Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/104/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208484
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814208484.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Košice, Komenského 50, IČO: 36 570 460, proti žalovanému Q.
Z., S.. XX. XX. XXXX, M. R., F.. L.. Z. XXXX/XX, práv. zast. Mgr. Silvia Kováčová, advokátka, so sídlom
Rožňava, Námestie baníkov 1, IČO: 42 330 912, v konaní o zaplatenie 245,24 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania:
- vo výške 9,5 % ročne zo sumy 64,92 Eur za obdobie od 26. 07. 2011 do 31. 12. 2014,
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,91 Eur za obdobie od 27. 07. 2012 do 31.12.2014,
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 44,98 Eur za obdobie od 26. 07. 2013 do 31. 12. 2014,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,70 Eur za obdobie od 08. 07. 2014 do 31. 12. 2014,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,73 Eur od 08. 07. 2014 do 31. 12. 2014.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 180,32 Eur a úrok z omeškania:
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,91 Eur od 01. 01. 2015 do zaplatenia,
- vo výške 8,5 % ročne zo sumy 44,98 Eur od 01. 01. 2015 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,70 Eur od 01. 01. 2015 do zaplatenia,
- vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,73 Eur od 01. 01. 2015 do zaplatenia,
v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 245,24 Eur, spolu s ročným
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 64,92 Eur za obdobie od 26. 07. 2011 do zaplatenia,
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,91 Eur za obdobie od 27. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 44,98 Eur za obdobie od 26. 07. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy
54,70 Eur za obdobie od 08. 07. 2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,73 Eur od 08.
07. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že poskytoval žalovanému služby vo forme dodávky vody (vodné) - paušál,
prác - prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody na odbernom mieste S. V. XXX, v zmysle Zmluvy
č. 60-000042486PD2011, podľa Zákona č. 442/2002 Z. z. Za poskytnuté služby žalobca žalovanému
fakturoval za služby v celkovej výške 245,24 Eur, faktúrami č. 2114889576 na sumu 64,92 Eur,
f.č.2116135683 na sumu 43,91 Eur, f.č. 2117416650 na sumu 44,98 Eur, f.č.90250208 na sumu 54,70
Eur a f.č. 2118633026 na sumu 36,73 Eur. Žalovaný uvedené sumy neuhradil.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 15Ro/190/2014 - 18 zo dňa 16.10.2014, proti ktorému
v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Odpor odôvodnil tým, že na označenom odbernom mieste
býval len po určitú dobu, do roku 2008, keďže to bol rodičovský dom po jeho manželke. Po uvedenom
období, v dome býval brat manželky, X. Q., ktorý zrejme využíval služby žalobcu. Žalovaný požiadal
žalobcu v roku 2008 o zrušenie zálohovej platby, s poukazom na to, že sa na označenom mieste nebude
zdržiavať. Následne mu žalobca oznámil, že mu zrušili zálohové platby.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom,
výsluchom žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca trval na podanej žalobe. Poukázal na to, že žalovaný skutočne požiadal o zrušenie zálohových
platieb listom, ktorý bol doručený žalobcovi 31.03.2010. Na základe žiadosti žalobca zrušil zálohové
platby v mesiaci apríl 2010 a súčasne oznámil písomne žalovanému, keďže sa jedná o paušálne
odberné miesto a fakturácia prebieha podľa smerných čísiel spotreby vody, že žalovaný má možnosť
vybudovať si vodomernú šachtu a požiadať o montáž vodomeru. K námietke pasívnej legitimácie
žalovaného uvedenej v odpore žalobca zdôraznil, že zmluvný vzťah bol uzavretý so žalovaným a nie s
rodičmi manželky žalovaného, na čo žalovaný poukazoval v odpore. Zmluva bola uzavretá 07.04.2006,
odberným miestom bola S. V. XXX, pričom dohodnuté množstvo vodného bolo 87 m3 ročne, vypočítané
podľa smerných čísiel spotreby vody, pretože na odbernom mieste nebol montovaný vodomer. Z toho
dôvodu sa spotreba určovala len smernými číslami spotreby vody. Dňa 16.05.2006 bol medzi žalobcom
a žalovaným uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve č. 1774/2006, kde sa upravilo ročné množstvo vodného na
predmetnom odbernom mieste na spotrebu 58 m3. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobca poukázal
na judikát R26/1975, kde bol ustálený právny názor Najvyššieho súdu ČSR, ktorý sa vzťahoval k situácii,
keď zmluvný odberateľ v prípade odberu elektriny, plynu, po výmene bytu alebo inej zmene, súvisiacej s
užívaním, zmenu odberu riadne neodhlásil. Poukázal tiež na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
5Co/111/2012, právoplatný dňa 09.12.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Trebišov
č. k. 9C/158/2011, z ktorých rozsudkov vyplynulo, že odberateľ bol povinný nahlásiť zmenu vlastníka
predmetnej nehnuteľnosti, prípadne iné zmeny, ktoré sa týkali nehnuteľnosti a plnenia zo zmluvy, p
okiaľ sa tak nestalo, je povinný naďalej poskytnúť úhrady za dodanú vodu.
Pre účely konania predložil žalobca Cenník č. 2 za vybrané výkony služby vykonávané žalobcom, kde
v danom Cenníku pod č. 1 je cena za prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody, spolu v sume 54,70
Eur. Žalobca predložil rovnako históriu vývoja úhrad, ktoré boli dodávané pre tri osoby podľa zmluvy z
roku 2006, pre dve osoby od roku 2008 a pre jednu osobu od roku 2010. Od roku 2011 boli realizované
paušálne platby v rozsahu 29 m3 na jednu osobu a rok. Pokiaľ sú určité zmeny v úhradách, rešpektovala
sa tým zmena vyhlášky od 01.01.2014, s poukazom na to, o aké bývanie sa jednalo a takýmto spôsobom
musel žalobca vykazovať úhrady do 31.12.2013. Predložená bola faktúra za vodné a stočné zo dňa
07.07.2010, kde bol fakturovaný už paušál a na základe neho vyfakturovaná suma 36,01 Eur, ktorá bola
aj riadne uhradená žalovaným.

Žalovaný trval na tom, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným a v tej
súvislosti vzniesol námietku premlčania, pretože v občianskych veciach je premlčacia doba trojročná
a nie štvorročná. K okolnostiam zrušenia odberu uviedol, že mal úmysel ukončiť odber, napokon aj
nahlásil adresu, kde sa bude zdržiavať v R.Ž., pretože nebude ďalej pokračovať v odbere na dohodnutom
odbernom mieste. Nebolo mu jasné, z akých dôvodov mu neboli doručené faktúry, keďže žalobca vedel
o adrese, na ktorej sa žalovaný zdržiava. K uhradenej faktúre vo výške 36,01 Eur žalovaný zaujal také
stanovisko, že túto faktúru považoval za určitú formu konečného vyúčtovania po nahlásení zrušenia
zálohových platieb, a preto tú faktúru zaplatil. Žalovaný tiež namietal aj určitý rozpor čísiel zmluvy a
faktúry za určité fakturačné obdobia, pretože číslo zmluvy bolo odlišné od zmluvy, ktorá bola podpisovaná
na dodávku vody v roku 2006. Zdôraznil, že z označenej adresy odberného miesta odišiel začiatkom roku
2009, pretože v tom období už svokrovci nežili a švagor ho požiadal, aby sa odťahoval, aby sa mohol
do rodičovského domu nasťahovať on. Preto oznámil vodárňam, že už nebude bývať na označenej
adrese. Poslal žiadosť a predpokladal, že to nejakým spôsobom dorieši manželka. Napriek tomu, že
spochybňoval podpis na zmluve o dodávke vody, v priebehu konania uznal, že zmluvu mohla podpísať
manželka a z týchto dôvodov naďalej netrval na zisťovaní pravosti podpisu na zmluve. S vodárňami
okrem už uvedenej písomnosti nekomunikoval, občas navštívil vodárne a v roku 2010 sa mu pri tej
príležitosti dostala do rúk faktúra, ktorú aj zaplatil. Dohoda so švagrom znela tak, že pokiaľ ešte príde
faktúra, tú zaplatí žalovaný, ale následne mal platiť za odber vody švagor žalovaného. Či tak skutočne

robil, si nepreveroval a stretával sa s ním raz za dlhší čas. Zrejme aj z toho dôvodu sa o existencii
ďalších faktúr nedozvedel.

Žalobca k odlišnému číslovaniu zmluvy v jednotlivých faktúrach uviedol, že zmena nastala po prechode
na nový systém žalobcu od roku 2007. Žalobca priebežne zasielal nové zmluvy odberateľom. Pokiaľ
sa takýto návrh nevrátil, platila pôvodná zmluva, len do fakturácie sa zahŕňalo číslo novej zmluvy.
Identifikačné údaje odberateľa žalovaného a identifikácia odberného miesta boli stále totožné. Z hľadiska
oznámenia inej adresy, na ktorej sa mal zdržiavať žalovaný, uvedenú skutočnosť žalobca len akceptoval,
pretože odberatelia môžu mať viacero nehnuteľností, viacero adries, takže z toho žalobca nevyvodil, že
by došlo k úplnému ukončeniu odberu na označenom odbernom mieste. To, že faktúry neboli doručené,
môže mať jedine vplyv na úročenie. Okrem toho žalobca zdôraznil, že žalovanému vyplývajú aj určité
povinnosti z ust. § 22 Zákona č. 442/2002 Z. z., a to povinnosť odberateľa informovať o zmene odberateľa
vody žalobcu. V súvislosti s oznamovacou povinnosťou žalobca zdôraznil, že táto okrem iného vyplýva
aj z ust. § 26 písm. g.) vyššie označeného zákona, podľa ktorých bol odberateľ povinný oznamovať nové
skutočnosti, ktoré vznikli v záväzkovom vzťahu. Naviac súčasťou zmluvy bol aj odkaz na Všeobecné
podmienky (VOP), s ktorými sa mohol žalovaný kedykoľvek oboznámiť.

Podľa názoru žalovaného, žalobca nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, pretože pri VOP
v spotrebiteľských zmluvách, nie je možné obsah VOP riešiť odkazom na nejakú stránku na internete.
Žalovaný naďalej trval na premlčaní nároku minimálne v časti vyplývajúcej z faktúry s dátumom
splatnosti 25.07.2011 na sumu 64,92 Eur, pretože žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 28.08.2014
a premlčacia lehota uplynula 25.07.2014.

Žalobca v priebehu konania zobral žalobu čiastočne späť v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 64,92 Eur za obdobie od 26. 07. 2011 do 31. 12. 2014, vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 43,91 Eur za obdobie od 27. 07. 2012 do 31.12.2014, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 44,98 Eur
za obdobie od 26. 07. 2013 do 31. 12. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 54,70 Eur za obdobie od
08. 07. 2014 do 31. 12. 2014, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 36,73 Eur od 08. 07. 2014 do 31. 12. 2014.

Súd konanie zastavil v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, v zmysle ust. § 96 ods. 1,2
O. s. p., so súhlasom žalovaného.

Zo pripojenej zmluvy č. 1774/2006 zo dňa 07.04.2006, bolo zistené, že bola uzavretá medzi
predávajúcim Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s., závod Revúca a žalovaným, číslo
odberateľa bolo 022000913. Predmetom zmluvy bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu,
odvádzanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, odvádzanie vody z povrchového odtoku.
Odberným miestom v zmysle bodu 4.1 bola S. V. Č.. XXX. Ročné množstvo odberu vody bolo stanovené
vo výške 87 m3, jednalo sa o paušálne stanovenie. Podľa bodu 5.2 zmluva zaniká písomnou výpoveďou
kupujúceho uplynutím 30 dňovej lehoty odo dňa jej doručenia druhej strane. Podľa bodu 5.3 uvedenej
zmluvy, kupujúci je povinný predávajúcemu oznámiť nové údaje súvisiace s odberom vody a odvádzaním
odpadových vôd. V prípade ich neoznámenia, zodpovedá za vzniknutú škodu.

Dodatok č. 1 k uvedenej zmluve bol uzavretý dňa 16.05.2006, v ktorom sa menilo len ročné množstvo
vodného na 58 m3.

Z pripojených faktúr, a to f. č. 2117416650 zo dňa 08.07.2013, splatnej 25.07.2013, na sumu 44,98
Eur za obdobie od 02.07.2012 do 01.07.2013 bola predmetom fakturácie skutočná spotreba vody, f. č.
2116135683 zo dňa 09.07.2012, splatnej 26.07.2012, na sumu 43,91 Eur za obdobie od 02.07.2011
do 31.12.2011 bolo predmetom fakturácie vodné za paušálny odber za 29 m3 za obdobie a rok a za
obdobie od 01.01.2012 do 01.07.2012 s rovnakým paušálom, f. č. 2114889576 zo dňa 08.07.2011,
splatnej 25.07.2011, na sumu 64,92 Eur za obdobie od 02. 07. 2010 do 01. 07. 2011 bolo predmetom
fakturácie vodné za paušálny odber za 29 m3 za obdobie a rok, f. č. 2118633026 zo dňa 19.06.2014,
splatnej 07.07.2014 na sumu 36,73 Eur za obdobie od 02. 07. 2013 do 10.06.2014 bola predmetom
fakturácie skutočná spotreba vody.
F. č. 90250208 zo dňa 17.06.2014, splatnej 07.07.2014, na sumu 54,70 Eur bolo fakturované
žalovanému prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody z dôvodu neplatenia podľa ust. § 32 ods. 1
písm. m.) a ods. 8 Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách.
Odberným miestom v prípade horeuvedených faktúr bola S. V. Č.. XXX.

Dňa 10.06.2014 bol za prítomnosti svedkov - zamestnancov žalobcu, spísaný preberací protokol pre
odberateľa Q. Z., odberné miesto S. V. Č.. XXX, za prerušenie resp. obmedzenie dodávky vody v sume
54,70 Eur, číslo plomby zaznačené 759038. Pri tomto spísaní preberacieho protokolu odberateľ nebol
prítomný, z toho dôvodu boli prizvaní dvaja zamestnanci žalobcu na potvrdenie stavu.

Z výpisu z LV č. XXX k. ú. S. V. vyplynulo, že bezpodielovými spoluvlastníkmi stavby č. XXX, stojacej
na parc. č. XXX/X boli vedení H. Q., C.. XX.XX.XXXX L. X. Q., C.. XX.XX.XXXX. V časti B je záznam o
titule nadobudnutia, ktorým je osvedčenie vyhlásenia o vydržaní N:83/2009, Nz: 20235/2009, kto však
sa stal vlastníkom na základe uvedeného osvedčenia, už nevyplynulo z predmetného listu vlastníctva.

Žalovaný písomne dňa 29.03.2010 požiadal žalobcu o zrušenie zálohovej platby za vodu - odberné
miesto S. V., Q.. F.. Š.Á. XXX, pretože od augusta 2008 sa na uvedenom odbernom mieste nezdržiava.

Žalobca reagoval na žiadosť žalovaného písomne listom, bez uvedenia dátumu. Z obsahu tejto listiny
vyplynulo, že vyhovel žiadosti žalovaného o zrušenie zálohovej platby a v mesiaci apríl (opäť bez
uvedenia roku, kedy sa tak stalo) zrušil zálohové platby SIPO. Súčasne bol žalovaný upozornený,
že odberné miesto je paušálnym odberným miestom a fakturácia prebieha podľa zadaných údajov
smerných čísiel (podľa počtu osôb a vybavenia).

Podľa ust. § 22 ods. 1 Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
účinného ku dňu uzavretia zmluvy, žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný
vodovod len na základe písomnej zmluvy o dodávke vody uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu,
prípadne s prevádzkovateľom.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, vlastník verejného vodovodu uzatvorí zmluvu, ak
a) žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod spĺňa technické podmienky určené prevádzkovateľom
týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejný vodovod vrátane technických podmienok na
umiestnenie meradla a
b) kapacita verejného vodovodu to umožňuje.

Podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g.), h.) uvedeného zákona, odberateľ a producent sú povinní
g) oznámiť prevádzkovateľovi nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného vodovodu alebo s
odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie,
h) oznámiť vlastníkovi verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie zmenu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti pripojenej na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu.

Podľa ust. § 28 ods. 1 uvedeného zákona, konečný spotrebiteľ vody (ďalej len "konečný spotrebiteľ") je
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá odoberá vodu na účely konečnej spotreby vody z verejného
vodovodu alebo od odberateľa vody (§ 4 ods. 3).
Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ
prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného
vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi
povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil odberateľovi rozpočítanú čiastku.

Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 397/2003 Z.z., množstvo vody dodanej verejným vodovodom
sa určuje smernými číslami spotreby vody, ak množstvo vody dodávanej verejným vodovodom nie je
merané.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o dodávke vody
a odvádzaní odpadových vôd dňa 07.04.2006, ktorá bola doplnená Dodatkom č. 1 zo dňa 16.05.2006
len v časti zmeny odberu množstva vody. Žalovaný preukázateľne odoberal vodu na odbernom mieste
minimálne do roku 2008, kedy požiadal o zrušenie zálohových platieb. Zrušeniu žalobca vyhovel a zrušil
zálohové platby, pričom z listu adresovaného žalovanému vyplynula informácia o ďalšom spôsobe
fakturácie paušálnou formou na odberné miesto.
Tvrdenie žalovaného o tom, že odberateľom poskytovaných služieb na uvedenom odbernom mieste
bol brat manželky žalovaného, nebolo preukázané. Z LV č. XXX vyplynulo, že pôvodnými vlastníkmi
nehnuteľnosti boli už nebohí rodičia manželky žalovaného, ktorí už boli mŕtvi v čase podpisu Zmluvy
č. 1774/2006. Kto bol skutočným vlastníkom nehnuteľnosti, nebolo možné zistiť ani z LV č. XXX
k.ú. S. V., pretože podľa vyjadrenia žalovaného, dedičské konanie nebolo skončené. Žalovaný potvrdil,

že na odbernom mieste sa zdržiaval minimálne do roku 2008. Aj keď spochybňoval pôvodne svoj
podpis v zmluve, v priebehu konania pripustil, že zmluvu podpisovala pravdepodobne jeho manželka.
Nepochybne s tým súhlasil, pretože v opačnom prípade by nebol platil v predchádzajúcom období
faktúry za odber vody tak, ako to vyplýva z faktúry č. 2113668969, splatnej dňom 23. 07. 2010. Naviac
je potrebné konštatovať, že takýto úkon možno považovať za bežný úkon medzi manželmi, v zmysle
ktorého mohla zastupovať žalovaného pri tomto úkone manželka.
Súd zdôrazňuje, že ani s príslušných ustanovení účinného Zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách nevyplýva povinnosť uzavrieť zmluvu o odbere vody s vlastníkom
nehnuteľnosti, ale so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod, ktorým môže byť žiadateľ, ktorý
spĺňa technické podmienky určené prevádzkovateľom týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia
na verejný vodovod. V danom prípade bol zmluvným odberateľom žalovaný. Pokiaľ odoberal vodu iný
odberateľ ako žalovaný, bolo povinnosťou žalovaného podľa ust. § 26 ods. 1 písm. g.), h.) uvedeného
zákona oznámiť prevádzkovateľovi - žalobcovi, nové údaje súvisiace s odberom vody z verejného
vodovodu alebo s odvádzaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie alebo oznámiť žalobcovi zmenu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ak k zmene došlo. Dokazovaním nebolo preukázané splnenie si
oznamovacej povinnosti zo strany odberateľa. Pokiaľ žalovaný uvedenú povinnosť nesplnil, mohol pri
vynaložení bežnej opatrnosti zistiť aspoň stav úhrad a nespoliehať sa na prípadné doriešenie problému
jeho manželkou. Výška paušálneho odberu dohodnutá v zmluve a jej Dodatku č. 1 zo dňa 16. 05. 2006
zodpovedala smerným číslam obsiahnutým vo vyhl. č. 397/2003 Z. z. Z toho dôvodu súd dospel k záveru,
že žalovaný je povinný splniť si platobnú povinnosť voči žalobcovi.

Žalovaný vzniesol počas konania námietku premlčania nároku, na ktorú je súd povinný prihliadnuť.

Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Po preskúmaní jednotlivých uplatnených nárokov súd dospel k záveru, že v prípade faktúry č.
2114889576, so splatnosťou do 25. 07. 2011, na sumu 64,92 Eur, je námietka dôvodná, pretože žalobca
si uplatnil nárok z uvedenej faktúry žalobou zo dňa 28. 08. 2014, to znamená po uplynutí premlčacej
lehoty, ktorá uplynula dňom 25. 07. 2014. V tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku.

Nárok vyplývajúci z faktúr č. 2117416650, č. 2116135683, č. 2118633026 a f.č. 90250208 považoval
za dôvodný.

Žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých fakturovaných súm. Žalobca
akceptoval skutočnosť, že faktúry neboli doručené žalovanému a z toho dôvodu vykonal úpravu
žalobného nároku tak, že si úrok z omeškania uplatnil jednotne v prípade všetkých faktúr od 01.
01. 2015. Žalovaný sa dozvedel o fakturácii až po doručení platobného rozkazu spolu s prílohami, dňa
23. 12. 2014. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení
platobného rozkazu. Súd takto uplatnený úrok priznal od uvedeného obdobia. Výška úroku sa riadila
obdobím vzniku platobnej povinnosti, aj s poukazom na znenie ust. § 10c Nariadenia vlády č. 20/2013
Z.z.

Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úroku z omeškania riadila ust. § 3 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., s použitím ust. § 10c
Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z., v zmysle ktorého ustanovenia výška úroku z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania.

Základná úroková sadzba Európske centrálnej banky (ECB) ku dňu 27. 07. 2012 bola 0,75 % a priznaný
úrok z omeškania predstavoval 8,75 % ročne, sadzba ECB ku dňu 26. 07. 2013 bola 0,50 % a priznaný
úrok z omeškania predstavoval 8,50 % ročne, sadzba ECB ku dňu 08. 07. 2014 bola 0,25 % a priznaný
úrok z omeškania predstavoval 8,25 % ročne.

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia
dlžných súm v zmysle výroku rozsudku, vrátane priznaného zákonného úroku z omeškania, v tejto časti
súd žalobe vyhovel. Žalobu zamietol v časti premlčaného nároku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého , ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny
z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal vo veci úspech žalobca v rozsahu 74 %, žalovaný v rozsahu 26 % , konečný
úspech vo veci mal žalobca v rozsahu 48 %. Žalobca si však neuplatnil náhradu trov konania, z toho
dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.