Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/348/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512204027
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1512204027.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa : U. W. D., Y..N..K.., Y. Y. T. U., Š. XX, zast. AK Y.
-Š., Y..N..K.., U., Š. XX, proti odporcovi: D. X., Q.. X.X.XXXX, U. U., T. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu K. M. Y. Y. G., Y., R. XX, zast. advokátom H.. H. X., O. E., Q.. H. G. X,
o zaplatenie 426,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 8.4.2013, č.k. 5 C 73/2012-76 v časti výroku o trovách konania týkajúcich sa

vedľajšieho účastníka, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 8.4.2013, č.k. 5 C 73/2012-76 v napadnutej
časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenie 331,94 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 12.4.2010 do zaplatenia. O trovách

konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Výrok o trovách konania, ktorým súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania odôvodnil
tým, že vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej základnou úlohou podľa stanov okrem iného je
ochraňovať práva spotrebiteľov, poskytovať odborné konzultácie v rámci spotrebiteľského poradenstva,
zastupovať spotrebiteľov pred súdom a vystupovať v súdnych sporoch na strane spotrebiteľov,
spolupracovať pri realizácii spotrebiteľskej politiky na miestnej a medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na

uvedené úlohy združenia treba predpokladať, že má vytvorené dostatočné kvalifikované personálne a
materiálne zabezpečenie aj pre prípad, ak sa zúčastní súdneho konania ako vedľajší účastník na strane
spotrebiteľa. K tejto skutočnosti súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol, a prihliadol aj na
to, že vedľajší účastník do konania vstúpil bez znalosti veci. Pri prvom úkone, ktorý mu patril neuviedol
žiadne skutočnosti ani dôkazy, obmedzil sa len na oznámenie, že do konania vstupuje a požiadal, aby
mu súd zaslal návrh a priznal náhradu trov konania. V druhom podaní sa vyjadril k veci samej, ale bez

toho, aby kontaktoval odporcu, ktorého mienil v konaní podporovať a nemal záujem ani zúčastniť sa
pojednávania, na ktoré bol včas predvolaný. Z toho dôvodu súd vyhodnotil jeho účasť v konaní len ako
formálnu.Súdprvéhostupňanespochybnilprávovedľajšiehoúčastníkadaťsavsúdnomkonanízastúpiť
advokátom, pokiaľ však je podpora záujmov spotrebiteľa len formálna a trovy, ktoré takýmto zastúpením
vzniknú, nie je možné hodnotiť ako účelne vynaložené. Preto musí náklady právneho zastupovania
znášať vedľajší účastník sám.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách konania podal vedľajší účastník
prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie. Domáha sa v ňom, aby odvolací súd zrušil
výrok o trovách konania týkajúci sa vedľajšieho účastníka a aby rozhodol o priznaní náhrady trov
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Konkrétne sa domáha priznať
vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 58,64 eur.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd z celkovo vymáhanej pohľadávky navrhovateľa vo výške 426,69

eur s prísl., z ktorej čiastka vo výške 331,94 eur predstavovala nedôvodný nárok navrhovateľa na
zaplatenie zmluvnej pokuty, priznal navrhovateľovi rozsudkom č.k. 5C 73/2012-58, zo dňa 10.12.2012,len sumu 94,75 eur s príslušenstvom. Nárok navrhovateľa na zmluvnú pokutu vedľajší účastník vo
svojom písomnom vyjadrení k návrhu úspešne namietal. Na základe toho súd navrhovateľovi v uvedenej
výške nárok nepriznal. Vedľajší účastník bol teda v predmetnom konaní úspešný na 77,79 %, z čoho

vyplýva jeho nárok proti navrhovateľovi, ktorý bol vo väčšej časti v konaní neúspešný. Podľa jeho názoru
neboli naplnené predpoklady pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania. Odvolací
súd by mal preto posúdiť nárok vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu
v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Účelnosť trov právneho zastúpenia vyplýva z právnej možnosti
vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc (čl. 47 ods.

2 Ústav SR). Ďalej sa v odvolaní zaoberal obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a ods. 4 Ústavy SR. Zdôraznil, že vedľajšiemu účastníkovi vznikli v predmetnom konaní účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia. Aj napriek tomu, že vedľajší účastník je organizáciou zriadenou
na ochranu spotrebiteľa, právne zastúpenie advokátom považuje v danej veci za účelné.
Navrhovateľ sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie
je dôvodné.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Napriek nepopierateľnému nároku vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, je pri rozhodovaní
o tejto otázke potrebné aplikovať aj ďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov.

Jednou z týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené
účelne a hospodárne. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo
zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho
zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo
možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné

(hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať
účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného
účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre
neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde.

V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka právnym
zástupcom v súdnom konaní len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto
postup by bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným
právom každého účastníka súdneho konania (aj vedľajšieho) nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého
si zvolí. Súd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil.

Iná je otázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, ktorá
nezasahuje do práva účastníka na právnu pomoc. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.
ÚS 78/03 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že súd
iba uplatňuje zákonom daný priestor pre zváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty a
zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno

preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom a nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní a zároveň
povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať, predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní, avšak
nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania,
čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj na obsah rozsudku

Súdneho dvora P. O.- XXX/XX zo dňa 22.12.2010, na ktorý poukázal v odvolaní aj vedľajší účastník.
Aj v ňom sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že posúdenie
otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú vec a závisí
najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj od schopnosti žalobcu
účinne obhajovať svoju vec.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol podľa § 150 O.s.p.,
alesprávneaplikovalust.§142ods.2O.s.p..Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,
že vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka boli neúčelné, nakoľko ide osubjekt, ktorý by vzhľadom na predmet svojej činnosti mal byť odborne spôsobilý vlastnými kapacitami
(personálne vybavenie a materiálne zabezpečenie) účinne pôsobiť na súde na ochranu odporcu ako
spotrebiteľa. Práve neúčelnosť trov konania bol dôvod nepriznania náhrady trov konania. Súd prvého

stupňa sa s otázkou účelnosti trov vedľajšieho účastníka podrobne zaoberal a dospel k správnym
právnym záverom. Svoje rozhodnutie o trovách konania súd prvého stupňa správne a dostatočným
spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Keďže sa odvolací súd stotožnil s právnymi závermi o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka,

uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania
vedľajším účastníkom považuje za vecne správne, a preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142
ods. 1 O.s.p.. Nakoľko však v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy konania nevznikli, ich
náhradu mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.