Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112240060
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5112240060.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti
o maloletú E. K., nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko T., ul. T. č. XXXX/X, občianku Slovenskej republiky,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa: matky P. K.,
nar. XX. XX. XXXX, trvalé bydlisko T., T. č. XXXX/X, občianky Slovenskej republik a otca C. K., nar.
XX. X. XXXX, trvalé bydlisko E. C., K. S.. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu otca na zníženie
výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 9P/365/2012-391 zo dňa 22.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh otca C. K., nar. XX.X.XXX1, zo dňa 13.11.2012, ktorý
bol doručený Okresnému súdu Žilina dňa 14.11.2012, a zo dňa 14.1.2013, ktorý bol Okresnému súdu
Žilina dňa 15.1.2013, na zníženie výživného pre maloletú E. K., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 300,-
eur, na sumu 50,- eur zamieta.
Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia s poukazom na ust. § 28, § 62, § 75 - § 78 Zákona
o rodine a vykonané dokazovanie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 7
rokov. Dieťa fyzicky a psychicky vyspelo, takže výdavky na maloleté dieťa sa podstatne zvýšili. Taktiež
došlo aj k zvýšeniu životných nákladov.
V roku 2009 matka pracovala v administratívne s príjmom cca 400,- eur mesačne netto a v
posudzovanom období sa príjem matky zvýšil. Nemožno opomenúť ani to, že matka si plní vyživovaciu
povinnosť aj osobnou starostlivosťou o malé dieťa.
Otcov príjem vo firme ELIT SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sa pohyboval od apríla 2008 do
decembra 2008 vo výške cca 150.000,- Sk mesačne netto, v januári 2009 - 4.824,94 eur, vo februári
2009 - 4.827,93 eur a v mesiaci marec 2009 - 7.369,06 eur.
U otca došlo od septembra 2009 k týmto podstatným zmenám pomerov:
· ukončil pracovný pomer formou dohody vo firme ELIT SLOVAKIA, s.r.o. koncom mesiaca august 2011,
· od septembra 2011 do 10. 1. 2012 bol dočasne práceneschopný, príjem sa mu znížil,
· od 12.1.2012 sa zamestnal vo firme EURO -VAT, s.r.o., s príjmom v mesiaci január 2012 1.649,12
eur a v mesiaci február 2012 2,400,- eur netto - pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe zo
strany zamestnávateľa,
· od 13.4.2012 bola otcovi vyplácaná dávka v nezamestnanosti po dobu 6 mesiacov vo výške 50 % z
denného vymeriavacieho základu 75,8466 eur,

· od 13.4.2012 až doteraz je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, bez poskytovania dávky v
hmotnej núdzi - s výnimkou obdobia, keď bol otec bol v mesiaci apríl 2013 vyradený z evidencie úradu
práce pre nespoluprácu,
· voči otcovi začalo na základe jeho návrhu konkurzné konanie uznesením OS Trnava sp. zn. 25K
37/2012-34 zo dňa 10.1.2013,
· v septembri 2015 mu zanikla vyživovacia povinnosť voči synovi R., ktorý sa zaevidoval ako uchádzač
o zamestnanie - teda nadobudol schopnosť sám sa živiť.
Následne súd (potom, ako mal preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili), rozhodoval o zmene
výšky výživného, ktoré je povinný platiť otec maloletého dieťaťa k rukám matky.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a
kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite
sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa
posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa
určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom nie je postavená
na tzv. „objektivizácii výživného“ (v zmysle paušalizácie výšky výživného (objektivizáciu výživného
slovenský Zákon o rodine neupravuje ((porovnaj napr. Bronislava Pavelková, Zákon o rodine C.H. Beck,
Praha 2001, str. 460), súd vychádzal pri určení výšky výživného (aj pri úprave výšky výživného) zo
všeobecných zákonných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa,
· schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov,
· práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne
· prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Otec ukončil pracovný pomer vo firme ELIT SLOVAKIA, s.r.o. dohodou. Toto konanie je potrebné
vyhodnotiť tak, že sa dobrovoľne vzdal vysokého príjmu. Ak došlo vo firme k organizačnej zmene, mal
žiadať od zamestnávateľa odstupné, na ktoré by mal za týchto okolností nárok, čo však neurobil.
Navrhovateľ, ako otec maloletých detí, nemal podľa názoru súdu podstupovať riskantné finančné
operácie, vo forme brania hypotekárnych úverov, pretože si musel byť vedomý toho, že vysoký príjem
nemusí mať po dobu ich splácania. Toto riziko však na seba zobral, pretože si chcel ponechať
nehnuteľnosti. Následne sa dostal do insolventnosti, na čo však nemôže doplatiť jeho maloletá dcéra
podstatným znížením výživného.
Otec je aktuálne vlastníkom rodinného domu a pozemkov, ako aj nákladných prívesov, preto nie je
pravda, že je aktuálne nemajetný.
Taktiež treba zobrať do úvahy, že v rozhodnej dobe predal rodinný dom a pozemky v septembri 2012
za 149.000 eur, k. ú. Z.. Uspokojivo nevysvetlil, ako naložil s týmito finančnými prostriedkami, aj keď
pripustil, že určitú sumu použil pre vlastnú potrebu. Aspoň časť týchto finančných prostriedkov otec
mohol a mal použiť pre plnenie vyživovacej povinnosti, prípadne si vytvoriť finančnú rezervu, na plnenie
vyživovacej povinnosti. Je pravda, že následne družka otca - E. D. kúpila rodinný dom s priľahlými
pozemkami, čo môže zakladať domnienku, že na kúpnej cene sa podieľal aj otec.
Otec taktiež daroval hodnotné exotické zvieratá (napr. pumu, arabské kone), čím sa taktiež vzdal príjmu.
Otcov zdravotný stav je dobrý, má jazykové znalosti a aj prax v riadiacich funkciách. Má vzdelanie v
strojárstve, čo zvyšuje jeho uplatniteľnosť na trhu práce. Podľa názoru súdu je pri hľadaní práce pasívny
a sám uviedol, že sa mu v širšom okolí neoplatí pracovať, aj s poukázaním na cestovné náklady. Podľa
názoru súdu musí byť otec v hľadaní práce oveľa aktívnejší.
Súd rozhodne neuveril otcovi, že všetky jeho náklady uhrádza jeho družka (aj s poukázaním na jej
príjem). Otec chová množstvo domácich zvierat aj exotických zvierat, s čím sú spojené nemalé náklady.
Ak by skutočne nemal žiaden príjem, ani s príjmom družky, by nemohol uspokojovať svoje potreby
a potreby svojho syna, ktorý je taktiež nezamestnaný a v roku 2015 ukončil štúdium na gymnáziu.
Vykonané listinné dôkazy taktiež naznačujú, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť, prostredníctvom
svojej družky.
So zreteľom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že síce došlo na strane otca k podstatnej zmene
pomerov, ale tieto zmeny nemajú taký charakter, ktorý by odôvodňoval zníženie vyživovacej povinnosti
voči maloletej dcére. Preto návrh otca v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:

· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého
dieťaťa. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Naďalej tvrdil, že od posledného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa sa jeho pomery zmenili a
to tak, že sa jeho príjmy podstatne znížili. Zmena spočíva najmä v skutočnostiach, že stratil zamestnanie,
ktoré poskytovalo dostatočný príjem, z ktorého bol schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo výške
300,- eur. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil, že sa dobrovoľne vzdal zamestnania. Ako vyplýva
z výpisu z obchodného registra spoločnosti ELIT SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 596 061, vykonával funkciu
konateľa. Teda výkon jeho povolania bol viazaný na výkon tejto funkcie. je zrejmé, že bol z funkcie
konateľa odvolaný jediným spoločníkom ku dňu 31.8.2011. Taktiež záver súdu, že podstúpil riskantné
finančné operácie je nesprávny. Prevzatie hypotéky u Prima banky a.s. na dom v Rajeckých Tepliciach
bolo vybavované v čase, keď mal dostatočné príjmy vyplývajúce z jeho práce. Je neprijateľné dávať
vinu za dojednanie hypoték len jemu, keď tieto sa dojednávali za účasti obidvoch manželov, teda aj za
účasti matky maloletej. Súd bez akéhokoľvek dôkazu naznačuje, že svojim konaním poškodil záujmy
maloletej, čo nie je pravda, pretože naopak matku aj mal. E. podstatne zvýhodnil. Pri vyporiadaní BSM
s matkou maloletej prenechal matke maloletej nehnuteľnosť - byt v T., v ktorom do dnešného dňa
matka s maloletou býva, pričom on sám si ponechal pasíva, ktoré ho po odvolaní z funkcie konateľa
nadmerným spôsobom zaťažili, čo má za následok jeho nemajetnosť. Pokiaľ súd tvrdí, že je vlastníkom
nehnuteľnosti v k.ú. E. C. Q. R., tak vôbec nezohľadnil skutočnosť, že tieto nehnuteľnosti boli zapísané
správcom konkurznej podstaty do majetkovej podstaty a on nie je oprávnený s týmito nehnuteľnosťami
disponovať. Súd prvého stupňa uvádza aj dom v k.ú. Z. a to napriek tomu, že s týmto domom už nemá
nič spoločné od roku 2011. Tento dom bol nadobudnutý v plnom rozsahu na hypotekárny úver a pokiaľ
ide o predaj rodinného domu v k.ú. Z., tak tento nebol svojvoľný, ale bol predaný z dôvodu, že nebol
schopný splácať hypotekárny úver, pričom výťažok z predaja slúžil na úhradu úveru s príslušenstvom.
Súd uvádza nepravdivé údaje, pretože nikdy nebol vlastníkom súdom uvádzaných exotických zvierat.
Nie je vlastníkom ani iných hospodárskych zvierat. Dospel k nesprávnym záverom pri posudzovaní
jeho údajného podnikania. Súd vychádza iba z nepodložených domnienok a tvrdení právnej zástupkyne
matky a to bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní. Súd vôbec nevyhodnotil skutočnosť, že
priateľka E. D. má v súčasnej dobe pozastavený výkon živnosti, a teda nie je vôbec možné, aby
vykonával skrytú podnikateľskú činnosť. Nebola zohľadnená skutočnosť, že mu bol zverený do výchovy
a výživy syn R., ktorý je v súčasnej dobe už plnoletý, pričom matke bolo stanovené zásadne nižšie
výživné na syna R. a otec nežiadal zvýšenie výživného na neho a to napriek tomu, že jeho oprávnené
potreby boli väčšie vzhľadom k jeho veku. Vzhľadom k tomu, že je nemajetný a zásadným spôsobom
sa zmenili jeho možnosti a majetkové pomery, je potrebné toto zohľadniť pri určovaní výšky výživného.

K odvolaniu otca maloletého dieťaťa proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie
matka maloletého dieťaťa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Navrhovala odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo
svojom vyjadrení uviedla, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, precízne a správne
vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel aj k správnym záverom. Poukázala na vyjadrenia otca pred
súdom prvého stupňa týkajúce sa výkonu jeho povolania, na písomnú dohodu o vyporiadaní BSM zo
dňa 11.12.2009. V čase, keď pracoval v ELIT SLOVAKIA, s.r.o. si vzal otec maloletej ďalší úver vo
výške 80.000,- eur, pričom uspokojivým spôsobom nevysvetlil, na aký účel tak vysoký úver použil, keď
súčasne si musel byť vedomý záväzkov z predchádzajúcich dvoch úverov. Má za to, že zo strany otca
išlo o ľahkovážne až nezodpovedné konanie. Otec maloletej je od 13.4.2012 evidovaný na ÚPSVaR
ako uchádzač o zamestnanie. Doposiaľ nepracuje a nepoberá žiadne dávky. Priateľka otca maloletej
začala od 15.4.2012 vykonávať podnikateľskú činnosť v predmete podnikania ako chov a obchodovanie
s chránenými živočíchmi, poskytovanie služieb súvisiacich so starostlivosťou o zvieratá, t.j. v činnosti a
v ktorých síce nemá skúsenosti, ale tieto má otec maloletej, v ktorých vypomáha priateľke ako uviedol
sám na pojednávaní. Otec maloletej odpredal svoje nehnuteľnosti v Z. v mesiaci august/september
2012 a v uvedenom období otcova priateľka kúpila nehnuteľnosti v Kráľovskom Brode, kde sa nachádza
farma s názvom Sokoliarsky dvor Szmek Falconry. V októbri 2012 otec maloletej podal na Okresný súd
v Trnave návrh na vyhlásenie osobného konkurzu, ktorý bol vyhlásený dňa 10.1.2013. Ťažko uveriť

tvrdeniu, že na farme Sokoliarsky dvor Szmek Falconry nepodniká spolu so synom R., len vypomáhajú
a z tejto činnosti majú príjem cca 150,- eur/mesiac. Všetky náklady na domácnosť, stravu, ošatenie a
pod. uhrádza otcova priateľka, ktorá má príjem 720,- eur. Taktiež je ťažké uveriť tvrdeniam, že exotické
zvieratá dostal od známeho, prípadne kamaráta darom, aby sa o ne postaral, na vlastné náklady ich kŕmil
a zabezpečil im veterinárnu starostlivosť a následne ich veľkoryso daroval prípadne ďalšiemu známemu
alebo kamarátovi. Dala do pozornosti súdu, že otcova priateľka má pozastavenú podnikateľskú činnosť
od 1.1.2016 a je možné sa domnievať, že k pozastaveniu došlo účelovo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
2 písm. a) O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletého dieťaťa, ako aj vo svojom
vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné
pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel
k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s
poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval odvolateľ aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako
vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.