Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 19, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715203741
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715203741.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnej: H. F., nar. XX. R. XXXX, bytom
J. F. XXXX/X, XXX XX A., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 61,74 Eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960
01 Zvolen pod sp. zn. EX 609/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.

14Er/119/2015 - 27 zo dňa 03. júna 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 14Er/119/2015 - 27 zo dňa 03. júna 2015 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 14Er/119/2015-27 zo dňa
03. júna 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou založený

poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22. mája 2007 je vzťah spotrebiteľský v zmysle § 52 ods. 1 a
nasl.Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy(ďalejlen„OZ“).Zmluvabolauzatvorená
medzi dodávateľom na jednej strane (v tomto konaní „oprávnený“), ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a spotrebiteľom (v tomto konaní „povinný“),
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ďalej poukázal na to, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu

od rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli
súčasťou uvedenej poistnej zmluvy zo dňa 22. mája 2007. Praktickým dôsledkom ustanovenia
o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných obchodných podmienkach je
to, že povinnej bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom,
čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa
(povinného). Povinná sa podpisom zmluvy reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu

cestou všeobecného súdu. Z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej
zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane. Povaha zmluvy je adhézna, spotrebiteľ ju mohol buď
prijať ako celok alebo odmietnuť. Pokiaľ ide o obsah rozhodcovskej doložky, tento bol dodávateľom
(oprávneným) vopred pripravený a povinná ho nemala možnosť ovplyvniť. Rozhodcovskú doložku preto
nemožno na základe uvedeného považovať za individuálne dohodnutú a ďalej podľa názoru okresného
súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa a napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho
je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Ďalej poukázal na to, že pod zámienkou účelnosti
bola na základe rozhodcovskej doložky vybraný oprávneným rozhodcovský súd, ktorým priznané
trovy konania niekoľkonásobne prevyšujú výšku predmetu konania. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu je neprijateľnou a absolútne
neplatnou a výkon práva a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný

titul vydaný na základe takejto doložky je materiálne nevykonateľný, preto žiadosť súdneho exekútor o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. osúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v zneneí neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol.

Oprávnený podal proti uvedenému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote
odvolanie z dôvodu nezákonnosti a nesprávnosti tohto rozhodnutia podľa §205 ods. 2 písm. a),
b), c), d), e) a f) O.s.p, a žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie exekučného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa odvolateľa mu exekučný súd svojím konaním
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a došlo k porušeniu

ústavného práva oprávneného uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 36 ods. 2 Listiny, a to
tým, že si nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral a vykonal ďalšie listinné dôkazy bez
účasti oprávneného. Tým, že exekučný súd vykonal dôkazy listinou, a to konkrétne Všeobecnými
poistnými podmienkami a Osobitnými zmluvnými dojednaniami, bol povinný v zmysle prejednacej
zásadyumožniťoprávnenémusaktaktovykonanýmdôkazomaskutkovýmzisteniamvyjadriť.Exekučný
súd takto zákonne nepostupoval. Rovnako exekučný súd porušil aj zásadu kontradiktórnosti konania,

keď oprávnený nemal možnosť sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť a prípadne navrhnúť ďalšie
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Oprávnený ďalej namietal postup konajúceho súdu, keď v
konaní, kde sa rozhodovalo o merite veci, to znamená kde súd ex offo vyhlásil zmluvnú podmienku za
neprijateľnú, rozhodoval vyšší súdny úradník, čo je v rozpore s § 4 ods. 1 zákona č. 549/2003 Z. z. o
súdnych úradníkoch. Ďalej namietal, že okresný súd aplikoval na nesprávne a neúplne zistený skutkový

stav nesprávnu právnu normu, to znamená vec nesprávne právne posúdil. Rozhodcovská doložka
je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, nachádza sa v Osobitných zmluvných dojednaniach
a tieto sú obsahovo aj graficky odčlenené od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok,
sú zvýraznené hrubo označeným nadpisom a ich prijatie je podmienené osobitným podpisom. Podľa
Európskych princípov zmluvného práva, k individuálnemu dojednaniu dôjde, ak rozhodcovská doložka

bola predmetom rokovania a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní došlo práve po osobitnom
rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu podmienku prijať.
Poistná zmluva ako výnimka medzi inými spotrebiteľskými zmluvami má zákonom normovanú aj tzv.
predzmluvnú fázu. To, že došlo k splneniu všetkých požiadaviek v predzmluvnej fáze potvrdzuje
aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách klienta. Postupom súdu bolo

oprávnenému zabránené predložiť dôkaz - stanovisko Národnej banky Slovenska, ktoré potvrdzuje,
že rozhodcovská doložka vchádza do kalkulácie poistného, a preto súd mal aplikovať 19.recitál
Smernice 93/13/EHS. Súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď nezohľadnil relevantný právny
predpis. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve (ako výnimočnej spotrebiteľskej zmluve ovládanej
pravidlami poistnej matematiky) teda v dôsledku priameho účinku smernice nepodlieha súdnemu

prieskumu lebo je to v priamom rozpore so zámerom smernice. Súd náležite nezistil skutkový stav,
a preto ani nemohol vykonať správne test primeranosti, v dôsledku toho vec nesprávne posúdil,
pretože nemohol správne aplikovať relevantnú právnu normu - § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka. V
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia súd priznal spotrebiteľovi také práva, ktoré právne predpisy
Slovenskej republiky spotrebiteľovi nepriznávajú. Okresný súd ďalej vec nesprávne právne posúdil,

pretože aplikoval nesprávnu právnu normu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka bez preukázateľného
splnenia jej predpokladov a zároveň nesprávne interpretoval zákon č. 244/2005 o rozhodcovskom
konaní. Ako neprípustný označil aj postup exekučného súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, súdy
v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku ale len realizujú svoj
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného priadku. Exekučný súd

ďalej podľa oprávneného riadne nezdôvodnil dôvody zistenia, že sa jedná o spotrebiteľský zmluvný
vzťahacelkovooprávnený považovalrozhodnutiezanepreskúmateľné,čomalozanásledok porušenie
jeho práva na spravodlivé súdne konanie a odňatie možnosti konať pred súdom.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania preskúmal vec v medziach a v rozsahu
daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie skúma
návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Súdneho exekútora písomne poverí vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia jeho žiadosti len v tom

prípade, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak uvedený rozpor zistí, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 45 ods. 1 písm. b/ a c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Z cit. ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd má skúmať, či sú splnené
formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný
skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným
titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania
(na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo

formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne
procesne zareagovať. Najvyšší súd SR v Rozsudku z 27.01.1997, sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R/58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená“. Okresný súd ako exekučný súd teda neprekročil svoju právomoc, keď
v rámci posudzovania podmienok materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu vydaného
v spotrebiteľskej veci skúmal, či bola založená právomoc rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
vo veci. Obdobný záver vyplýva aj z Uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.01.2013, sp.zn. 6
M Cdo 9/2012, v ktorom súd uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o

rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť
spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho
vzťahu alebo z iného právneho vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než
spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú
účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu

alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal
zrušenia rozhodcovského rozsudku pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/ zákona
o rozhodcovskom konaní), vylučujú skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní.
Nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v

exekučnom konaní, pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak
je však predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí, pretože princíp „vigilantibus iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach
vkonkrétnychsúvislostiach(tedavzávislostiodkonkrétnychokolností)ustupujedôležitejšiemuprincípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade
Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môžetakéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa
ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému
súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd
ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je

pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu
zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy, dohodnutej či už
vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou
neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho
úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na
vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku uvedenú v bode XV. Všeobecných poistných podmienok,

ktoré sú súčasťou Zmluvy, exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne
dohodnutá, keďže je súčasťou vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ reálnu
možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní

vylúčiť. Odvolací súd navyše zastáva názor, že už samotná forma, v akej sú zmluvné dojednania
napísané - a to drobulinkým ťažko čitateľným, resp. takmer nečitateľným husto popísaným textom
- už sama o sebe podstatne sťažuje reálne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v
takomto texte obsiahnutými. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu zmluvy, ktorá
zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle §

53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako neprijateľnú
podmienku zmluvy, a teda za absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že
v tomto prípade je nepochybné, že rozhodcovská zmluva bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola
súčasťou formulárovej zmluvy. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet zmluvy, kvôli
ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje

nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne,
rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere
osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ vnucuje rozhodovanie
sporu svojim spotrebiteľom jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva z formulára predtlače
predmetnej úverovej zmluvy, spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním

a konkrétnym spotrebiteľom. Spotrebiteľovi tak bol vnútený spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako
aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby
mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo
týkala predmetu uzatváranej zmluvy. Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako
neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Neprijateľné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 5 OZ

účinného v čase uzatvorenia Zmluvy neplatné.

Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24. februára 2011 č.k.
IV.ÚS 55/2011-19, v ktorom zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmavať
prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k

postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd
preto s poukazom na § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.