Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/104/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512207717
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2512207717.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Vladimírom
Kánom, advokátom so sídlom Námestie Benku 9-C1, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Y. W., A..
XX.XX.XXXX, S. W. Y.. S. XX, XXX XX F., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou:
X. W., N. E. X. F., o zaplatenie 50,50 eura, takto

r o z h o d o l :

Súd r u š í platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 9Ro 153/2012 - 7 zo dňa 09.07.2012 v
plnom rozsahu.

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2012 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
50,50 €, čo predstavuje cenu cestovného lístka v sume 0,50 € a postih za cestovanie bez platného
cestovného lístka vo výške 50,-€, teda celkovo vo výške 50,50 €, pretože žalovaná dňa 14.10.2010 na
linke MHD č. XX sa nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom.
Žalovaná dlžnú sumu dodnes neuhradila a nereagovala ani na písomnú upomienku.

Okresný súd Piešťany vydal v predmetnej veci dňa 09.07.2012 pod č. k. 9Ro 153/2012 - 7 platobný
rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk.

Podľa § 173 ods. 2 O.s.p., ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesenímzrušívplnomrozsahu.Toneplatíaksaplatobnýrozkaztýkaniekoľkých účastníkov,zktorých
každý koná sám za seba. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej,

prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd ho v zmysle § 173 ods.
2 O.s.p. v plnom rozsahu zrušil.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, toho času sa nachádza na neznámom mieste, preto jej súd v zmysle
§ 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom. Ustanovený opatrovník žalovanej

sa k doručenej žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súdprejednalvecvzmysle§115a ods.2O.s.p.beznariadeniapojednávania,nakoľkoideodrobnýspor,
a z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. XXXXXXX zo dňa 14.10.2010, pokusu o
zmier zo dňa 22.11.2010, ostatného spisového materiálu zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaná cestovala dňa 14.10.2010 v čase o 16:31 hod v Bratislave na linke mestskej hromadnej

dopravy č. XX, číslo voza XXXX/X, kde bola kontrolovaná revízorom so služobným číslom XXXX, pričom
cestovala bez cestovného lístka. Totožnosť žalovanej bola overená občianskym preukazom. Žalovanej
bol uložený postih v sume 50,50 eura. Žalovaná uložený postih nezaplatila, ani po pokuse o zmier zo
dňa 22.11.2010.

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené

cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas.

Podľa§772Občianskehozákonníka,podrobnejšiuúpravuosobnejanákladnejprepravyurčujúosobitné
predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať

ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na
zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

Podľa § 12 ods.1 prvá veta zák.č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom dňa 14.2.2011,
potvrdením o uzavretí zmluvy o preprave osôb a dokladom o zaplatení cestovného je cestovný lístok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné
a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora, sa preukázať platným cestovným
lístkom a zaplatiť úhradu / § 14 ods. 3, / ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify

za poškodenie alebo za znečistenie autobusu. Podľa § 14 ods. 3 vyššie cit. zák. úhrada pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom ( § 9 písm. b/) je 20-násobok základného cestovného bez príplatkov a
zliav, v mestskej autobusovej doprave je 100-násobok.
Podľa § 9 písm. b/ vyššie cit. zák. dopravca je prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky
autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly (revízor), alebo organizáciou

prepravy (dispečer) oprávnený dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti, alebo
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič, alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor,
môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu,
alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno
a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu

(cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a
priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa § 14 ods.2 vyššie cit. zák. úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom /§ 9 písm. b) /
je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav, v mestskej autobusovej doprave je
stonásobok.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu 25.4.2011), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na
náhradu škody pri preprave osôb..

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

Na základe predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobca je právnickou osobou, keď k predmetu jeho podnikania uvedeného v obchodnom registri patrí
pravidelná verejná cestná hromadná mestská doprava osôb. Pri uzatváraní a plnení zmluvy o preprave
osôb koná v rámci svojho predmetu podnikania. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má postavenie
dodávateľa (§ 52 ods. 3 OZ). Žalovaným je fyzická osoba nepodnikateľ, teda ide o spotrebiteľa (§ 52 ods.
4 OZ). Nakoľko spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom, v tomto prípade to znamená, že zmluva o preprave osôb uzavretá medzi
žalobcom - dodávateľom a žalovanou - spotrebiteľom je zmluvou spotrebiteľskou, a preto súd dospel k
záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah.

Čo sa týka vyššie citovaného ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., toto je špeciálnym ustanovením k

ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je treba ho aplikovať prednostne v prípade nároku
uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom
uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
(ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, t.j. zo zákona

(k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci sp. zn. 9Co/295/2013 zo dňa 19.08.2014),
teda aj bez toho, aby sa žalovaná premlčania sám dovolávala. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.
č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom je
potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia.
Keďže toto ustanovenie je procesného charakteru, platí táto povinnosť odo dňa účinnosti citovaného

zákonného ustanovenia, teda aj na právne vzťahy, ktoré súd v predmetnej veci posudzoval. Citované
zákonné ustanovenie upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv, a to
vo všetkých veciach, v ktorých bolo začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo
vo veci ešte rozhodnuté (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/621/2014 zo dňa
24.9.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/771/2014 zo dňa 17.12.2014). Ak by bolo

úmyslom zákonodarcu odlišne upraviť posudzovanie právnych vzťahov, resp. nárokov zo spotrebiteľskej
zmluvy (vrátane premlčania) vo veciach pre účinnosťou tohto ustanovenia, resp. zák. č. 102/2014 Z.z.,
toto by bolo obsahom prechodných ustanovení citovaného zákona, nakoľko problematiku začatých a
neskončených konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia.
Platí základné pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré

boli začaté pred jeho účinnosťou. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie
§ 5b citovaného zákona, súd je povinný ho aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred
účinnosťou zákona.

Ako už bolo uvedené, predmetné ustanovenie je (súčasne) ustanovením procesným, keď orgánu

rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na
premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal
možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
žalobcu. Je potrebné uviesť, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, žeby právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho
záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného
subjektu.

Súd z predložených listinných dôkazov zistil, že hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok
bolo vystavené dňa 14.10.2010. V danom prípade teda 1- ročná premlčacia doba v zmysle § 108
Občianskeho zákonníka začala plynúť dňa 15.10.2010 a uplynula dňa 15.10.2011. Nakoľko žalobca
žalobu podal na súd až dňa 28.06.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu v celom

rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a žalovanej, ako úspešnému
účastníkovikonania,náhradutrovkonanianepriznal,nakoľkosižalovaná návrhomneuplatnilapriznanie

náhrady trov tohto konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)