Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/68/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215201466
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215201466.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit, a. s., Bratislava, Ružová dolina 25, IČO 47 248 980, zastúpeného advokátskou
kanceláriou: Perspekta Legal, s. r. o., Bratislava, Ružová dolina 25, proti žalovanej: T. R., B..
XX.XX.XXXX, X. J. U., B. P. XXXX/XX, o zaplatenie 643,98 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 475,26 eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
184,80 eur od 15.02.2012 do zaplatenia, zo sumy 156,71 eur od 18.02.2012 do zaplatenia, zo sumy
123,08 eur od 18.03.2012 do zaplatenia a zo sumy 10,67 eur od 18.04.2012 do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,48 eur na trovách právneho
zastúpenia a vo výške 18,48 eur na ďalších trovách, na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 04.02.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 643,98
eur s úrokom z omeškania a náhrady trov konania s odôvodnením, že mu bola zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 postúpená pohľadávka spoločnosti Slovak Telecom, a. s.,
Bratislava, vedená voči žalovanej. Nárok odôvodnil tým, že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom
žalobcu zmluvu o pripojení (dňa 10.01.2012), predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb
prostredníctvom pevnej telefónnej prípojky v programe UNI 60. Na základe zmluvy mala žalovaná z
poskytnutého plnenia uhrádzať faktúry, žalovaná si svoj záväzok neplnila. Právny predchodca žalobcu
preto vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 738994055 zmluvnú pokutu 168,72 eur.

Žalovanej bola žaloba doručená dňa 09.06.2015, k žalobe sa nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať
ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 156 ods. 3 O. s. p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO 35 763 469) a
žalovaná uzavreli dňa 10.01.2012 zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie služieb v
programe UNI 60. Zmluvnými podmienkami sa žalovaná zaviazala, že v prípade nedodržania zmluvných
podmienok a doby viazanosti (24 mesiacov) zaplatí zmluvnú pokutu 100 eur.

Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 pohľadávku voči
žalovanej vyčíslenú na 643,98 eur, postúpil na žalobcu.

Faktúrami č. 7900382869, č. 7736020285, č. 2737012400, č. 67383902 boli žalovanej vyúčtované
služby - mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby, audiotex a ostatné služby (v sume spolu 475,26
eur). Faktúrou č. 738994055 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej zmluvné pokuty v sume
spolu 168,72 eur.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z. z. zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
(účinného od 01.01.2012) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky
účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. Podľa ods. 8
písm. b/ podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu
za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ tohto zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa ods. 12 písm. a/ a b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom
a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Z obsahu zmlúv vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny
predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné
formuláre. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadným spôsobom obsah zmluvných podmienok. V danom prípade bola uzatvorená medzi účastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 (v znení účinnom od
01.05.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V predmetnej veci si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 475,26 eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovanej upravuje
§ 494 OZ. V tejto časti žaloby žalovaná nárok žalobcu nesporovala, neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá
by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané
obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaná ich prijala, pričom za ne nezaplatila. Súd preto
v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaná ako dlžník má povinnosť
z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania
(uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná
sa s platením služieb preukázateľne dostala do omeškania.

V predmetnej veci si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 168 eur
K tomu poplatok za odpis elektronickej faktúry (?) 0,72 eur.

Podľa § 545a Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd
vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp
proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj
„neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola
neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby spotrebiteľom
prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia

zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca
žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“
pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných
podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči
nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné
podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje
zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty
tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako
neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú pokutu v zmysle cit. ustanovenia je možné len v prípade,
že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153
ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez
návrhu účastníka.

Zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi
právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku o zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi
konania priznal náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 48% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej
74%:26%), a to zo súdneho poplatku zaplateného vo výške 46 eur a z trov právneho zastúpenia - v
zmysle špecifikácie vyhotovenej advokátom v žalobe vo výške tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby
(1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie) po 41,50 eur, paušálne výdavky 2x 8,39
eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2015) a DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).