Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/488/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114224041
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114224041.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a členov senátu
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: F. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. H. R. XXX, C. H. R., o zaplatenie sumy 2.612,07 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 15. apríla 2015, č.k. 18C/299/2014-42 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v závislom výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 2.011,37 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.011,37 eur od
04.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď návrh v časti istiny
vo výške 600,70 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,70 eur od 04.10.2011 do
zaplatenia zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume
156,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 525,02 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 4 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 258/2001
Z.z., § 35 ods. 1 O.z., § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá a
ods. 2 O.z., § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný do výšky istiny v sume 2.011,37 eur, keď vychádzal z toho,
že odporcovi bol poskytnutý úver bez úroku a bez poplatkov, nakoľko v uzavretej zmluve o pôžičke č.
5106989 medzi odporcom ako dlžníkom a právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Consumer
Finance Holding dňa 20.02.2011 nie je možné zistiť špecifikáciu výšky splátok, počet a termín splátok
istiny, výšku, počet a termín splátok úrokov, výšku, počet a termín splátok iných poplatkov. Pokiaľ
uvedené nie je presne definované v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a to § 4 ods. 2 písm.
i) zákona č. 258/2001, ale spoločne (istina, úroky a poplatky) a predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere túto zákonnú náležitosť postráda (rozsudok Krajského súdu Žilina 6Co/1/2013 zo dňa 20.06.2013),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd mal preukázané, že z poskytnutej
pôžičky vo výške 2.302,37 eur odporca uhradil sumu 291,- eur, po odpočítaní tejto uhradenej sumy je
povinný potom uhradiť navrhovateľovi istinu v sume 2.011,37 eur. Keďže navrhovateľ si voči odporcovi
uplatňuje zaplatenie istiny v sume 2.611,37 eur, po odpočítaní sumy 2.011,37 eur zostáva istina 600,70

eur, v ktorej časti súd návrh navrhovateľa zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142
ods. 2 O.s.p. a v konaní prevažne úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania v sume
156,50 eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 525,02 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ
a to proti zamietajúcemu výroku. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
návrhu navrhovateľa vyhovie v celom rozsahu, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho
zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na ustanovenie § 153a ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. a teda na skutočnosť, že odporca na súdnom pojednávaní uviedol, že uznáva
pohľadávku navrhovateľa a že si je vedomý toho, že právny predchodca navrhovateľa mu poskytol úver,
tento prestal splácať z dôvodu, že sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie. V tejto súvislosti poukázal
na Komentár k Občianskemu súdnemu poriadku I. diel, Praha: C.H. Beck, Števček M... (et al.) 2012.,
939 s. ISBN 978-80-7400-406-3 a taktiež na rozhodnutie publikované pod R 10/2000 a uviedol, že je
toho názoru, že súd mal v danom prípade postupovať v súlade s ustanovením § 153a ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. a o veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, nakoľko odporca návrh navrhovateľa pred
súdom uznal čo do právneho dôvodu a výšky, čím došlo k naplneniu všetkých podmienok, ktoré toto
zákonné ustanovenie vyžaduje. Uvedené vyplýva zo znenia ustanovenia a direktívneho „rozhodne“. Ak
by zákonodarca predmetným ustanovením sledoval iný účel, tak by to zároveň pretavil do jeho znenia
a použil slovné spojenie „môže rozhodnúť“, čím by dal súdu možnosť posúdiť vec aj inak, než znie
uznávací prejav. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 57,88 eur
s DPH.

Odporca odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu navrhovateľa nezaslal.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202
O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti vrátane závislého výroku o náhrade konania, teda v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej
zamietajúcej časti vecne správny.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 18C/299/2014 je návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 2.612,07 eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti istiny 600,70 eur spolu s 9,5% ročným úrokom z
omeškania od 04.10.2011 do zaplatenia a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací
súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne
hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.
Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie
správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že predmetná zmluva je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, nakoľko veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, ako aj spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka

a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Napokon túto skutočnosť navrhovateľ vo svojom odvolaní ani
nenamietal.

Skutočnosť, ktorú navrhovateľ v odvolaní namietal bola tá, že súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie v zmysle ust. § 153a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., nakoľko odporca na pojednávaní dňa
15.4.2015 pred súdom svoj dlh voči odporcovi uznal.

Podľa § 153a ods. 1 O.s.p. ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ, alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe
uznania alebo vzdania sa nároku.

Uznanie nároku je dispozičným nárokom realizovateľným v dvojstranných záväzkových vzťahoch, preto
je možné ho uskutočniť len v sporovom konaní a za predpokladu, že vec možno skončiť zmierom. Ide
o procesný úkon odporcu, teda musí sa urobiť vo vzťahu k súdu, nie vo vzťahu k navrhovateľovi. V
prípade uznania nároku súd neskúma hmotno-právne predpoklady takéhoto uznania, obmedzí sa len
na konštatovanie, že odporca uznal nárok uplatnený žalobou a tento navrhovateľovi prizná. Uznanie
nároku je možné voči súdu uskutočniť vo všetkých procesných formách predpísaných zákonom pre
podanie účastníkov. Ak dôjde k uznaniu počas konania, bude požiadavka jeho písomnej formy splnená
zaznamenaním úkonu do zápisnice, ktorú autor, resp. strany úkonu podpíšu (pozri § 40 ods. 2 O.s.p.).
Tento úkon zásadne možno urobiť ako bezpodmienečný a v prípade nerozlučného spoločenstva len so
súhlasom všetkých dotknutých spoločníkov. Uznanie možno urobiť v prvostupňovom i druhostupňovom
konaní, a to do právoplatného skončenia veci. Ak niet pochybností o platnosti úkonu z hľadiska práva,
súd rozhodne vec v súlade s obsahom tohto úkonu.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Obsahom poučenia je poučenie o procesných právach a procesných povinnostiach. Procesné práva
a povinnosti sú obsahom procesnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú po začatí občianskeho súdneho
konania, výnimočne aj v konaní o činnosti súdu pred začatím konania podľa druhej časti Občianskeho
súdneho poriadku. Ide o množstvo práv a povinností s nerovnakým významom pre postup súdu a
účastníkov v konaní. Poučovacia povinnosť sa týka najmä tých procesných práv a povinností, ktorých
využitie (realizácia) alebo splnenie (rešpektovanie) má základný význam pre kvalitu zabezpečenia a
realizácie základného práva na súdnu ochranu. Z tohto dôvodu má poučovacia povinnosť základný
zmysel pri začatí občianskeho súdneho konania, pri zmenách jeho predmetu a účastníkov, pri skúmaní
procesných podmienok a napokon aj pred rozhodnutím súdu o veci. Prax najvyššieho súdu preto trvá na
poučení o náležitostiach žaloby, o správnej formulácii návrhu na rozhodnutí vo veci samej a v priebehu
konania aj na takom poučení, ktoré účastníkovi umožní pokračovanie v konaní a dosiahnutie rozhodnutia
v merite veci.

Navrhovateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý nepostupoval podľa § 153a ods.1 O.s.p. a bol
toho názoru, že na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie boli splnené zákonné podmienky a preto mal
súd prvého stupňa rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Odvolací súd sa však stotožňuje s postupom
súdu prvého stupňa, ktorý nerozhodol o podanom nároku navrhovateľa v zmysle ustanovenia § 153a
ods. 1 O.s.p., t.j. rozsudkom pre uznanie.

Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že odporca nebol poučený o následkoch uznania
nároku pred súdom a teda, že súd na základe uznania navrhovateľovho nároku zo strany odporcu
tento v celom rozsahu prizná a nebude ho už nijako preskúmavať. Uznanie nároku odporcu nespĺňa ani
podmienku písomnej formy, keďže zápisnica, v ktorej je uznanie zachytené, ním nie je podpísaná a toto
vyhlásenie je možné podľa názoru odvolacieho súdu považovať len ako uznanie existencie pohľadávky
navrhovateľa, t.j. poskytnutia úveru a jeho nesplácania a žiadosť o splácanie v splátkach. Odporca nemal
vedomosť o tom, že uznaním nároku sa vzdal ochrany spotrebiteľa poskytovanej právnym poriadkom. Za
takýchto podmienok bolo potom potrebné, aby súd prvého stupňa preskúmal navrhovateľom uplatnený
nárok aj vzhľadom na právne predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v závislom odvolaním nenapadnutého výroku o náhrade trov
konania z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože táto z obsahu spisu nevyplýva a taktiež nebol podaný návrh na
priznanie náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 151 ods.1 O.s.p.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.