Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/207/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212948
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a

členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
16C/148/2012-55 zo dňa 24. novembra 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 16C/148/2012-55
zo dňa 24. novembra 2014 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, žalobu žalobcu zamietol a
žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Návrh na prerušenie konania podal žalobca podľa § 109 ods.
1 písm. b) a ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol, že podal na
Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, keďže Krajský súd v Banskej Bystrici porušil jeho práva tým,
že nevylúčil sudcov okresného súdu z konania, a tým boli porušené jeho práva na zákonného sudcu a
nestranný súd. Prvostupňový súd uviedol, že podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší ak

rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. V tejto veci podľa jeho názoru
nejde o daný prípad, nakoľko o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení O.s.p. rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici, o námietke bolo rozhodnuté podľa zákonných ustanovení upravujúcich
procesný postup, a preto nebol daný dôvod na prerušenie konania v zmysle tohto ustanovenia. Pokiaľ
ide o prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., v zmysle tohto ustanovenia súd môže
prerušiť konanie, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. O zaujatosti sudcov už bolo nadriadeným súdom

rozhodnuté a súd je týmto rozhodnutím viazaný, nie je dôvod toto konanie prerušiť s ohľadom na to, že
žalobca podal sťažnosť na ústavný súd. Žalobca ani neosvedčil, že sťažnosť na ústavný súd skutočne
podal.Pokiaľideoďalšídôvodnaprerušeniekonaniauvádzanýžalobcom,atoprebiehajúceinékonanie
o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, v ktorom konajúci súd rozhodol o prerušení
konania do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnej otázke, išlo by o prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Aj tu pre súd vyplýva len možnosť prerušiť konanie v prípade, že zistí,
že na inom súde prebieha konanie a rieši sa otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu Ani

tentodôvodnaprerušeniekonaniaokresnýsúdneakceptoval,keďžepredinýmsúdomprebiehakonanie
o náhradu škody a nie je celkom zrejmé, aké sú právne a skutkové závery pre riešenie prejudiciálnej
otázky, vychádzajúc aj z toho, že v obdobných veciach Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil uznesenia
okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania. Prvostupňový súd nevidel dôvodna prerušenie konania ani s prihliadnutím aj na tieto iné dôvody pre prerušenie konania, keďže nie je
zrejmá priama súvislosť otázok, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie súdu a zo strany žalobcu ide
len o vytváranie prekážok pre rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, okresný súd uviedol,
že žalobca nepreukázal ani jednu zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu
škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny úradný postup okresného súdu. V
ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného v znení v čase začatia exekúcie je jednoznačne
uvedené oprávnenie exekučného súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul so zákonom a v prípade zistenia rozporu zamietnuť
žiadosť o udelenie poverenia. Exekučný súd teda nevykonával nelegálny postup, keďže postupoval v
zmysle zákonných ustanovení. Pokiaľ by žalobcovi mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma
na základe konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že nie je v právomoci
okresného súdu konštatovať, že došlo k prieťahom v konaní, toto oprávnenie má iba Ústavný súd SR
na základe sťažnosti oprávnenej osoby. Ďalej ešte uviedol, že v danej veci neplatila lehota 15 dní na

rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, pričom v tejto súvislosti poukázal na
judikatúru Ústavného súdu SR: ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II. ÚS 57/01, I. ÚS 63/00 a I. ÚS 42/01. Žalobca
podáva hromadne v celej Slovenskej republike niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúciu na
základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým de facto znemožňuje rozhodnúť súdom
v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane aj po tom, ako boli právoplatne

judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a
pre ich rozpor so zákonom sa žiadosti o udelenie poverenia zmietajú. Zo strany žalobcu ide o šikanózny
výkon práva, keďže hromadnými podaniami znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu
vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách, a túto skutočnosť spôsobuje samotný žalobca.
Keďževexekučnomkonaníuvádzanomžalobcomnedošloknesprávnemuúradnémupostupuaokresný

súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by zakladali právo na náhradu škody,
prípadnenemajetkovejujmy,okresnýsúdžalobuvcelomrozsahuzamietol. Ďaleještepoukázalnato,že
žalobca ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho strane, keďže túto kvalifikoval len ako paušálne
náhrady vo výške istiny s príslušenstvom, ktoré boli predmetom exekučného konania, kde vzhľadom

na konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní,
nie je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku škody na strane žalobcu, a preto nebol dôvod na odročenie
pojednávania z dôvodu doplnenia dokazovania. Pokiaľ ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane
žalobcu, v žalobe žalobca zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť spôsobená osobám oprávneným
konať za žalobcu s ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému žalobcovi ako právnickej osobe,

pričom tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať, lebo ujma spôsobená fyzickým osobám a právnickej
osobe sa musí opierať o iné predpoklady.
Keďže žalovaná, ktorá mala v konaní úspech, si trovy konania neuplatnila, súd jej právo na náhradu
trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal,

aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní
namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie
pred súdom. Uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť

konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na
osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným

sudcom na nestrannom súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať

pred súdom. Ďalej namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa
týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignorovalvšetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného
systému a z titulu výdavkov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdavky
spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdavky (urgovanie a kontrola stavu

konania na exekučnom súde). V tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. Z odôvodnenia
rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o
tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej
ujme. Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy

o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca tiež namietal, že ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej

o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.
Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom

verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená

orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov uvedených v odvolaní zistil, že prvostupňový súd správne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby sa od logických a
presvedčivých argumentov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku odklonil, a preto naň v zmysle § 219
ods. 2 O. s. p. odkazuje.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom sporu bolo právo navrhovateľa na zaplatenie
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným
postupom okresného súdu ako súdu exekučného pri výkone verejnej moci. Žalobca už v žalobe žiadal,
aby nadriadený súd v zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol pred prvým prejednaním
veci o prikázaní veci inému súdu, pretože sudcovia vecne a miestne príslušného Okresného súdu

Rimavská Sobota sú vylúčení z prejednania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a
účastníkom konania. Svoju žiadosť oprel o tvrdenie, že okresný súd zapríčinil svojim nesprávnym
úradným postupom vznik škody na strane žalobcu, a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej
moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať. Ak bol sám tento súd škodcom v spore medzi žalobcom
a štátom, tak je vylúčené, aby prostredníctvom sudcov rozhodol predmetný spor. Z dôvodu námietky

zaujatosti vznesenej žalobcom, z ktorej vyplynulo, že pridelením tejto veci ktorémukoľvek zo sudcov
konajúceho súdu by právo navrhovateľa na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom bolo
porušené, keďže neexistuje podľa rozvrhu práce na súde žiaden sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý,
predložil okresný súd nadriadenému súdu na rozhodnutie námietku zaujatosti vznesenú žalobcom.
Nadriadený súd o nej rozhodol tak, že v prejednanej veci vylúčil z rozhodovania len toho sudcu, ktorý

konal v navrhovateľom namietanej exekučnej veci. Ostatných sudcov okresného súdu z prejednávania
a rozhodovania v tejto veci nevylúčil a nevylúčil tak ani konajúceho sudcu. Aj keď je podkladom práva
žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy nesprávny úradný postup súdu, na ktorom
sudca vykonáva svoju funkciu, nezakladá to automaticky pomer sudcu k veci. Preto neexistuje žiadenrelevantný dôvod k tomu, aby bol zákonný sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený.
Zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec na vecne a miestne príslušnom súde, nemôže
vylúčiť z prejednania a rozhodnutia veci len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci, mala byť

žalobcovi spôsobená škoda (rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo 102/2013). Je potrebné zdôrazniť, že tak
ako je neústavné, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, takisto je neústavné, aby bol z prejednania
a rozhodnutia veci vylúčený taký sudca, ktorý vo veci nie je zaujatý. Na tom nič nemení ani fakt, že
žalobca z dôvodu nesúhlasu s tým, že konajúci sudca nie je vo veci vylúčený, podal ústavnú sťažnosť
z dôvodu porušenia jeho základného práva zaručeného mu článkom 46 ods. 1 Ústavy ako aj článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na spravodlivý súdny
proces. Odvolaciemu súdu je aj z iných rozhodnutí Ústavného súdu SR napr. 1 ÚS 89/2013 zo dňa 6.
2. 2013, 1 ÚS 92/2013 zo dňa 13. 2. 2013, ktorými už rozhodoval o obdobnej sťažnosti žalobcu proti
uzneseniam nadriadeného súdu zrejmé, že tento návrh bol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
SR na ich prerokovanie a rozhodnutie odmietnutý. A keďže iné dôvody, pre ktoré by mal byť zákonný
sudca z prejednávania a rozhodovania tejto veci vylúčený okresným súdom a ani odvolacím súdom

zistené neboli, je námietka žalobcu o tom, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca nedôvodná.
Odvolací súd preto žalobcovu námietku, podľa ktorej v konaní rozhodoval vylúčený sudca, vyhodnotil
ako nedôvodnú.
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu náhradu škody 2 556,20
Eur a nemajetkovej ujmy 511,24 Eur z toho dôvodu, že exekučný súd nepostupoval v súlade so

zákonom, keď v exekučnom konaní, ktoré začalo na návrh žalobcu nerozhodol v lehote podľa § 44 ods.
2 zákona č. 233/1995 Zb. (Exekučný poriadok), t.j. v lehote 15 dní o žiadosti exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Tvrdil, že konanie začalo 30.12.2009 a exekučný súd rozhodol o
žiadosti až 18.11.2010.Výšku škody žalobca vyčíslil z nevymoženej istiny a príslušenstva, ktorá už
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní vedenom voči

dlžníkovi a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho
pohľadávky. Dôvodil, že mohol pri včas vydanom rozhodnutí exekučného súdu uskutočniť rad iných
krokov, ktoré by zvýšili jeho úspech pri vymáhaní pohľadávky a jej príslušenstva. Náhrada nemajetkovej
ujmy ma podľa žalobcu základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie

adekvátnej nápravy a primeranej sankcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Z obsahu súdneho spisu odvolací súd ďalej zistil, že prvostupňový súd si v rámci prípravy pojednávania
zadovážil predmetný exekučný spis. Z exekučného spisu 3Er/73/2010 vyplýva, že exekútor doručil
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučnému súdu 20.1.2010. Exekučný súd
rozhodnutím 3Er/73/2010-18 zo dňa 6.9.2010 zamietol žiadosť exekútora, z odôvodnenia vyplýva,

že exekučný súd skúmal, či exekučný titul, ktorým mal byť rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
spotrebiteľskej veci, a teda či rozhodcovská zmluva bola uzatvorená platne. Následne exekučný súd
rozhodnutím 3Er/73/2010-71 zo dňa 5.6.2012 exekúciu zastavil. Z obsahu súdneho spisu súd zistil, že
prvostupňový súd predložil vec na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, ktorý rozhodol
tak, že konajúci sudca JUDr. Ivan Ďalak nie je vylúčený z prejednania a rozhodnutia veci 16C/148/2012

(uznesenie 41NcC/153/2012 zo dňa 10.10.2012).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 7.11.2014.

Pojednávanie bolo nariadené na deň 24.11.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 20.11.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia

ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Žalobcovi bolo
vyjadrenie žalovanej doručené. Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani návrhu na zrušenie
pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná v neprítomnosti
účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre nesplnenie podmienok
podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval, že o námietke zaujatosti rozhodol

nadriadený súd a zákonná sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci a
tiež, že žalobca neosvedčil, že sťažnosť na Ústavný súd v skutočnosti podal, keďže nepredložil žiadny
dôkaz preukazujúci to, že takáto sťažnosť bola podaná. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.

Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania a nezistil dôvod na odročenie pojednávania. Takýto postup v žiadnom prípade
nemožno hodnotiť ako procesný postup okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť
konania pred súdom.
Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom. Žalobca sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď

tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.
Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 3Er/73/2010. V súlade s obsahom tohto
spisu zistil, že súdu bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo

veci žalobcu ako oprávneného, proti povinnému Karolovi Barimu pre vymoženie 602,38 Eur a prísl.
doručená 20.1.2010. Exekučný súd uznesením zo dňa 6.9.2010 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
Následne bola exekúcia zastavená uznesením 3Er/73/2010-71 zo dňa 5.6.2012.
Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností

konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 30.12.2009 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre prípady, kedy je
návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v súlade so zákonom. Ak
však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie
(pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS 605/2012). V predmetnom

prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej mu 21.1.2010 uznesením
z 6.9.2010. Takýto postup je odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti
predloženého exekučného titulu. Najmä v takom prípade, ako v predmetnej veci, keď exekútor k svojej
žiadosti o vydanie poverenie na vykonanie exekúcie pripojil ako tvrdený exekučný titul rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu bez toho, aby zároveň pripojil rozhodcovskú zmluvu, na základe ktorej by mohol

predmetnýrozsudokrozhodcovskéhosúdubyťexekučnýmtitulom.Potomboloúlohouexekučnéhosúdu
skúmať, či mu bol alebo nebol predložený exekučný titul. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že rozsudok
nebol dostatočne odôvodnený, keď súd zistil, že poverenie pre exekútora nebolo vydané v 15-dňovej
lehote a napriek tomu žalobu o náhradu škody zamietol. Podstatné v danom prípade bolo, že vo veci
nebol predložený exekučný titul. Preto nebolo možné rozhodnúť o vydaní poverenia v lehote 15 dní.

Žalobca si sám zavinil, keď žiadal vykonanie exekúcie bez toho, aby disponoval exekučným titulom.
Rozhodcovský rozsudok v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. má pre
účastníkovúčinkyakoprávoplatnýrozsudok.Podľapredmetnéhozákonatoplatíprerozhodnutiavydané
rozhodcovským súdom v konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskému súdu jeho
kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až

na základe dohody medzi účastníkmi sporu - rozhodcovskej zmluvy. Z tohto dôvodu je pre posúdenie,
či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej, či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo doložky k inej zmluve. V prípade, že išlo o rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskejveci, je exekučný súd v zmysle eurokonformného výkladu vnútroštátnej úpravy povinný z úradnej moci
posúdiť aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. Žalobca
v predmetnom exekučnom konaní nepredložil súčasne s predkladaným rozhodcovským rozsudkom aj

rozhodcovskú zmluvu tak, aby exekučný súd mohol posúdiť bez ďalšieho, či išlo o exekučný titul. To
znamená, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe právomoci založenej dohodou strán sporu.
Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred
okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná. predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného

postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku
ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu.
K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na

toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto
postupom je.

Žalobca namietal predčasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo vydané skôr, ako bolo rozhodnuté
o návrhu na prerušenie konania. Keďže žalobca podal návrh na prerušenie konania, bol súd povinný
pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť, pričom poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový súd
rozhodol o žalobcových návrhoch na prerušenie konania. Žalobca v odvolaní ani netvrdí, že by ním

tvrdené porušenie povinnosti prvostupňovým súdom malo mať za následok nesprávnosť napadnutého
rozhodnutia. Takýto žalobný dôvod neobstojí, pretože nie je v súlade ani s § 109 Občianskeho súdneho
poriadku ani s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Naopak, ak nie sú žiadne dôvody na
prerušenie konania bez ohľadu na to, či sa žalobca domnieva, že také dôvody sú, súd je povinný
postupovať v konaní tak, aby bolo rozhodnuté plynulo a bez prieťahov. V danej veci nebol dôvod na

prerušenie konania, pretože prvostupňový súd bol viazaný právoplatným rozhodnutím nadriadeného
súdu o tom, že konajúci sudca nebol vo veci vylúčený. Žalobca ani v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu netvrdil, že o jeho ústavnej sťažnosti prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
maťvýznamprerozhodnutiesúdu,tedažebolajehosťažnosťÚstavnýmsúdomprijatánaďalšiekonanie
v zmysle § 23 ods. 3 zákona o Ústavnom súde č. 38/1993 Z. z..

Podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej správy
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Z uvedeného vyplýva, že ide o
objektívnu zodpovednosť, predpokladom ktorej je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci,
škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Bez splnenia ktoréhokoľvek z uvedených troch predpokladov nemá štát za škodu zodpovednosť. Bez

toho, aby bol v konaní jednoznačne preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý by mal za následok
vznik škody alebo nemajetkovej ujmy, nie je dôvod zaoberať sa výškou škody a ani príčinnou súvislosťou
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Keďže v prejednávanej veci nebol zistený nesprávny
postup v konaní exekučného súdu a ani nebol preukázaný, nemohlo dôjsť k zodpovednosti štátu za
škodu, a preto okresný súd správne postupoval, keď s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania

ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nezisťoval.
Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdpodľa§219ods.1a2O.s.p.rozhodnutiesúduprvéhostupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.
Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2,
3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a

preto mu súd ich náhradu nepriznal.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.