Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210200036
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1210200036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľov: X. C.. C. Q. G.
L. Á. C. , narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom F., C. H. Č.. X, X. C.. V. Q. G. L. Á. C. I. U. Á. , narodená
dňa XX.X.XXXX, bytom F., C. H. Č.. X, obaja zastúpení JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom v
Bratislave, Trnavská cesta č. 60, proti odporcovi: SLANEC, s.r.o. Bratislava, Horská č. 11/C, IČO: 35 938

161, zastúpený Advokátskou kanceláriou ELBA s.r.o., Bratislava, Čachtická č. 13, IČO: 35 969 458, za
ktorú koná Mgr. Peter Bartolčič, o zaplatenie sumy 87.098,56 €, s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 1. októbra 2012, č.k. 45 C 122/2010-285, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 1. októbra 2012, č.k. 45 C
122/2010-285, vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom v l., 2. rade spoločne
a nerozdielne sumu 61.020,61 €, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72.331,71 € od 6.7.2009
do 10.3.2011 a zo sumy 61.020,61 € od 11.3.2011 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 11.965,34

€, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v l., 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov
odvolaciehokonaniavsume664,63€spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpenienaúčetichprávneho
zástupcu JUDr. Mariána Chovanca, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 1.10.2012, č.k. 45 C 122/2010-285, uložil odporcovi

povinnosť zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 61.020,61 €, úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72.331,71 € od 6.7.2009 do 10.3.2011 a zo sumy 61.020,61 € od
11.3.2011dozaplatenia,náhradutrovkonaniavsume 11.965,34€,všetkodotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku; zastavil konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 11.311,10 € (podľa § 96 O.s.p.) a vo
zvyšku návrh zamietol. Návrhom na začatie konania po jeho zmene so súhlasom súdu sa navrhovatelia
domáhali zaplatenia sumy 87.098,56 € spolu s príslušenstvom podľa zásad o bezdôvodnom obohatení.
S odporcom uzavreli dňa 25.1.2007 zmluvu č. XXXXXXX o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v

zmysle § 262 a § 289 Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že
za splnenia v zmluve dohodnutých podmienok uzatvoria kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy
mal byť rodinný dom č. XX postavený na parcele č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2, ktorého presná
špecifikácia bola prílohou č. 2 predmetnej zmluvy. Navrhovatelia ako budúci kupujúci uhradili budúcemu
predávajúcemu zálohu na kúpnu cenu v sume 26.887,07 €, následne na základe uzavretých dodatkov
k zmluve uhradili ďalšie sumy: 1.270,03 €, 146,15 €, 51.205,55 € a 7.589,76 €. V čl. II. zmluvy si

zmluvné strany dohodli, že k uzavretiu kúpnej zmluvy dôjde na základe výzvy budúceho predávajúceho
po splnení všetkých podmienok uvedených v bode 2.2 tohto článku najneskôr do 15 dní od doručenia
výzvy budúcim predávajúcim. Tiež sa dohodli, že ak budúci kupujúci neuzavrú kúpnu zmluvu ani do 10pracovných dní odo dňa doručenia opakovanej písomnej výzvy budúceho predávajúceho na uzavretie
kúpnej zmluvy aspoň jednému z budúcich kupujúcich, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy stráca záväznosť (platnosť a účinnosť), ak sa nedohodnú inak. Neuzatvorením kúpnej zmluvy

medzi navrhovateľmi a odporcom v zmluvne dohodnutej dobe stratila zmluva o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy platnosť a účinnosť, čo odporca potvrdil listom zo dňa 23.9.2009; z neho vyplýva, že zmluva
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy stratila záväznosť dňa 5.6.2009. V dôsledku tejto skutočnosti dňa
5.6.2009 vznikla zmluvným stranám povinnosť vrátiť si všetky plnenia, ktoré im boli na základe zmluvy
poskytnuté druhou zmluvnou stranou. Preto navrhovateľom v l., 2. rade vznikol nárok na vrátenie

všetkých finančných prostriedkov, ktoré poskytli odporcovi na základe zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy a jej dodatkov, v celkovej sume 87.098,56 € podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
získaný odporcom z právneho dôvodu, ktorý odpadol. V priebehu konania, na pojednávaní dňa 4.5.2011
vzali navrhovatelia návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 11.311,10 € späť, keďže odporca im
uvedenú sumu zaplatil dňa 11.3.2011.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Dňa 25.1.2007 uzavreli navrhovatelia v 1., 2. rade s odporcom zmluvu o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy (ďalej len zmluva) v znení dodatkov č. 1 - 4, na základe ktorej sa zmluvné
strany zaviazali v budúcnosti uzavrieť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť nehnuteľnosti označené
ako radový rodinný dom vedený v projektovej dokumentácii pod č. XX, postavený

na parcele č. XXXX/XXX vo výmere XXX m2, pričom presná špecifikácia domu bola prílohou č. 2
predmetnej zmluvy. Navrhovatelia ako budúci kupujúci uhradili na základe zmluvy sumu 26.887,07 €,
neskôr ďalšie preddavky: v sume 1.270,03 € na základe dodatku č. 1 zo dňa 21.9.2007, sumu 146,15 €
na základe dodatku č. 2 zo dňa 29.11.2007, sumu 51.205,55 € na základe dodatku č. 3 zo dňa 28.3.2008,
sumu 7.589,76 € na základe dodatku č. 4 zo dňa 12.1.2009. Odporca vyzval navrhovateľov listami

zo dňa 30.3.2009 a 14.5.2009 v zmysle bodu 2.2. zmluvy na uzavretie kúpnej zmluvy. Odporca dňa
24.7.2009 prevzal list, v ktorom ho navrhovatelia požiadali o ukončenie zmluvného vzťahu a o vrátenie
všetkých finančných prostriedkov poskytnutých mu počas platnosti zmluvy. Odporca listom zo dňa
23.9.2009 navrhovateľom oznámil ukončenie zmluvného vzťahu a vzájomné započítanie pohľadávok;
nakoľko nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, zmluva stratila v zmysle bodu 2.4 zmluvy záväznosť

(platnosť a účinnosť) dňa 5.6.2009 a vzhľadom na to, že k strate záväznosti došlo pred doručením
listu navrhovateľov, odporca ich žiadosť neakceptoval. K vyporiadaniu záväzkov zmluvných strán malo
dôjsť v zmysle bodu 7.7 zmluvy. Pre porušenie povinnosti budúcich kupujúcich uzavrieť kúpnu
zmluvu do 10 dní po opakovanej výzve si odporca podľa bodu 6.3 zmluvy voči navrhovateľom uplatnil
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5 % z kúpnej ceny domu (11.383,85 €) a zmluvnú pokutu vo výške

5 % platieb osobitne dohodnutých na základe bodu 3.4 budúcej zmluvy (3.010,58 €), v celkovej sume
14.394,43 €. Súčasne navrhovateľom oznámil, že si predmetnú pohľadávku spočívajúcu v zaplatení
zmluvnej pokuty započítava voči časti ich pohľadávky na vrátenie plnení poskytnutých počas platnosti
zmluvy. V oznámení o ďalšom započítaní pohľadávok zo dňa 26.10.2009 si odporca voči
navrhovateľom uplatnil ďalšie nároky spočívajúce v zmluvnej pokute a sankcie vyplývajúce z budúcej

zmluvy v celkovej sume 373,11 €.

Navrhovatelia nesúhlasili so započítaním pohľadávky odporcu, ktorá predstavuje uplatnený nárok
odporcu na zmluvnú pokutu. Kúpnu zmluvu neuzavreli v dôsledku viacerých zmien v projektovej
dokumentácii predmetného radového domu, ku ktorým došlo v priebehu výstavby. Tieto zmeny by

spôsobili nielen diskomfort, ale tiež by znížili využiteľnosť obytného priestoru domu. V pôvodnom znení
zmluvy, jej dodatkov a príloh, sporné projektové riešenia neboli obsiahnuté. Viackrát vyslovili odporcovi
svoj nesúhlas s realizáciou týchto projektových zmien. Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy stratila svoju záväznosť (platnosť a účinnosť) naplnením rezolutívnej podmienky spočívajúcej
v neuzatvorení kúpnej zmluvy do 10 dní od opakovanej výzvy budúceho predávajúceho. To znamená, že

zmluva o budúcej kúpnej zmluve vrátane ustanovení týkajúcich sa sankcií stratili platnosť a účinnosť. Na
vyjadrenie odporcu, že ku všetkým zmenám v projektovej dokumentácii, a tým k dispozičným zmenám
domu, došlo na výslovnú žiadosť kupujúcich formou dodatkov k budúcej zmluve, t.j. dohodou zmluvných
strán, navrhovatelia dôvodili, že sporné zmeny sa netýkali dispozičných riešení odsúhlasených oboma
zmluvnými stranami, ale išlo o jednostranne vykonané zmeny v miestnosti 2.06 a 0.06 - rozvody

vetrania a kanalizácie; upozorňovali na nedostatky, ktoré však neboli zo strany
odporcu odstránené. Po zavŕšení stavebných prác vykonávaných v dôsledku neodsúhlasených zmien
v projektovej dokumentácii navrhovatelia prípadné ďalšie nedostatky nemohli odsledovať ani na ne
upozorniť, napriek tomu, že v zmysle čl. V ods. 5.5 zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy malibudúci kupujúci právo byť informovaní o stave stavebných prác. Po vytknutí nedostatkov stavby nebolo
navrhovateľom umožnené vstúpiť na stavenisko. Navrhovatelia listom zo dňa 18.3.2009 a opakovane
zo dňa 27.4.2009 ponúkli odporcovi návrh na dohodu týkajúcu sa dispozičných zmien v miestnosti 0.06

a v miestnosti 2.02, na ktorý odporca nereagoval. Naopak odporca dôvodil, že pripomienky budúcich
kupujúcich týkajúce sa dispozičných zmien domu sa snažil vyriešiť k ich spokojnosti a nad rámec
budúcej zmluvy vždy s prihliadnutím na technické možnosti realizácie zmien, nesúhlasil s tvrdením
navrhovateľov, že zmeny v projektovej dokumentácii domu týkajúce sa rozvodov vetrania a
kanalizácie v miestnostiach označených ako 2.06 a 0.06 by spôsobili výrazný diskomfort a

znížili by využiteľnosť obytného priestoru domu. Išlo o technické riešenie, ktoré minimálnym spôsobom
zasahovalo do dispozície uvedených miestností. Nie je si vedomý, že by podľa bodu 5.5 zmluvy
dostatočne neposkytol budúcim kupujúcim súčinnosť či možnosť ich vstupu na stavenisko. Má za
to, že navrhovateľov riadne informoval o stave stavebných prác na dome a umožnil im v termínoch
dohodnutých v zmluve vstup na stavenisko, preto považuje tvrdenie ohľadom porušenia súčinnosti z
jeho strany za neopodstatnené.

Rozsudok odôvodnil ustanovením § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457, § 458 ods. l Občianskeho
zákonníka, § 292 ods. 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 289 ods. l, 2, § 290 ods. l, ods. 2, § 301,
§ 358, § 340 ods. l, ods. 2, § 359, § 376, § 398 Obchodného zákonníka, čl. II. bod 2.3., 2.4., čl. VI. bod
6.2., 6.3. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXXXXXX. Skutkovo dôvodil tým, že záväzok

uzavrieť kúpnu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v
čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Záväzok doplniť chýbajúci obsah zmluvy zaniká, ak
oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v dohode o doplnení
obsahu zmluvy, inak do jedného roka od uzavretia tejto dohody. Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo
doplniť chýbajúci obsah zmluvy tiež zaniká, ak okolnosti, z ktorých strany zrejme vychádzali pri vzniku

tohto záväzku, sa do tej miery zmenili, že nemožno od zaviazanej strany rozumne požadovať, aby
zmluvu uzavrela. K zániku však dochádza, len keď zaviazaná strana túto zmenu okolností oznámila
bez zbytočného odkladu oprávnenej strane. Účastníci konania prejavili vôľu uzavrieť zmluvu podľa
Obchodného zákonníka, a preto posudzoval aj vzťahy z nej vzniknuté ako nárok navrhovateľov na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka (nakoľko Obchodný zákonník úpravu

bezdôvodného obohatenia neobsahuje) a nárok odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu
škody, vzniknutej porušením povinností navrhovateľov z tejto zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka.
Nešlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá by obsahovala neprijateľné podmienky, navrhovatelia mali možnosť
zasahovať do obsahu zmluvy, pričom niektoré ustanovenia zmluvy boli dojednané odlišne ako u iných
budúcich kupujúcich. Dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje obvyklú sankciu v zmluvných vzťahoch

a navrhovatelia nepreukázali, že by sa pokúšali meniť obsah zmluvy v tejto časti. Odporca nespochybnil
nárok navrhovateľov na vrátenie finančných prostriedkov, v rámci obrany si však uplatnil nárok na
zaplatenie náhrady škody a zmluvnej pokuty. Pokiaľ išlo o nárok odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty,
súd mal za to, že táto bola platne dojednaná. Ide o prísnu sankciu, ktorá predstavuje paušalizovanú
náhradu škody a bolo by v rozpore s dobrými mravmi priznať odporcovi na započítanie aj zmluvnú

pokutu aj náhradu škody. Z pôvodne uplatnených 87.098,56 € súd odrátal sumu, ktorú odporca počas
konania zaplatil (a navrhovatelia v tejto časti zobrali návrh späť), a ďalej vychádzal z rozdielu, zo sumy
75.787,46 €. Z tejto sumy započítal odporcovi zmluvnú pokutu v sume 11.383,15 € ako 5 % kúpnej
ceny domu, ďalej sumu 3.010,58 € ako zmluvná pokuta vo výške 5 % platieb (spolu 14.394,43 €),
zmluvnú pokutu v sume 373,11 € (za 3 dni omeškania - zmluvná pokuta v sume 204,91 € + 2 dni v sume

136,61 € + úroky v sume 14,75 € zo sumy 25.227,38 od 2.2.2007 do zaplatenia, t.j. 30,60 € á 14,25 € zo
sumy 1.270,03 € od 29.9.2007 do zaplatenia v sume 0,99 €; spolu 373,11 €). Pokiaľ ide o právny režim
neuzavretia kúpnej zmluvy mal súd za to, že nebola preukázaná taká intenzita zmeny okolností, aby
bolo naplnené ustanovenie § 292 ods. 5 Obchodného zákonníka. Navrhovatelia neoznámili odporcovi
včas dôvody neuzavretia kúpnej zmluvy. Dispozičné zmeny na stavbe vyvolali technické úpravy a o

týchto úpravách bola navrhovateľka v 2. rade informovaná a taktiež svedkovia, ktorí boli v konaní
vypočutí, zhodne vypovedali, že týmito vyvolanými úpravami nedošlo ku zníženiu komfortu bývania a
tieto zmeny minimálne zasahovali do dispozície miestností. Napriek tomu, že navrhovatelia vedeli o
týchto vyvolaných úpravách, podpísali dodatok č. 4 a zaplatili splátku. Z toho vyplýva, že ani na ich
strane nemohlo ísť o takú intenzitu vyvolaných zmien, ktorá by viedla k nepodpísaniu dodatku č. 4.

Keďže nešlo o zmluvu o dielo, ale o zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nebol
odporca povinný poskytovať takú súčinnosť ako pri zmluve o dielo. Ak boli navrhovatelia nespokojní,
mali možnosť riešiť vec právnou cestou využitím právnych inštitútov ktoré mali k dispozícii; keďže však
túto možnosť nevyužili, z ich strany došlo k porušeniu povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu. V dôsledkunesplnenia tejto povinnosti sú povinní v zmysle zmluvy zaplatiť odporcovi zmluvnú pokutu. Nepriznal
odporcovi náhradu škody, keďže zmluvná pokuta bola paušalizovanou náhradou škody.

Súd prvého stupňa skúmal ďalej navrhovateľmi vznesenú námietku premlčania proti započítaniu nároku
odporcu na náhradu škody podľa ustanovení Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že bola
vznesenádôvodne.Podľačl.VIbod6.3zmluvybolibudúcikupujúcipovinníuzavrieťkúpnuzmluvudo10
dní po opakovanej výzve budúceho predávajúceho. Odporca vyzýval navrhovateľov na uzavretie kúpnej
zmluvy dňa 30.3.2009 a dňa 14.5.2009, k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne z dôvodov na

strane navrhovateľov nedošlo. Týmto navrhovatelia porušili svoju povinnosť a odporcovi vznikol nárok
na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci zo zmluvy. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že
odporca vyzýval navrhovateľov na uzavretie kúpnej zmluvy listami zo dňa 30.3.2009 a 14.5.2009,
doručenými navrhovateľovi v 1. rade dňa 7.4.2009 a 25.5.2009. Pre začiatok plynutia premlčacej doby
na náhradu škody nie je určujúce, aby bol známy presný rozsah a výška škody, ale znalosť poškodeného
musí postačovať pre možnosť uplatnenia si náhrady škody na súde. Navrhovatelia mali povinnosť

uzavrieť kúpnu zmluvu s odporcom najneskôr ku dňu 17.4.2009, a teda dňom 18.4.2009 mal
odporca vedomosť, že v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy mu vznikla škoda; odporca mal ku tomuto
dátumu vedomosť o škode a o škodcovi z uzavretej zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Objektívna
premlčacia doba desaťročná a subjektívna jednoročná premlčacia doba, začali plynúť súčasne. Odporca
si uplatnil náhradu škody oznámením navrhovateľom až dňa 26.8.2010 (list bol doručený navrhovateľom

dňa 30.8.2011), na súde si uplatnil nárok na pojednávaní dňa 24.1.2011, pričom presná výška bola
vyčíslená vo vyjadrení doručenom navrhovateľom až dňa 1.6.2011.

Pohľadávka navrhovateľov bola splatná dňa 6.6.2009, započítanie odporcu vykonané listom zo dňa
26.8.2010 (náhrada škody), nebolo v čase započítania splatné. Keďže Obchodný zákonník neupravuje

dobu plnenia pre záväzky z porušenia práva, ak táto doba nebola dohodnutá alebo stanovená právnym
predpisom alebo určená v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo bol na plnenie
vyzvaný. Pohľadávky, ktoré si tak odporca započítal voči navrhovateľom, neboli v čase započítania
splatné a nemohli sa stretnúť. Započítanie bolo teda predčasné. Pohľadávka odporcu na náhradu škody
sa stala splatnou až dňa 31.8.2011 (nárok na náhradu škody doručený navrhovateľom listom dňa

30.8.2011),t.j.stretlasaspohľadávkounavrhovateľovažvtedy,keďbolapohľadávkaodporcuvzmysle§
292ods.2Obchodnéhozákonníkapremlčaná.Nadväznenaprocesnúobranuodporcupodľa§98O.s.p.
uplatnenú vo vyjadrení zo dňa 12.9.2011, doručenú súdu 13.9.2011, súd skúmal, či sú tu podmienky
na započítanie v zmysle hmotného práva (§ 581 Občianskeho zákonníka). Táto požiadavka pri nároku
na náhradu škody nie je splnená, nakoľko pohľadávka nebola spôsobilá na započítanie z dôvodu, že v

čase stretu pohľadávok navrhovateľov a odporcu dňa 31.8.2011 bola pohľadávka odporcu premlčaná.

Navrhovateľomvznikolnároknazaplatenieúrokovzomeškaniavzákonnejvýške,keďžemedzistranami
nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania. Odporca bol v omeškaní od 6.7.2009, t.j. 30 dní po tom, čo
zmluva o budúcej zmluve stratila platnosť a účinnosť; zohľadnil, že dňa 11.3.2011 došlo k dobrovoľnému

zaplateniu istiny v sume 11.311,10 €. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd postupoval podľa
ustanovenia § 142 ods. 3 veta pred bodkočiarkou O.s.p. a navrhovateľom v l., 2. rade priznal plnú
náhradu trov konania v celkovej sume 11.965,34 €, keď navrhovatelia boli neúspešní v
konaní len v pomerne nepatrnej časti (v sume 14.766,-- €), návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy
11.311,10 € bol podaný dôvodne a k úhrade tejto sumy došlo až po začatí konania vo veci samej. Spôsob

výpočtu náhrady trov konania, ich dôvodnosť, ďalej podrobne odôvodnil.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti vo veci samej vrátane úrokov z omeškania a náhrady
trov konania podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozsudok v danom rozsahu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Súhlasil s tým, že

zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. XXXXXXX uzavretá dňa 25.1.2007 medzi navrhovateľmi
ako budúcimi kupujúcimi a odporcom ako budúcim predávajúcim podľa Obchodného zákonníka nebola
spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovatelia porušili povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, zmluvné pokuty
boli platne dojednané. Nesúhlasil s tým, že priznanie aj náhrady škody by bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázal na bod 6.3. zmluvy, podľa ktorého strany zmluvy si pre prípad porušenia povinnosti

navrhovateľov uzavrieť kúpnu zmluvu dohodli zmluvnú pokutu s tým, že právo na náhradu škody nie
je dotknuté. Takúto dohodu zmluvných strán, kedy zmluvná pokuta nie je paušalizovanou náhradou
škody, ale veriteľ je oprávnený od dlžníka žiadať aj zmluvnú pokutu aj náhradu škody, výslovne
predpokladá a pripúšťa ustanovenie § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd neodôvodnil, v čomvidí rozpor takejto dohody s dobrými mravmi. Za porušenie povinností navrhovateľov uzavrieť kúpnu
zmluvu bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 5 % kúpnej ceny domu a platieb vrátane DPH, teda
suma 14.394,43 €; vo vzťahu k celkovej hodnote transakcie výška zmluvnej pokuty nie je prísnou

sankciou a dohoda zmluvných strán o tom, že má popri zmluvnej pokute aj nárok na náhradu škody,
je legitímna, štandardná (primeraná), logická a určite nie je v rozpore s dobrými mravmi. Mal nárok na
náhradu škody v rozsahu, v akom si ho uplatnil. Právo na náhradu škody sa nemôže premlčať skôr,
ako samotná škoda vznikla. Celková škoda mu vznikla až dňa 15.7.2010, kedy dom predal novým
kupujúcim a títo mu uhradili kúpnu cenu domu. Až vtedy dokázal zistiť, či mu škoda vznikla alebo nie

a tiež kvantifikovať škodu (ušlý zisk), ktorá mu v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľmi uzavrieť
kúpnu zmluvu vznikla. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.2Cdo118/2008,rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.25Cdo721/2005.Nesúhlasil
preto s názorom súdu prvého stupňa v tom, že mal dňom 18.4.2009 vedomosť o tom, že mu v dôsledku
neuzavretia kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov vznikla škoda. Ak by sa mu podarilo nehnuteľnosti
predať za rovnakú cenu, aká bola dohodnutá s navrhovateľmi alebo za cenu vyššiu, škoda by mu

nevznikla. Či už jeho právo na náhradu škody bolo v čase jeho uplatnenia a započítania premlčané
alebo nie, podľa § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená
strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu
alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.
Právo na náhradu škody a jeho započítanie uplatnil riadne a vznesenie námietky premlčania jeho

nároku považoval za nedôvodné. Započítanie pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvných pokút, úrokov z
omeškania, náhrady škody voči pohľadávke navrhovateľov na vrátenie plnení, vykonal bezvadne. Súd
ďalej pochybil pri určení doby plynutia úrokov z omeškania. Doba plynutia úrokov z omeškania mala byť
určená nasledovne: a/ úrok z omeškania zo zálohy na kúpnu cenu v sume 810.000,-- Sk (26.887,07 €)
začala plynúť dňa 6.7.2009, nakoľko podľa bodu 7.7 zmluvy bol povinný vrátiť zálohu na kúpnu cenu

domu do 30 dní od ukončenia zmluvy. b/ Splatnosť zostatku požadovaného plnenia v sume 60.211,49 €
nebola v zmluve dohodnutá. Preto úrok z omeškania z uvedenej sumy začal plynúť až dňom 22.10.2009,
kedy bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy s určením lehoty na plnenie. c/ Zo sumy 11.311,10 €, ktorú
navrhovateľom uhradil dňa 11.3.2011, úrok z omeškania prestal plynúť už dňa 31.8.2010, teda v deň
po dni doručenia listu navrhovateľom - oznámenie o uplatnení nárokov na náhradu škody a započítanie

pohľadávok zo dňa 26.8.2010, kedy súčasne požiadal o určenie čísla bankového účtu, na ktorý má
uvedenú sumu uhradiť. Stalo sa tak až dňa 9.3.2011, a teda navrhovatelia sa sami dostali do omeškania,
pretože mu neposkytli súčinnosť pri úhrade dlžnej sumy. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť; alternatívne
navrhol rozsudok zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež priznať náhradu

trov konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom. Hoci odvolanie odporcu smerovalo
aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vôbec nenamietal dôvodnosť,
spôsob výpočtu náhrady trov konania; rovnako nenamietal ani výšku priznaných úrokov z omeškania,
ani ďalej priznané úroky z omeškania.

Navrhovatelia odvolanie nepodali. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhli odvolaciemu
súdu rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu potvrdiť; žiadali náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré súčasne vyčíslili a odôvodnili. Súd rozhodol správne po právnej stránke
a skutkovo dostatočne zistil stav veci, vykonal riadne dokazovanie a na základe dokazovania dospel
k správnemu právnemu záveru. Odvolanie je už len opakovaním už prednesených skutočností, s

ktorými sa súd oboznámil ešte pred rozhodnutím; argumenty odporcu sú nedôvodné. Zdôraznili,
že ohľadne uplatnenia zmluvnej pokuty ustanovenie zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy čl.
VI. bod 6.3. o zmluvnej pokute považujú za neplatné z dôvodu neplatnosti zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej podmienky vrátane druhej vety ustanovenia, pretože vo vzťahu k odporcovi majú
postavenie spotrebiteľov. Nárok na náhradu škody je jednostranne priznaný iba na strane odporcu ako

budúceho predávajúceho. Ustanovenie § 292 ods. 2 Obchodného zákonníka je špeciálne vo vzťahu k
všeobecnému ustanoveniu o náhrade škody, a preto nárok odporcu na náhradu škody v sume 57.082,55
€ je premlčaný. V odporcom uvádzanom rozhodnutí sp.zn. 25 Cdo 721/2005 je
uvedené, že poškodený nemusí poznať presný rozsah škody a túto presne kvantifikovať, ale stačí, že
sa poškodený o škode dozvie alebo mohol dozvedieť bez presnej špecifikácie jej výšky s možnosťou jej

dodatočného spresnenia a vie, kto ju spôsobil. Nadväzne na ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka
dôvodili, že na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu nebráni,
ak je pohľadávka premlčaná, ak premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stretli. V dôsledku
straty účinnosti a platnosti zmluvy bola ich pohľadávka v sume 87.098,56 € splatná dňa 6.6.2009.Započítanie odporcu, ktoré bolo vykonané listom zo dňa 23.9.2009 (zmluvná pokuta v sume 14.394,43
€), listom zo dňa 26.10.2009 (zmluvná pokuta a úroky z omeškania vo výške 373,11 €) a listom zo
dňa 26.8.2010 (náhrada škody spolu v sume 61.020,49 €), všetky jednotným úkonom oznámenia a

započítania záväzkov z porušenia práva, neboli v čase ich započítania splatné. Obchodný zákonník
neupravuje dobu plnenia pre záväzky z porušenia práva a táto nebola dohodnutá alebo stanovená
právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí. Dlžník je povinný splniť dlh prvý deň po tom, čo bol
na plnenie vyzvaný. Pohľadávky zo zmluvných pokút a nárokov z náhrady škody, ktoré si odporca
započítal voči nim, teda neboli v čase započítania splatné, a preto sa tieto pohľadávky nemohli stretnúť.

Zdôraznili, že pohľadávka odporcu uplatnená listom zo dňa 26.8.2010 v sume 61.020,49 €, doručený im
dňa 30.8.2011, sa stala splatnou až dňa 31.8.2011, teda v čase, kedy už bola premlčaná.

Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľov k jeho odvolaniu už nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie

je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. marca 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O
termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným
spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu odvolací súd potvrdil, pretože je
vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi,
rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Pre správnosť
dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa však odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 11.311,10

€zastavil,avozvyškuuplatnenéhonárokunávrhzamietol,jeprávoplatný,keďžeprotinemuvuvedenom
rozsahu nebol podaný riadny opravný prostriedok (§ 206 ods. 1, ods. 2 veta prvá O.s.p.).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovatelia sa domáhajú v prejednávanej veci vydania
bezdôvodného obohatenia odporcom spočívajúceho vo vrátení preddavkov poskytnutých odporcovi

za účelom splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v znení
jej dodatkov. Medzi účastníkmi nebola sporná výška poskytnutých finančných prostriedkov, tiež že k
uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, že neskôr nehnuteľnosť odporca predal tretiemu subjektu. Sporným
aj v odvolacom konaní bolo, či nárok odporcu na náhradu škody premlčaný je alebo nie je. Zhodne
so súdom prvého stupňa aj odvolací súd dôvodí, že odporca vyzýval navrhovateľov na uzavretie

kúpnej zmluvy listami zo dňa 30.3.2009 a 14.5.2009, doručenými navrhovateľovi v 1. rade dňa
7.4.2009 a 25.5.2009, že k uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenom termíne
nedošlo z dôvodov na strane navrhovateľov. Týmto navrhovatelia porušili svoju povinnosť a odporcovi
vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúci zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.
Pre začiatok plynutia premlčacej doby na odporcom uplatnenú náhradu škody nie je určujúce, aby bol

známy presný rozsah a výška škody, ale znalosť poškodeného musí postačovať pre možnosť uplatnenia
si náhrady škody na súde. Navrhovatelia mali povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s odporcom najneskôr
ku dňu 17.4.2009, a teda dňom 18.4.2009 mal odporca vedomosť, že v dôsledku neuzavretia kúpnej
zmluvy mu vznikla škoda; odporca mal ku tomuto dátumu vedomosť o škode a o škodcovi z uzavretej
zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. Objektívna a subjektívna premlčacia doba začali plynúť

súčasne.Odporcasiuplatnilnáhraduškodyoznámenímnavrhovateľomdňa26.8.2010(listboldoručený
navrhovateľom až dňa 30.8.2011), na súde si uplatnil nárok na pojednávaní dňa 24.1.2011, pričom
presná výška bola vyčíslená vo vyjadrení doručenom navrhovateľom až dňa 1.6.2011. Správne potom
súd prihliadol na navrhovateľmi vznesenú námietku premlčania. Z tohto dôvodu nebol daný už žiaden
zákonný dôvod podrobne sa ďalej otázkou náhrady škody zaoberať.

Odvolací súd podrobne nepreskúmaval vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo
výroku o náhrade trov konania a vo výroku o priznaných úrokoch z omeškania, keďže navrhovatelia
odvolanie nepodali a odporca vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu nenamietal.Na tomto mieste sa žiada zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda odvolací
súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.).

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne
také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie.
Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám
odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací

súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia
§ 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa podrobným spôsobom jasnú, presnú, kvalifikovanú odpoveď
na otázku, prečo návrhu na začatie konania vyhovel vo výroku rozsudku určenom rozsahu. Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky
rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska

zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,nakaždýargumentúčastníkaniejesúdpovinnýdaťpodrobnú
odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne

v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a
ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Úspešným navrhovateľom v odvolacom konaní odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v
sume664,63€spočívajúcichvtrováchprávnehozastúpeniazajedenúkonprávnejslužby(zavyjadrenie
zo dňa 6.2.2013 k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa) v sume 546,05 €, jedenkrát
paušálna suma náhrad 7,81 €, 20 % DPH v sume 110,77 € vychádzajúc z vyúčtovania [§ 1 ods. 1, ods.

3, § 10 ods. l, § 14 ods. l písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3, § 20b vyhlášky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase
poskytnutia právnej služby (do 30.6.2013); § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, ods. 8, § 149 ods.
l O.s.p.]. Základom pre výpočet náhrady trov konania bola suma 61.020,61 €, platobným miestom pre
náhradu trov konania je právny zástupca navrhovateľov.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.