Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/8/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109010058
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8109010058.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 4.8.2015 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa§285písm.b/Trestnéhoporiadkuoslobodzujeobžalovaného J..W.A.,N..XX.XX.XXXX
M. W., trvale bytom V. Č.. XXX spod obžaloby, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že ako predseda predstavenstva spoločnosti D. B., P.. B.., W., J.: XXXXXXXX, za riadne vykonanú
prácu, vždy k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca nevyplatil V.. P. E., T.. S., N.. XX.X.XXXX mzdu
za mesiac máj 2005 v sume 349,- Eur a 27 centov /10.522,-Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 406,- Eur
a 13 centov /12.235,-Sk/, Ing. M. Y., N.. XX.XX.XXXX mzdu za mesiac máj 2005 v sume 546,- Eur a
27 centov /16.457,-Sk/, mesiac jún 2005 v sume 534,- Eur a 85 centov /16.384,-Sk/ a mesiac júl 2005
v sume 613,- Eur a 26 centov /18.475,-Sk/., Z. M., N.. XX.X.XXXX mzdu za mesiac máj 2005 v sume

327,- Eur a 32 centov /9.861,-Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 517,- Eur a 19 centov /15.581,-Sk/, J..
Q. V., N.. XX.X.XXXX mzdu za mesiac máj 2005 v sume 460,- Eur /13.858,-Sk/ a mesiac jún 2005 v
sume 554,- Eur a 47 centov /16.704,-Sk/, D. L., N.. XX.X.XXXX mzdu za mesiac január v sume 762,-
Eur a 36 centov /22.967,-Sk/, V. Y., N.. XX.XX.XXXX mzdu za mesiac máj 2005 v sume 255,- Eur a 79
centov /7.706,-Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 318,- Eur a 43 centov /9.593,-Sk/, Q. A., N.. XX.XX.XXXX

časť mzdy za mesiac február 2005 v sume 101 Eur a 50 centov /3.058,-Sk/ a Z. K., N.. XX.X.XXXX
časť mzdy za mesiac január 2005 v sume 115 Eur a 71 centov /3.486,-Sk/ na vyplatenie ktorej mali v
zmysle uzavretých pracovných zmlúv nárok, a to aj napriek tomu, že v rozhodnej dobe mal finančné
prostriedky na jej výplatu, čím im takto spôsobil celkovo škodu v sume 5.781,- Eur a 57 centov, lebo
skutok nie je trestným činom.
- 2 -

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených Mgr. P. E., rod. S., N.. XX.X.XXXX, trvale
bytom W., W. Č.. XX, Evu Výrostkovú, nar. XX.X.XXXX, C. A. W., N. X. V. X, J.. Q. V., N.. XX.X.XXXX,
C. A. W., A. Č.. XX, D. L., N.. XX.X.XXXX, C. A. W., S. Č.. XX, V. Y., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Ľ., K. Č..
XX, Q. A., N.. XX.XX.XXXX, C. A. W., Š. Č.. X P. Z. K., N.. XX.X.XXXX, C. A. W., M. Č.. XX, s nárokom
na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občiansko- právnych.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 16.1.2009 obžalobu na obvineného J.. W. A. pre
prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, znalkyne
ako i ostatnými v spise sa nachádzajúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu
kladie v obžalobe za vinu. Vypovedal, že vo firme boli traja štatutárny zástupcovia, pričom každý z nich
mohol konať za firmu samostatne. O väčších čiastkach rozhodovali všetci spoločne, menšie čiastky

mohol podpisovať každý samostatne. Obžalovaný ďalej uviedol, že firma nemala dostatok finančných
prostriedkov, pričom prevažnú časť príjmov firmy tvorili príjmy z hlavného predmetu podnikania a to z
vymáhania pohľadávok pre klientov. Obžalovaný uviedol, že to fungovalo tým spôsobom, že povinný
zaslal peniaze na ich účet, oni ich zaslali oprávnenému a vyfakturovali si len svoju odmenu. Ak by tieto
prostriedky použili na chod firmy, jednalo by sa podľa jeho názoru o spreneveru. Obžalovaný uviedol,

že zvažovali aj podanie návrhu na konkurz firmy z dôvodu jej predĺženia, avšak na to potrebovali sumu
50 000,-Sk, čo vo firme nemali. Obžalovaný ďalej dodal, že pracovné zmluvy a mzdové veci podpisovali
spoločnespaniY.,pričomonbolvtomčaseajoperovanýahospitalizovaný,bolnaliečení,pretosavtedy
nepodieľal na chode firmy. Uviedol, že každý deň bola porada firmy, kde sa rozdelili finančné prostriedky
podľa jednotlivých návrhov. Na týchto poradách bol prítomný on, pani Y., S., B., ktorá sa ich neskôr
pre zdravotné problémy nezúčastňovala a pani M. robila zápis z týchto porád. Už v roku 2004 nemala

firma dostatok finančných prostriedkov, preto sa znížil stav pracovníkov o troch a od decembra 2004
meškali výplaty a nedalo sa , podľa výpovede obžalovaného, hovoriť o nejakých výplatných termínoch,
bolo vždy otázne, či bude dosť peňazí na výplaty zamestnancov. Obžalovaný uviedol, že sa snažil získať
ďalšie zákazky pre firmu, prebiehali aj rokovania v Rakúsku, čo bolo neúspešné. Obžalovaný v závere
výpovede opätovne uviedol, že v zmysle zmlúv uzavretých s klientmi, neboli oni oprávnený disponovať

s peniazmi, ktoré vymohli, mohli si z nich stiahnuť len dohodnutú províziu.

Poškodená V.. P. E. vypovedala, že čo sa týka výplat v tejto firme, nikdy ju nedostali načas, vyplatená
bola ako posledná v mesiaci, pričom výplatné pásky im odovzdávala pani A.. Poškodená ďalej uviedla,

že pracovnú zmluvu podpisovala s pánom A., pričom dôležité veci vo firme riešila s priamou nadriadenou
pani Y..

Poškodená Z. M. vypovedala, že pracovnú zmluvu s ňou podpisoval pán A.. Ona tam bola zamestnaná
ako administratívna pracovníčka, pričom výplata jej chodila na účet a výplatné pásky dostávala od

účtovníčky. Podľa jej názoru pokyn na vyplatenie miezd zamestnancom dával pán A..

Poškodená J.. Q. V. vypovedala, že bola v tejto firme zamestnaná ako účtovníčka, pričom uviedla, že
mzdy boli vyplácané na základe súhrnu záväzkov, ktoré boli predložený, pričom vždy bolo povedané,
ktoré z týchto záväzkov budú preplatené a to na základe výstupov z operatívnych porád firmy, kde sedeli

spolu s pánom A., kde pokyn na vyplatenie išiel od obžalovaného, potom čo oni navrhli čo má byť
uhradené. Chod spoločnosti, podľa názoru poškodenej riadil obžalovaný, aj čo sa týkalo personálnych
otázok ako aj vyplácania miezd. Pokiaľ nebol vo firme prítomný, tak mu zavolali, finančné prostriedky
nešli nikdy bez jeho vedomia. Poškodená nevedela odpovedať na otázku, či niekedy nastala situácia, že
na účte firmy bolo dostatok finančných prostriedkov a obžalovaný povedal, že mzdy sa vyplácať nebudú.

Poškodenápotvrdila,ženaúčtespoločnostinebolilenjejfinančnéprostriedky,aleajfinančnéprostriedky
subjektov, pre ktorých sa pohľadávky vymáhali, pričom prevod týchto finančných prostriedkov sa vždy
riadil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj k výplate provízie. Poškodená si na hlavnom
pojednávaní škodu neuplatnila, aj keď si ju uplatnila riadne a včas v prípravnom konaní, pričom uviedla,
že na to nemá žiaden konkrétny dôvod.

Poškodená D. L. vypovedala, že bola v tejto firme zamestnaná ako asistentka riaditeľa spoločnosti,
pričom porád sa nezúčastňovala. Pracovnú zmluvu s ňou uzavrela pani M. Y..

Poškodená V. Y. vypovedala, že v tejto firme pracovala ako účtovníčka, kde pracovný pomer skončila

dohodou, kde uviedla, že ich obžalovaný nútil, aby ju podpísali. Jej priamou nadriadenou bola J.. V.Č.,
pričom ona sa na poradách firmy nezúčastňovala. O personálnych otázkach vo firme rozhodoval, podľa
jej názoru obžalovaný.

Poškodená Q. A. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že jej pracovnou náplňou bolo výpočet miezd,

uhrádzanie pohľadávok voči poisťovniam, každý týždeň spisovala zoznam pohľadávok a záväzkov firmy.
Otomakobudúpohľadávky,záväzkyfirmyamzdyuhrádzanésarozhodovalonaporadáchfirmy,ktorých
sa ona nezúčastňovala. Na poradách boli prítomný obžalovaný, J.. Y.Š. P. J.. V.. Poškodená uviedla,
že spoločnosť riadil obžalovaný a keď nebol vo firme, tak sa na neho počkalo alebo ho kontaktovalitelefonicky. Dátum výplaty miezd bol k 30.dńu v mesiaci, pričom sa stávalo, že výplaty miezd meškali,
preto museli obžalovaného požiadať, aby boli mzdy vyplatené.

Poškodená Z. K. vypovedala, že bola účtovníčkou vo firme, pričom nemala na starosti výplaty, len
bežné účtovnícke úkony, podľa pokynu jej nadriadenej, pani J.. V.. Uviedla, že ona sa porád firmy
nezúčastňovala.

Svedkyňa M. Y. vypovedala, že bola v tejto firme vedúcou oddelenie vymáhania pohľadávok a

zástupkyňou obžalovaného, keď nebol prítomný. Uviedla, že čo sa týka rozhodovania o mzdových a
personálnych otázok vo firme o tom sa vždy rozprávali spoločne a aj záver urobili spoločne, pričom
bez vedomia obžalovaného sa neurobil žiadne právny úkon. Pracovné zmluvy podpisovala štandardne
obžalovaný, ona ich podpisovala, keď nebol prítomný. O výplate miezd, ale ja iných záväzkoch
firmy sa rozhodovalo na pracovných poradách, podľa aktuálnej finančnej situácie firmy, pričom na
týchto poradách sa zúčastňoval obžalovaný, ona, pani V. P. W. B.. Svedkyňa uviedla, že ona nikdy

nepodpisovala príkaz na úhradu do bánk, na to nemala oprávnenie, vo svojej výpovedi vysvetlila, že
obžalovaný jej nikdy nebránil robiť niečo samostatne, ona však svoju funkciu chápala skôr formálne.
Firmu, podľa jej názoru riadil obžalovaný, pričom oni mu dôverovali, tak ako dôveroval on im. Čo sa týka
vymáhania pohľadávok, čo bolo hlavným predmetom podnikania firmy, k tomu svedkyňa uviedla, že sa
to vždy riadilo na základe konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok, kde sa niekedy províziu zrazila

priamo z vymoženej sumy, niekedy sa vyfakturovala až dodatočne. Uviedla, že zamestnanci skončili
pracovný pomer v tejto firme dohodou, s tým, že im mzdy budú vyplatené, pričom doteraz vyplatené
neboli. Svedkyňa uviedla, že ona sa vzdáva svojho nároku na nevyplatenú mzdu, pričom ju mrzí, že sa
celá táto vec dostala až pred súd.

V tomto konaní bol vypracovaný znalecký posudok z odboru ekonómia a manažment, odvetvie
účtovníctvo a daňovníctvo, znalkyňou J.. P. A. pod č. 49/2008, kde v závere posudku je uvedené, že
spoločnosť D. B., P.. B.. prešov v dobe splatnosti mzdy za 05 06/2005 pre V.. P. S. a za obdobie
01,05,06/2005 v dobe splatnosti mzdy pre J.. M. Y., Z. M., J.. Q. V. P. D. L. mala dostatok finančných
prostriedkov na ich výplatu v plnej výške. Z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov za mesiac

07/2005 už spoločnosť nemala dostatok finančných prostriedkov na výplatu mzdy pre J.. M. Y. v plnej
výške. Zároveň mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd v plnej výške za
obdobie 05/2005 V. Y., za obdobie 02/2005 Jane Bartošovej a za obdobie 01/2005 Z. K..

Znalkyňa J.. P. A. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní k tomuto znaleckému posudku č. 49/2008

uviedla, že vie, že firma sa zaoberal vymáhaním pohľadávok, to však nebolo predmetom jej znaleckého
posudku, pričom vie, že na účet firmy chodili pohľadávky, podľa čísla pohľadávky však ona nevie zistiť o
akú pohľadávku resp. platbu ide v konkrétnom prípade. Znalkyňa uviedla, že všetky peniaze, ktoré sú na
účtefirmysúzúčtovnéhohľadiskamajetkomfirmysktorýmimôžefirmadisponovať.Vprípade,akbyišlo
o pohľadávky vymožené v prospech klienta s ktorými firma nemôže disponovať, boli by účtované inak

v tzv. podsúvahových účtoch. Znalkyňa ďalej uviedla, že je bežnou praxou, aby vymožené pohľadávky
v prospech klienta boli pripísané na účet firmy, pričom firma je oprávnená rozhodovať o tom, v akom
poradí sa tieto peňažné prostriedky použijú.

Zdôvodovnejasnostíaneúplnostíznaleckéhoposudkuohľadnevýškenevyplatenýchmiezdjednotlivým

zamestnancom bola znalkyňa požiadaná o doplnenie znaleckého posudku, pričom doplnok k tomu
znaleckému posudku vypracovala pod č. 1 k znaleckému posudku č. 49/2008. V závere tohto posudku
je uvedené, že výška pohľadávok prijatých od klientov v roku 2005 bola spolu 3 604 267,20,-Sk, pričom
k výške provízie z týchto zmlúv sa znalkyňa
nevedela vyjadriť. Spoločnosť D. B., P..B.. mala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd

všetkým zamestnancom iba za mesiac január a máj roku 2005.

Znalkyňa pri výpovedí na hlavnom pojednávaní k tomuto doplnku znaleckého posudku uviedla, že
rozdiel medzi pôvodným znaleckým posudkom a jeho doplnkom je spôsobený tým, že v doplnku
znaleckého posudku hodnotila, či mala firma dostatok finančných prostriedkov na výplatu miezd

všetkým zamestnancom a v pôvodnom znaleckom posudku hodnotila, či mal firma dostatok finančných
prostriedkov na výplatu miezd len určeným zamestnancom. Zároveň znalkyňa vysvetlila, že tu
vychádzala zo všetkých finančných prostriedkov prijatých na účet firmy alebo do pokladnice firmy po
odpočítaní výdavkov na prevádzku firmy, pričom išlo len o bežné výdavky firmy súvisiace s podnikaním.Žiadne výdavky firmy, ktoré by s podnikaním nesúviseli alebo nejaké mimoriadne výdavky v účtovníctve
firmy nenašla.

Z listinných dôkazov predložených v tomto konaní bolo zistené, že obžalovaný v období od 9.2.2005
do 9.3.2005 absolvoval kúpeľnú liečbu. Z predložených mandátnych zmlúv vyplýva, že ide o zmluvy
uzavreté podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, kde v bode 1. je uvedené, že mandatár bude pre
mandanta v jeho mene a na jeho účet uskutočnením právnych úkonov zariaďovať obchodné záležitosti
v zmluve presne uvedené, pričom mandatárovi prislúcha odmena, ktorá bola dohodnutá v zmluve.

K osobe obžalovaného bolo zistené, že tento doposiaľ súdne trestaný nebol, v mieste bydliska má veľmi
dobrú povesť, komisiou na ochranu verejného poriadku nebol nikdy prejednávaný.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti
mal súd za to, že skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, preto obžalovaného spod

obžaloby oslobodil. Súd tu vychádzal z výpovede obžalovaného, poškodených a svedkyne, pričom za
najpodstatnejší dôkaz v tomto konaní považoval súd znalecký posudok a jeho doplnok vypracovaný
znalkyňou z odboru ekonómia ako aj listinné dôkazy predložené obžalovaným a to mandátne zmluvy.
Vychádzajúc zo znenia skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného uvedené
v § 214 Trestného zákona bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané, že H. D. B., P..B.. nemala

v deň splatnosti na účte dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdy svojím zamestnancom,
pričom výdavky firmy, vychádzajúc zo znaleckého posudku tvorili len bežné výdavky súvisiace so
zabezpečením chodu firmy a podnikaním. Z doplnku znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa pri
posudzovaní tohto, či mala firma dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd zamestnancom
vychádzala z celkových príjmov firmy po odpočítaní výdavkov v daný mesiac ku dňu splatnosti miezd,

kde v závere uviedla, že firma mala dostatok finančných prostriedkov na výplatu týchto miezd len za
mesiace január a máj roku 2005. To, či mohla firma použiť všetky vymožené finančné prostriedky na
chod firmy resp. s nimi voľne disponovať, to znamená celkový objem finančných prostriedkov z ktorých
vychádzala znalkyňa, je v tomto prípade právnou otázkou s ktorou sa musí zaoberať súd a na ktorú
nemôže odpovedať znalkyňa z odboru ekonómia. Súd tu po zhodnotení týchto zmlúv, ktoré boli uzavreté

podľa § 566 a nasl. Obchodného zákonníka má za to, že pri rešpektovaní ustanovení Obchodného
zákonníka ako aj zmluvnej voľnosti ponechanej stranám v rámci obchodného styku v súlade so zákonom
a vychádzajúc zo znenia jednotlivých zmlúv, kde je doslovne uvedené, že mandatár bude pre mandanta
v jeho mene a na jeho účet uskutočnením
právnych úkonov zariaďovať obchodné záležitosti v zmluve presne uvedené, t.j. mandant a to firma D.

B., P..B.. konala len v mene mandatára, podľa jeho pokynov a vymožená suma bola na účet mandanta
teda bola jeho majetkom od okamihu vymoženia a mandatár mal len nárok na odmenu za vykonanie
činnosti smerujúcej k úspešnému vymoženiu pohľadávky vo výške stanovenej v zmluve. Z uvedeného
vyplýva, že firma D. B., P..B.. N. tieto peňažné prostriedky použiť do ich vyplatenia oprávnenému pre
svoje potreby, pretože jej majetkom, ale od okamihu vymoženia patrili oprávnenému t. j. mandantovi.

Zároveň bolo v tomto konaní preukázané, že obžalovaný nebol jediným konateľom firmy, zodpovedným
za chod firmy. Vo firme boli traja konatelia z ktorých mohol každý konať samostatne čo sa týka
personálnych, mzdových otázok ako aj otázky vymáhania pohľadávok a uzatvárania zmlúv. Z výpovede
poškodenej J.. V. ako aj svedkyne Y. M.yplýva, že na ďalšom postupe vo firme ako aj o tom, aké záväzky

firmy budú vyplatené, vrátané miezd zamestnancom sa rozhodovalo na poradách firmy, kde okrem
obžalovaného boli prítomné aj svedkyňa Y., pani B. P. J.. V.. B.Ň. Y., ktorá bola v rozhodnom období
taktiež konateľkou firmy a poškodená J.. V. pri svojich výpovediach zároveň uviedli, že nežiadajú, aby
im bola mzda, ktorú nedostali vyplatená, pričom dôvod toho súdu nevysvetlili, aj keď je potrebné dodať,
že súd svedkyňu Y. ako poškodenú ani nepribral do konania, keďže bola v tom čase konateľkou firmy.

Toto vyjadrenie svedkyne a poškodenej však nepriamo podporujú záver súdu o tom, že na chode firmy
a podieľal nie len výlučne obžalovaný ale aj vyššie uvedené svedkyne ako aj to, že firma v tomto období
nemala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie miezd zamestnancom.

Sud v súlade s uznesením Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XTo XX/XX zo dňa 21.3.2012 doplnil

dokazovanie analyzovaním jednotlivých výdavkov firmy podľa pokladničnej knihy, ktorá je súčasťou
spisového materiálu. Súd k daným výdavkom vypočul obžalovaného ako aj účtovníčku firmy, ktorí
zhodne na hlavnom pojednávaní popísali jednotlivé výdavky firmy, pričom bolo súdom zistené, že išloo bežné výdavky firmy súvisiace s jej podnikaním, nešlo o výdavky, ktoré by boli nad rámec podnikania
resp. o výdavky neúčelne vynaložené.

Z doplnenia znaleckého posudku č. 2 k znaleckému posudku číslo 49/2008 znalkyne doc. Ing. P. A., W..
z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, personalistika ako aj výsluchu
znalkyne na hlavnom pojednávaní vyplýva, že spoločnosť D. B., P..B.. M. období od 28.2.2005 do
30.6.2005 mala k dispozícii finančné prostriedky v hotovosti a na bankovom účte vo výške 2 852 206,06,-
Sk, pričom z uvedených finančných prostriedkov použila na svoje výdavky v hotovosti a prostredníctvom

platieb cez bankový účet sumu 2 739 573,-Sk. V období od 28.2.2005 do 30.6.2005 má spoločnosť
zaúčtované výdavky na cestovné vo výške 98 512,-Sk, na údržbu motorových vozidiel vo výške 27
887,50,-Sk, parkovné 579,-Sk, na nákup PHM 94 215,30,-Sk, spolu sú uvedené výdavky vo výške 221
193,08,-Sk, čo predstavuje k celkovým výdavkom spoločnosti pomer vo výške 3,6 %.

Z uvedeného, podľa názoru súdu, vyplýva, vzhľadom k predmetu podnikania spoločnosti primeraný

podiel cestovných nákladov, ktoré k ostatným výdavkom spoločnosti tvorili len 3,6 %, teda nemožno
usudzovať, aby boli tieto výdavky spoločnosťou umelo

navýšené a zároveň sú to výdavky, ktoré spoločnosť musela nevyhnutne vynaložiť na svoje podnikanie.

Súd tu v zmysle vyššie uvedeného zhodnotenia dôkazov obžalovaného J.. W. A. spod obžaloby
oslobodil, pretože skutok uvedený v obžalobe nie je trestným činom, pričom súd tu zároveň uvádza,
že tým nie je spochybnený nárok poškodených na náhradu škody a to výplatu miezd, ktorú si v tomto
konaní riadne a včas uplatnili, ale svoj nárok si musia uplatniť v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo
jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.