Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210483
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514210483.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. Y., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. H. nad Y., dieťa
rodičov G. F., bytom H., R. XXX/X a V. Y., bytom S., H. XXX/XX, zast. JUDr. H. R., advokátom v X. K., P.
XXX, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 27. novembra 2015, č. k. 9P/214/2014-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II., III., IV. a V. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že
zastupovať a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na
jej výživu mesačne sumou 250 eur počnúc dňom 14.11.2014, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám maloletej. Nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 14.11.2014 do 27.11.2015 v celkovej
výške 1.256,67 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným

pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Otcovi maloletej uložil zároveň povinnosť
prispieť maloletej na tvorbu úspor sumou 1.250 eur do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku, a to
na osobitný účet znejúci na jej meno zriadený matkou s tým, že matka je povinná číslo účtu a názov
banky, v ktorom je účet zriadený oznámiť otcovi maloletej do 10 dní od právoplatnosti rozsudku. O
trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil
konštatovaním, že rodičia maloletej nežijú od júna 2013 v spoločnej domácnosti, o dieťa sa osobne stará

matka a otec na výživu maloletej prispieval sumou 500 eur mesačne do marca 2014 a od apríla 2014
sumou 150 eur mesačne. S dcérou sa stretáva raz do mesiaca. Ďalej konštatoval, že rodičia maloletej sa
v zásade dohodli na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa osobne stará, otec
je s maloletou veľmi zriedka, ide skôr o občasné návštevy. Pri určovaní výživného vychádzal z potrieb
dieťaťa a možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Matka maloletej predložila
súdu rozpis nákladov na dieťa s tým, že maloletá okrem bežných výdavkov súvisiacich so školou,
stravovaním, obliekaním a hygienou má zvýšené výdavky v súvislosti so stomatologickými problémami.

Matka s ňou z tohto dôvodu dochádza do špecializovanej ambulancie v Trenčíne, pravidelne navštevuje
dentálnu hygienu, náklady sú vždy vo výške cca 50 až 70 eur, čo činí 440 eur za rok. Maloletá má
nedostatok vitamínu D, nosí strojček na zuby, na čo boli vynaložené náklady 160 eur a taktiež je potrebné
zakupovať ortopedické vložky do topánok. Pokiaľ ide pomery rodičov tak konštatoval, že matka maloletej
je zamestnaná, dosahuje príjem vo výške 500 eur mesačne, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Otec
maloletej dosahuje priemerný čistý zárobok vo výške 1.236,12 eur mesačne, nemá inú vyživovaciu

povinnosť. Chodí na týždenné turnusy do práce, náklady na cestu vyčíslil vo výške 300 eur mesačne.
Ďalším nevyhnutným jeho výdavkom je náklad na bývanie a stravovanie v Rakúsku vo výške 150 eur
mesačne a spláca hypotéku na dom vo výške 260 eur mesačne. Podľa dokladov predložených matkoupoberal otec maloletej na maloletú v Rakúsku rodinné prídavky. Ďalej konštatoval, že obaja rodičia sú
schopní podieľať sa v primeranej výške na výdavkoch dieťaťa, ktorého výdavky sú čiastočne zvýšené
zdravotnými problémami. Pri zohľadnení zásady rovnakej životnej úrovne všetkých členov rodiny by v

prípade určenia výživného vo výške navrhovanej otcom, t. j. 150 eur mesačne existoval značný nepomer
medzi životnou úrovňou člena rodina u matky a u otca. Vyslovil názor, že otec maloletej vzhľadom k
jej veku, potrebám, výdavkom je schopný podieľať sa na starostlivosti o maloletú aspoň vo výške 250
eur mesačne. Pokiaľ ide o náklady maloletej prezentované matkou, tak tieto sú na maloletú vo výške
110 eur mesačne na bývanie, ďalej na stravovanie v škole 30 eur mesačne na záujmové krúžky 10 eur,

náklady na telefón, internet, ošatenie, drogériu, vreckové. Výdavky na dieťa vo veku maloletej sú tak
vo výške cca 300 eur mesačne, pri zohľadnení zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Matka
maloletej je schopná sa na nákladoch podieľať vzhľadom na svoj príjem v sume cca 50 eur mesačne, čo
zohľadňuje jej osobnú starostlivosť o dieťa. Po zaplatení výživného vo výške 250 eur mesačne zostane
otcovi maloletej dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie všetkých svojich výdavkov, vrátane tých
zvýšených a tiež na uhradenie sporenia a poistného, ktoré v súčasnosti platí pre maloletú a aj tak bude

príjem na člena rodiny u matky podstatne nižší, avšak súd zohľadnil predovšetkým skutočné potreby
dieťaťa. Počiatok vyživovacej povinnosti určil od 14.11.2014, teda od podania návrhu na súd, keďže v
tomto období už rodičia maloletej nežili v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodárili a otec na výživu
maloletej neprispieval v potrebnej výške. Dlh na výživnom mu tak vznikol v celkovej výške 1.256,67 eur
pri zohľadnení, že otec na výživu maloletej v tomto období prispieval sumou 150 eur mesačne. V závere

uviedol, že uložil otcovi maloletej prispieť na tvorbu úspor, a to zhruba v sume rodinných prídavkov za
rok 2014, ktoré matke maloletej nevyplatil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie otec
maloletej vo výroku o výživnom tak, že bude otcovi uložená povinnosť platiť na výživu maloletej 200

eur mesačne bez prispievania na tvorbu úspor. V odvolaní nespochybnil skutočnosť, že vyživovacia
povinnosť je prvoradá a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, avšak podľa názoru
otca zo zistených skutočností nevyplývajú také dôvody, ktoré by opodstatňovali určenie výživného vo
výške 250 eur mesačne. Poukázal na to, že maloletá je žiačkou základnej školy, ktorú navštevuje v
mieste svojho bydliska. Má bežné potreby primerané jej veku a taktiež jej zdravotný stav je normálny,

pričom čiastočné výdavky vznikajú len v súvislosti s dentálnou starostlivosťou. Za primeranú sumu
pokrývajúcu zvýšené potreby maloletej vzhľadom k jej veku považuje otec sumu 150 eur mesačne,
pričom takto stanovená vyživovacia povinnosť so súčasným plnením povinnosti matky maloletej by bola
primeraná veku a potrebám maloletej. Otec navyše platí sporenie plus sporenie s poistením mesačne
v sume cca 50 eur a matka poberá prídavky a uplatňuje si na dieťa daňový bonus. Vyslovil názor, že

jeho životná úroveň nie je v značnom nepomere k životnej úrovni maloletej, keďže musí väčšinu svojho
času venovať práci, za ktorou cestuje do zahraničia, aby v súčasnej zhoršenej ekonomickej situácii
zabezpečilprepríjemzákladnéživotnépotreby.Mázvýšenénákladyvsúvislostiscestovanímapobytom
v zahraničí, so zhoršeným zdravotným stavom ako aj s tým, že po odchode zo spoločnej domácnosti
musel vynaložiť náklady na zabezpečenie nového bývania. Nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty,

len starší rodinný dom spĺňajúci základné bytové potreby a osobný automobil nevyhnutne potrebný na
cestu do práce. Vyslovil obavy, že platenie zvýšeného výživného k rukám matky by z väčšej časti nebolo
použiténahradeniedôvodnýchpotriebmaloletej,aleslúžilobynapotrebymatky,očomsvedčísprávanie
navrhovateľky, ktorá v návrhu uviedla, že potrebuje 120 eur mesačne ako splátku úveru na kúpu nového
motorového vozidla, ktoré ani nevyhnutne nepotrebuje, pretože pracuje v mieste bydliska.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení zdôraznila,
že dieťa je žiačkou ôsmej triedy, meria 172 cm, takže je nevyhnutné nakupovať oblečenie v dámskej
konfekčnej veľkosti. Navštevuje krúžky, ktoré sú náročné po finančnej stránke a ďalej navštevuje
kardiologickú ambulanciu s pravidelným užívaním liekov a vitamínov. Pokiaľ ide o splátku na motorové

vozidlo, tak poukázala na to, že počas spolužitia nadobudli dve autá, pričom otec dieťaťa si zobral
vozidlo,naktorébolisplatenésplátkyamatkajetakpovinnásplácaťleasingnaceléauto,ktorépotrebuje
aj v súvislosti so zabezpečovaním potrieb dieťaťa. V závere poukázala na to, že počas spolužitia bol
príjem otca v zahraničí podstatne vyšší ako čo bolo zistené v konaní.

Kolíznyopatrovníkvovyjadrenínavrholrozsudokokresnéhosúduvovýživnompotvrdiťstým,ževýživné
v sume 250 eur mesačne považuje za minimálnu výšku výživného určenú za súčasných príjmových
možností a majetkových pomerov otca.Krajský súd preskúmal v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné
potvrdiť v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch týkajúcich sa výživného a súvisiacom výroku o trovách
prvostupňového konania, pretože v týchto výrokoch považuje rozsudok okresného súdu za správny.

Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o
odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného na mal. dieťa
od otca, počiatku stanovenia vyživovacej povinnosti vyčíslenia zaostalého výživného ako aj povinnosti

otca prispieť na tvorbu úspor rozhodol správne, v súlade so skutočnosťami, ktoré jednoznačne vyplývajú
zo spisu a riadiac sa zásadami stanovenými v ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine, ktoré určujú kritériá
pre stanovenie vyživovacej povinnosti.

Základnou zásadou, ktorú má súd na pamäti pri určovaní výživného je zásada vyjadrená v ust. § 62 ods.
1 Zák. o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť

a rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov,
pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa predovšetkým správne zohľadnil výšku potrieb maloletej,
pričom odvolací súd považuje za neopodstatnené obavy otca o tom, že by časť výživného použila na

uspokojovanie svojich vlastných potrieb matka maloletej.

Vkonanímatkamaloletejpredložilazoznamvýdavkovnamaloletú,atopredovšetkýmplatiebvsúvislosti
s návštevou lekára, zakupovaním pomôcok ako aj iných potrieb, z ktorých súd prvého stupňa vyvodil
záver o tom, že výdavky na dieťa vo veku maloletej sú tak vo výške cca 300 eur mesačne. Uvedený

záver zodpovedá aj všeobecne známej skutočnosti o tom, že zabezpečenie potrieb dospievajúceho
dieťaťa sumou 150 eur mesačne predstavuje len pokrytie tých najzákladnejších potrieb dieťaťa, medzi
ktoré patrí stravovanie. Keď v tejto súvislosti matka vynakladá na zaplatenie obedov pre maloletú 30
eur mesačne, tak zabezpečenie ďalšieho jedla ako aj stravovania počas víkendov predstavuje následne
sumu okolo 100 eur mesačne len so zabezpečením prísunu potrebných živín a látok pre dospievajúce

dieťa. Nepochybné je, že dieťa vo veku maloletej má právo na všestranný rozvoj formou dostupných
krúžkov, prípadne iných záujmov a záľub. Nemožno opomenúť ani výdavky súvisiace so stomatológiou
a ďalšou hygienou, prípadne zabezpečovaním vitamínov a iných liekov.

Pri určovaní výživného súd zároveň prihliada v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine nielen na

odôvodnené potreby oprávneného, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Pri aplikácii citovaného zákonného ustanovenia tak treba mať na pamäti, že potreby osoby oprávnenej -
v danom prípade maloletého dieťaťa je vždy potrebné vyhodnotiť po vzájomnej súvislosti s možnosťami
a schopnosťami osoby povinnej. Otec maloletej podľa zistenia súdu prvého stupňa dosahuje príjem

vo výške 1.236 eur mesačne, podľa vlastného udania je vlastníkom rodinného domu a osobného
motorového vozidla. Je tak zrejmé, že jeho zárobkové, osobné a majetkové pomery ako aj schopnosti,
keď má možnosť dosahovať konštatovaný príjem sú na takej výške, ktorá umožňuje platiť výživné
v takom rozsahu, aby pokrylo nielen tie najzákladnejšie potreby dieťaťa, ktorými sú stravovanie a
základné oblečenie, ale aj potreby súvisiace s rozvojom jeho ďalších schopností a primeranej zdravotnej

starostlivosti.

Výživné, určené súdom prvého stupňa tak zohľadňuje všetky uvedené kritériá, na ktoré je nevyhnutné
prihliadať pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, a preto bol rozsudok okresného
súdu v napadnutých výrokoch, týkajúcich sa výživného potvrdený.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .