Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109010058
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8109010058.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.03.2016 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 2T/8/2009 zo dňa 04.08.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 2T/8/2009 zo dňa 04.08.2015 bol obžalovaný J.. W. A. §
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin
nevyplateniamzdyaodstupnéhopodľa§214ods.1,2písm.a/Tr.zákonanatomskutkovomzáklade,že

ako predseda predstavenstva spoločnosti D. B., a. s., W., IČO : XXXXXXXX, za riadne vykonanú prácu,

vždy k tridsiatemu dňu nasledujúceho mesiaca nevyplatil V.. P. E., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za
mesiac máj 2005 v sume 349,- Eur a 27 centov /10.522,- Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 406,- Eur a
13 centov /12.235,- Sk/, J.. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za mesiac máj 2005 v sume 546,- Eur a 27
centov /16.457,- Sk/, mesiac jún 2005 v sume 534,- Eur a 85 centov /16.384,- Sk/ a mesiac júl 2005 v
sume 613,- Eur a 26 centov /18.475,- Sk/, Z. M., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za mesiac máj 2005 v sume
327,- Eur a 32 centrov /9.861,- Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 517,- Eur a 19 centov /15.581,- Sk/, J..

Q. V., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za mesiac máj 2005 v sume 460,- Eur /13.858,- Sk/ a mesiac jún 2005 v
sume 554 Eur a 47 centov /16.704,- Sk/, D. L., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za mesiac január v sume 762,-
Eur a 36 centov /22.967,- Sk/, V. Y., nar. XX.XX.XXXX, mzdu za mesiac máj 2005 v sume 255,- Eur a 79
centov /7.706,- Sk/ a mesiac jún 2005 v sume 318 Eur a 43 centov /9.593,- Sk/, Q. A., nar. XX.XX.XXXX,
časť mzdy za mesiac február 2005 v sume 101 Eur a 50 centov /3.058,- Sk/ a Z. K., nar. XX.XX.XXXX,
časť mzdy za mesiac január 2005 v sume 115 Eur a 71 centov /3.486,- Sk/ na vyplatenie ktorej mali

v zmysle uzavretých pracovných zmlúv nárok a to aj napriek tomu, že v rozhodnej dobe mali finančné
prostriedky na jej výplatu, čím im takto spôsobil celkovo škodu v sume 5.781,- Eur a 57 centov,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora,

podal odvolanie dňa 06.08.2015 prokurátor. V dodatočne predložených dôvodoch odvolania v prvom
rade zrekapituloval výrok napadnutého rozsudku a poukázal na to, že okresný súd v odôvodnení
rozsudku uvádza výpočet dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré obsahovo totožne
hodnotí tak, ako pri svojich skorších rozhodnutiach, pričom k tomuto hodnoteniu dodal, že spoločnosť
D. B., a. s., konala len v mene mandatára, a teda nemohla vymožené peňažné prostriedky použiť do
ich vyplatenia oprávnenému pre svoje potreby. Vo veci opakovane uviedol, že nárok na výplatu mzdy

zamestnancovi je chránený trestným zákonom v prípade rozsahu zabezpečenia činnosti spoločnosti
v miere použitia peňažných prostriedkov zamestnávateľom, ak ich nevyhnutne nepotreboval nazabezpečenie činnosti právnickej osoby, a nie tak, ako to konštatuje súd v rozsahu bežných výdavkov
spoločnosti súvisiacich s jej podnikaním, resp. výdavkov, ktoré by boli neúčelne vynaložené nad rámec
podnikania, pričom ak v zmysle logiky súdu vymožené peňažné prostriedky nemohli byť použité na

výplatu mzdy, tak tieto nemohli byť použité ani na platbu nájomného, nákup potrieb do kancelárie,
cestovné výdavky, atď., kde v zmysle znaleckého posudku po účtovnej stránke boli peniaze riadne
zaúčtovanévúčtovníctvespoločnostiatedastalisajejmajetkom,aakootakom,oichpoužitírozhodoval
konateľ spoločnosti, kde vo vzťahu k mzde bol ako zodpovedná osoba výsluchmi a listinnými dôkazmi
ustálený obžalovaný. Opäť zdôraznil, že pokladničnou knihou na č. l. 341 až 347 je objektivizované,

že v rozhodnom období podľa štruktúry výdavkov išlo o sumu 630.430,30 Sk (20.926,50 eur) výdavkov
na cestovné príkazy, údržbu osobných motorových vozidiel, parkovné, a nákup pohonných hmôt (v
pokladničnej knihe sa uvádzajú len dve ŠPZ, resp. ŠPZ nie je uvedená), kde vyplácanie cestovného
a preplácanie pohonných hmôt pre obžalovaného ako konateľa spoločnosti a osobu, ktorá používala
osobné motorové vozidlá (na č. l. 341 vyš. spisu, pod položkou v pokladničnej knihe z 03.01.2005 a
rovnakotakz21.01.2005jeuvedené„A.CP“,pričompriostatnýchcestovnýchpríkazochpravdepodobne

úmyselne za účelom zneprehľadnenia, komu boli finančné prostriedky vyplatené, už osoba uvedená
nie je), nie je možné pokladať za výdavky, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie chodu
spoločnosti, navyše, ak celková výška nevyplatenej mzdy zamestnancom spoločnosti D. B., a. s., W.,
za rozhodné obdobie je 5.781,57 eur (20.926,50 eur výdavky na cestovné príkazy, údržbu osobných
motorových vozidiel, parkovné a nákupom pohonných hmôt), kde znalcom resp. súdom konštatovaných

3,6 % nie je samo o sebe žiadnym ukazovateľom o primeranosti podielu vzhľadom k obratu, keďže
ako sám súd uvádza, väčšina peňazí bola vymožená a zaslaná oprávneným osobám, a ako taká
nesvedčí o štruktúre výdavkov spoločnosti. Poukázal opakovane tiež na to, že v zmysle jednotlivých
výsluchov svedkov - poškodených, zamestnancov, ako aj v zmysle uzavretých pracovných zmlúv, títo
osobné motorové vozidlá nepoužívali, keďže to nebolo ani predmetom ich pracovnej činnosti. Je toho

názoru, že v prípade, ak spoločnosť nemala dostatok peňažných prostriedkov na súčasnú výplatu mzdy
zamestnancov a súčasne uhrádzanie cestovného, pohonných hmôt, s ohľadom na predmet podnikania,
t. j. vymáhanie pohľadávok a s tým súvisiacu administratívnu činnosť (nešlo o špeditérsku firmu), ako
základ riadneho chodu spoločnosti (o čom svedčí i počet administratívnych zamestnancov), nemožno
pokladať výdavky na cestovné za náklady nevyhnutne potrebné na zabezpečenie chodu spoločnosti,

pričom tejto skutočnosti si bol vedomý i konateľ, v danom prípade J.. A. ako osoba zodpovedná nielen za
personálne a za mzdové otázky, ale aj za celkový chod spoločnosti, ktorý bol zamestnávateľom, navyše
ak k dátumu splatnosti mzdy (30. deň nasledujúceho mesiaca), k 30.06.2005 (pokladničná kniha na č.
l. 46 vyš. spisu) zúčtuje na strane výdavkov cestovné na sumu 98.512,- Sk (3.270,- eur). S ohľadom na
vyššie uvedené okolností považuje trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za preukázanú, a preto

navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.

Krajský prokurátor nad rámec dôvodov uvádzaných okresným prokurátorom uviedol, že už v odvolacom
konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 3To/12/2013 sa konštatovalo, že nebol objasnený

skutkový stav a to najmä z pohľadu, či obchodná spoločnosť nebola v úpadku, aj keď znalkyňa
konštatovala, že obchodná spoločnosť mala k 28.02.2005 a k 30.06.2005 dostatok finančných
prostriedkov. Doba, kedy nastal stav predĺženia u obchodnej spoločnosti, je nevyhnutnou pre
rozhodnutie vo veci samej, a túto znalkyňa nebola schopná určiť. Za stavu, ak by bola obchodná
spoločnosť v predĺžení a obžalovaný by ako konateľ spoločnosti vyplácal mzdy, začal by protiprávne

konanie, ktoré by mohlo byť posudzované ako zvýhodňovanie veriteľa, čo je na prospech obžalovaného.
Okrem toho poukázal aj na ďalšiu skutkovú okolnosť a to, že nie je možné určiť ani pôvod a zdroj
finančných prostriedkov, ktoré obchodná spoločnosť k rozhodným dátumom mala účtovne k dispozícii.
Vymožené finančné prostriedky nepatrili obchodnej spoločnosti, ale ich vlastníkom boli veritelia tejto
obchodnej spoločnosti, a z doposiaľ vykonaného dokazovania je zrejmé iba to, že neboli správne

zaúčtované, keďže mali byť vedené na podsúvahových účtoch. So zreteľom na uvedené potom nie
je možné ani konštatovať, či finančné prostriedky, ktoré mala obchodná spoločnosť k dispozícii, boli
spôsobilé na úhradu miezd zamestnancov. Z uvedených dôvodov preto modifikoval návrh okresného
prokurátora v tom smere, že rozhodnutie o odvolaní ponechal na úvahu odvolacieho súdu.

Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania prokurátorom ako osobou na to oprávnenou
krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa
§ 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupukonania, ktoré im predchádzali, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade odvolací súd preskúmaval postup konajúceho súdu, či tento netrpí takými podstatnými
chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť. Zistil pritom, že konajúci
súd pri vykonávaní dôkazov postupoval v súlade s pravidlami ustanovenými procesným predpisom
a obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý sa mu kládol obžalobou za vinu, ako aj k
vykonávaným dôkazom, mal možnosť navrhovať dôkazy a predniesť argumenty k svojej nevine v

záverečnej reči a v poslednom slove. S prihliadnutím na takto zistený stav odvolací súd nezistil, aby
právo obžalovaného na obhajobu porušené bolo.

Následneodvolacísúdpreskúmavalnapadnutývýrok,ktorýmbolobžalovanýspodobžalobyoslobodený
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, t. j. že skutok, ktorý mu kládla obžaloba za vinu, nie je trestným činom.

Vychádzajúc zo zákonne zabezpečenej dôkaznej situácie konajúci súd opieral svoje rozhodnutie
predovšetkým o zistenie, že firma D. B., a. s., nemala v deň splatnosti, okrem mesiacov február a jún,
na účte dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdy svojím zamestnancom, pričom výdavky
firmy podľa znaleckého posudku tvorili len bežné výdavky súvisiace so zabezpečením chodu firmy a
podnikaním. Aj keď firma mala dostatok finančných prostriedkov na výplatu týchto miezd len za mesiace

január a máj, t. j. v mesiaci február a jún, to či mohla firma použiť všetky vymožené finančné prostriedky
na chod firmy, resp. s nimi voľne disponovať, posudzoval aj na základe zhodnotenia uzavretých
zmlúv v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Konajúci súd pritom vyvodil záver, že vymožené
sumy firmou D. B., a. s., v prospech mandantov boli od okamihu ich vymoženia majetkom mandanta
a mandatár mal len nárok na odmenu za vykonanie činnosti smerujúcej k úspešnému vymoženiu

pohľadávky vo výške stanovenej v zmluve. Z uvedeného potom vyplýva, že firma D. B., a. s., nemohla
tieto peňažné prostriedky použiť do ich vyplatenia oprávnenému pre svoje potreby, pretože jej majetkom
neboli, ale od okamihu vymoženia patrili oprávnenému t. j. mandantovi.

Odvolací súd po prieskume dôkaznej situácie konštatuje, že niet sporu o tom, že spoločnosť D. B.,

a. s., W., nevyplatila zamestnankyniam V.. P. E., J.. M. Y., Z. M., J.. Q. V., D. L., V. Y., Q. A. a Z. K.
mzdu v splatných termínoch za mesiace január, máj, jún a júl 2005. Zo znaleckého posudku vo vzťahu k
dňom splatnosti miezd za jednotlivé mesiace plynie, že obchodná spoločnosť mala k dispozícii finančné
prostriedky na výplatu miezd všetkým svojím zamestnancom iba k 28.02.2005 a k 30.6.2005, t. j. k
splatnosti miezd za mesiac január a máj 2005. V ostatných mesiacoch obchodná spoločnosť nemala

dostatok finančných prostriedkov na výplatu v deň v ich splatnosti.

Za sporné nepovažoval odvolací súd ani zistenie, že obžalovaný J.. A. bol zodpovednou osobou,
ktorej prináležalo vykonávať svoju pôsobnosť ako štatutára s odbornou starostlivosťou aj vo vzťahu
k zamestnancom obchodnej spoločnosti, teda vrátane rozhodovania, či a v akom rozsahu sa použijú

finančné prostriedky obchodnej spoločnosti na výplatu miezd, na ktorú mali zamestnanci nárok. Toto
zistenie sa opiera o výpovede svedkov J.. Y., J.. V. a Q. A..

Sporným však bolo, či znalecky zistená finančná hotovosť v uvedených dňoch splatnosti miezd sa mohla
použiť na výplatu miezd a to so zreteľom na obhajobu obžalovaného J.. A., ktorý tvrdil, že obchodná

spoločnosť už v decembri 2004 mala finančné problémy a finančné prostriedky, ktorými disponovala
obchodná spoločnosť v dňoch splatnosti miezd, pochádzali z hlavného predmetu podnikania a to z
vymáhania pohľadávok, ktoré spoločnosť na výplatu miezd použiť nemohla.

Z výsluchu znalkyne J.. A. v odvolacom konaní vyplynulo, že obchodná spoločnosť D. B., a. s., nebola k

01.01.2005 v predĺžení a jej vlastné plusové imanie bolo vo výške 2.000.417,- Sk, pričom k 31.12.2005
spoločnosť už deklarovala vlastné imanie v mínusovej hodnote vo výške - 3.700.000,- Sk. Dobu, kedy sa
spoločnosť dostala do predĺženia, znalkyňa z predložených dokladov nevedela zistiť a to so zreteľom na
to, že účtovná uzávierka bola realizovaná iba k uvedeným dátumom. Pokiaľ by boli k dispozícii súvahy
od obchodnej spoločnosti ku dňu 28.02.2005 a k 30.06.2005, bolo by možné zodpovedať, či obchodná

spoločnosť k týmto rozhodným dátumom bola v predĺžení.

Uvedené znalecké závery neumožňujú bez rozumných pochybností ustáliť, že obchodná spoločnosť k
28.02.2005 a k 30.06.2005 nebola v predĺžení a teda mala dostatok finančných prostriedkov nielen namzdy ale aj ostatné splatné záväzky. Zistenie, že obchodná spoločnosť mala v dňoch splatnosti miezd
dostatok finančných prostriedkov na ich vyplatenie, samo osobe nie je postačujúcim pre záver, aby táto
mohla svojím zamestnancom vyplatiť všetky splatné mzdy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to,

že trestný postih štatutárneho orgánu právnickej osoby pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa
§ 214 Tr. zákona je možný jedine vtedy, ak právnická osoba ako zamestnávateľ je schopná hradiť
v deň splatnosti miezd všetky svoje splatné záväzky a má peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré
nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti. Ak právnická osoba nie je schopná plniť

svoje splatné záväzky a je v predĺžení, jej štatutárny orgán je povinný konať tak, aby zabezpečil pomerné
uspokojenie všetkých jej veriteľov, nielen zamestnancov, pretože v opačnom prípade by sa mohol
dopustiť trestného činu zvýhodňovania veriteľa.

Vzhľadom k tomu, že nie je možné ustáliť dobu, kedy sa obchodná spoločnosť dostala do predĺženia,
čo je rozhodujúcou otázkou pre posudzovanie konania obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že

nemožno potom bez rozumných pochybností uzavrieť, že obž. J.. A. svojím konaním, keď v dôsledku
jeho rozhodnutia ako štatutára obchodnej spoločnosti nedošlo k vyplateniu miezd jej zamestnancom,
naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zákona.

Ani doplnením dokazovania v odvolacom konaní sa nepodarilo objasniť rozhodnú skutkovú okolnosť,
či obchodná spoločnosť bola alebo nebola v predĺžení v dňoch splatnosti miezd, na čo poukazoval
obžalovaný. Podľa názoru odvolacieho súdu pochybnosti ohľadne tejto okolnosti už nie je možné ďalším
dokazovaním odstraňovať, pretože ďalšie dostupné dôkazy nie je možné vykonať. K znaleckému
posudzovaniu otázky, kedy sa obchodná spoločnosť dostala do predĺženia, je nevyhnutné zabezpečiť

účtovné doklady za rok 2005, ktoré obžalovaný nemá k dispozícii a tieto nie sú ani súčasťou spisu. Práve
pre pretrvávajúce pochybnosti sa odvolací súd riadil zásadou trestného konania „v pochybnostiach v
prospech obžalovaného“ a vyvodil záver totožný so záverom konajúceho súdu, že skutok, ktorý sa kládol
obžalovanému za vinu, nie je trestným činom.

K odvolacím námietkam považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že náležitým spôsobom sa
nepodarilo objasniť ani to, či s finančnými prostriedkami, ktoré mala obchodná spoločnosť D. B., a. s.,
W., k dispozícii v deň splatnosti miezd, mohla disponovať ako s vlastnými. Z predložených mandátnych
zmlúv totiž plynie, že obchodná spoločnosť po vymožení finančných prostriedkov v prospech svojich
mandantov tieto mala poukázať na ich účet, a pokiaľ finančné prostriedky zaúčtovala na svoj účet bez

vytvorenia podúčtu pre tieto účely, znalecky nebolo možné odčleniť vymožené finančné prostriedky
patriace mandantom od finančných prostriedkov obchodnej spoločnosti, na čo poukázala aj znalkyňa.
Dokazovaním sa teda nepreukázalo, v akom rozsahu boli prijaté finančné prostriedky v prospech
oprávnenýchosôbaanito,koľkozpríjmuobchodnejspoločnostitvoriliinépodnikateľskéaktivitytvoriace
zisk, a aké boli nevyhnutné výdavky na chod obchodnej spoločnosti v účtovnom roku 2005. Vyplácanie

cestovného vo vyšších sumách nespochybnila ani znalkyňa ako opodstatnené výdaje pre činnosti
obchodnej spoločnosti. Pokiaľ odvolateľ namieta ich dôvodnosť, k tomu odvolací súd poznamenáva, že
za účelom posúdenia celkovej finančnej situácie obchodnej spoločnosti a finančných tokov v obchodnej
spoločnosti, ktoré sú základom pre posudzovanie, či konanie obžalovaného vôbec naplnilo znaky
trestného činu, a ak áno, ktorého trestného činu, mali orgány činné v trestnom konaní zabezpečiť

kompletné účtovníctvo obchodnej spoločnosti. Ak sa tak nestalo, dokazovanie sa stalo sťaženým a
neúčinným, pretože znalkyňa z odboru ekonomiky nemala k dispozícii potrebný účtovný materiál, ktorý
by mohol byť podkladom pre objasnenie rozhodných skutočností v trestnom stíhaní. Preto túto odvolaciu
námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú.

Tieto dôvody viedli odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie konajúceho súdu, ktorý oslobodil
obžalovaného J.. A. spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. b/ Tr. poriadku, t. j. že skutok nie
je trestným činom, je vecne správnym a zodpovedá zákonu.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.