Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 24, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/627/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221862
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412221862.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava I, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o návrhu na zaplatenie majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 18. marca

2014 pod č. k. 6C/813/2012-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 18.03.2014 č. k. 6C/813/2012-42 súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že žalobca sa
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej

ujmy v sume 330 eur s tým, že Okresný súd Nové Zámky viac ako 6 mesiacov nerozhodol o vydaní
poverenia vo veci vedenej pod exekučným číslom 10Er/1143/2010. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že dňa 11.08.2010 u súdneho exekútora začalo exekučné konanie na základe návrhu
oprávneného POHOTOVOSŤ, proti povinnému - P. Y., o vymoženie sumy 482 eur s príslušenstvom. Dňa
19.10.2010 bola Okresnému súdu Nové Zámky doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd dňa 09.12.2010 vydal poverenie

pre súdneho exekútora na vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 482 eur. Súd pri posudzovaní
dôvodnosti žaloby zisťoval, či sú splnené všetky zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu.
Uplatnený nárok bolo potrebné posudzovať podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým konštatoval, že sa porušilo právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V konaní nebolo preukázané, že by tieto podklady
boli dané v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky. Pri absencii týchto podkladov nemožno
konštatovať nesprávny úradný postup. Mal za to, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného

postupu, a preto ani nemohla žiadna škoda vzniknúť, preto návrh zamietol. O trovách konania rozhodol
prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému žalobcovi v tomto konaní súd náhradu
trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že

postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V merite veci bolo rozhodnuté na základe
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. V právnomštáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po

tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd svojím rozhodnutím aplikoval princíp
priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom
nevznikol stav právnej neistoty. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní

zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. V závere podotkol, že nechápe,
aký môže mať na výsledok konania dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu zo strany žalobcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na nové konanie.

V tomto konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 125 eur z titulu náhrady
škody a sumy 482 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzniknutej mu v dôsledku nesprávneho úradného

postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom na označenom súde pod sp.
10Er/1143/2010. Nesprávny úradný postup žalobca vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, v
prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, pretože k vydaniu rozhodnutia došlo s omeškaním viac ako 6 mesiacov.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len zák. č. 514/2003 Z. z.), ktorý na danú vec dopadá,
štát zodpovedá za podmienok stanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda (§ 2 zák. č. 514/2003 Z. z.).

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, ako to vyplýva aj z obsahu spisu Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 10Er/1143/2010, že exekučnému súdu bola dňa 19.10.2010 doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na návrh oprávnenéhoPOHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému P. Y., o vymoženie 482 eur s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.05.2010 č. k. SR
03852/10. Následne exekučný súd dňa 09.12.2010 vydal poverenie pre súdneho exekútora. Podľa

žalobcu takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu, keď k
rozhodnutiuexekučnéhosúduožiadostisúdnehoexekútoradošlopouplynutízákonnej15-dňovejlehoty
a s takým časovým oneskorením (6 mesiacov), ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť veci a
potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010 súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu (prvá a druhá veta).

Prvostupňový súd v danej veci správne aplikoval ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
o preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu mal súd do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním
exekúcie. Následne však uviedol, že je potrebné skonštatovať, že k žiadnemu nesprávnemu úradnému
postupu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. v danom prípade nedošlo. Súd prvého stupňa v danej veci

nesprávne nerozlišoval medzi nesprávnym úradným postupom a prieťahmi v konaní.

Z ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. okrem iného jednoznačne vyplýva, že za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a
ako ďalší možný spôsob - zbytočné prieťahy v konaní. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa

konštatoval, že v exekučnom konaní konal súd bez zbytočných prieťahov.
Podľačlánku48ods.2ÚstavySR,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala,bezzbytočných
prieťahovavjehoprítomnosti,abysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.Právokaždého
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch,

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods. 1 prvej vety
Dohovoru. V tomto smere rozsiahla rozhodovacia prax ústavného súdu ustálila, že pri rozhodovaní, či
vo veci došlo k prieťahom v konaní sa zohľadňujú tri kritéria, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka konania a spôsob, akým súd v konaní postupoval. Pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať

a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone, ale s ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa aj v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Hodnotiac postup exekučného súdu z
hľadiska týchto kritérií je významné, ako už bolo uvedené, že žiadosť súdneho exekútora bola doručená
exekučnému súdu 19.10.2010 a exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok zaväzujúci povinného

na plnenie z titulu spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Následne exekučný súd dňa 09.12.2010 vydal
poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolací súd z množstva prejednávaných vecí toto druhu vie, že
žalobca podával návrhy na vykonanie exekúcie v radovo tisíckach obdobných vecí a už pri podávaní
návrhu nemohol nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude exekučným súdom vyzvaný na
predloženie príslušných dokladov, čo samo osebe sa podstatnou mierou podieľalo na dĺžke konania do

rozhodnutia exekučného súdu. Odvolací súd s ohľadom na okolnosti danej veci poznamenáva, že nie
je možné vzhliadnuť zbytočné prieťahy v konaní, pretože exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie ani nie do dvoch mesiacov od nápadu veci na exekučný súd.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup.

S takýmto právnym posúdením sa odvolací súd nemohol stotožniť. V zmysle ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Je zrejmé, že exekučný súd túto lehotu nedodržal a
síce ju prekročil, avšak cca asi o jeden mesiac. Vzhľadom k uvedenému je možné konštatovať, že zo
strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Nesprávny úradný postup je však

len jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je teda nesprávny úradný postup. Druhým
predpokladom je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a treťou podmienkou je, aby medzi konaním,
ktoré viedlo k vzniku škody a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Dôkazné bremenona preukázanie splnenia týchto podmienok znáša poškodený a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej
zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie. Rozhodovanie o náhrade škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto
postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Pôjde teda
najmä o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé zváženie všetkých príčinných
súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda
vznikla následkom škodovej udalosti, preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom

škody vo vzťahu príčiny a následku.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa, ktorý mal za to, že zo strany súdu nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu, pod vplyvom tohto záveru už ďalšiu existenciu
predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu uplatňovanú žalobcom v konaní neposudzoval. Aj keď
odvolací súd zdieľa názor, že doposiaľ žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody,

ako ani žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, nemohol odvolací súd
napadnutý rozsudok vôbec potvrdiť, pretože svojím postupom by žalobcovi odňal možnosť konať pred
súdom(§221ods.1písm.f/OSP)atoprávezdôvodudvojinštančnostikonania.Budepretopovinnosťou
súdu prvého stupňa v ďalšom konaní sa zaoberať ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu
a to vznikom škody a príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Z

uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP)
a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).

Záverom odvolací súd poznamenáva, že pri posudzovaní odvolania je viazaný rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania, pričom žalobca podáva v týchto skutkovo totožných veciach, ktoré sú vo veľkom

počte prejednávané na súdoch, odvolania, ktoré majú paušálny charakter a nereagujú na špecifiká tej
ktorej prejednávanej veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.