Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/613/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111225210.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s. r. o. so sídlom Praha 4,
Novodvorská994,Českárepublika,IČO:25117483,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.sosídlomBratislava,
Pajštúnska5,IČO:36613843,protiodporcovi:N.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomY.,L.A.Z.XXX,zaúčasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom
Prešov, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom

Svidník,Sov.hrdinov163/66,ozaplatenie50,03euraspríslušenstvom,oodvolanívedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 7. mája 2013 č. k. 10Ro/258/2011-44,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Vedľajšíúčastníknastraneodporcujepovinnýzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonania

v sume 29,57 eura právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor zo dňa 17. 09. 2012, doručený Okresnému súdu Nitra
dňa 19. 09. 2012, podaný vedľajším účastníkom na strane odporcu proti platobnému rozkazu, vydanému
Okresným súdom Nitra dňa 20. 04. 2012 pod číslom konania 10Ro/258/2011-33, ako odpor podaný

neoprávnenou osobou, odmietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 93 ods. 1, 3, 4, § 172 ods. 1, §
174ods.2,3OSPapopreskúmaníspisovéhomateriáludospelkzáveru,žeodporvtejtoprávnejvecibol
podaný neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu bolo potrebné v súlade s ustanovením § 174 ods. 3 OSP
odpor podaný vedľajším účastníkom konania odmietnuť. Mal pritom za to, že na oprávnenie vedľajšieho
účastníka podať opravné prostriedky sa ustanovenie § 93 ods. 4 OSP nevzťahuje a právo podať opravný
prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom. Zdôraznil,

že odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom "sui generis" proti meritórnemu
výroku platobného rozkazu a na jeho podanie je subjektívne legitimovaný iba odporca, a vzhľadom
na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu
tak, ako je to v prípade podania odvolania v zmysle ustanovenia § 201 OSP, bolo potrebné vyvodiť,
že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor. Takéto stanovisko zastal aj odvolací súd, ktorý
uviedol, že kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že

pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému
plynie samostatná lehota na podanie odporu (od doručenia platobného rozkazu). Vzhľadom na to, že
v tomto prípade nebol naplnený základný z predpokladov zákonného ustanovenia
§ 174 ods. 3 písm. c) OSP, teda odpor proti platobnému rozkazu nebol podaný oprávnenou osobou
na podanie odporu a o následkoch podania odporu neoprávnenou osobou bol odporca v platobnom
rozkaze poučený, súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti platobnému rozkazu ako

odpor podaný neoprávnenou osobou odmietol.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník, namietajúc neúplné zistenie
skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci. Vyjadril presvedčenie, že názor odvolacieho
súdu neodzrkadľuje akútne potreby ochrany masy neinformovaných a rezignovaných spotrebiteľov

práve v skrátenom konaní, keď drvivá väčšina spotrebiteľských vecí sa na súdoch stále rieši vydávaním
platobných rozkazov. V týchto veciach bolo podľa neho jedinou účelnou, hospodárnou a efektívnou
pomocou spotrebiteľovi vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho účastníka do konania,
a preto bolo potrebné vykladať zákon tak, že združenie tak môže urobiť kedykoľvek do právoplatného
skončenia veci a podanie odporu môže vedľajší účastník uskutočniť v zákonnej lehote. Poukázal pritom

na čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Bola preto
zásadne nesprávna právna argumentácia súdu, že vedľajší účastník nie je oprávnenou osobou na
podanie odporu. V tejto súvislosti poukázal aj na najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel
a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Okrem toho mal za to, že prípadný nesúhlas hlavného účastníka s
podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť kvalifikovaný, teda hlavný
účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Nečinnosť odporcu podľa neho nemohla byť v takom prípade

považovaná za konkludentný súhlas, ale bola prejavom len rezignácie neinformovaného spotrebiteľa,
ktorý nevie napr. o premlčaní pohľadávky, ktorá je voči nemu uplatňovaná a o neprijateľnosti zmluvných
podmienok, z ktorých napriek ich absolútnej neplatnosti navrhovateľ uplatňuje, a naviac, súd ho často
dostatočne účinne odradí od podania odporu poučením v platobnom rozkaze o povinnosti spotrebiteľa
zaplatiť za odpor proti platobnému rozkazu súdny poplatok. Pokiaľ išlo o možnosť vedľajšieho účastníka

podať vo veci opravný prostriedok, poukázal na mimoriadne dôležité uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Obdo 27/2012 z 27. 08. 2012, ako aj uznesenia krajských súdov. Považoval za absurdné,
aby nezákonným postupom súdu, ktorým vydá platobný rozkaz vo veci, v ktorej ho vydať nesmie, súd
zabránil vedľajšiemu účastníkovi takýmto nezákonným postupom ochrániť spotrebiteľa pred úžerou,
nemorálnosťou a nečestnosťou a pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými

praktikami. S poukazom na uvedené trval na podanom odpore a navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil, čím sa ex lege zruší aj vydaný platobný rozkaz.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka uviedol, že podľa jeho názoru
bol postup súdu správny. V predmetnej veci vydal súd platobný rozkaz dňa 20. 04. 2012, ktorý si

odporca prevzal do vlastných rúk. Odporca v zákonnej lehote odpor nepodal. Vzhľadom na to považoval
uznesenie súdu prvého stupňa za správne. Okrem toho bol toho názoru, že v konaní o vydanie
platobného rozkazu - v tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní je vedľajšie účastníctvo z povahy veci
vylúčené. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 207/2011 a mal za to, že ak
odporca nepodá odpor proti platobnému rozkazu, nenastanú ani účinky vzniku vedľajšieho účastníctva.

S poukazom na to bol toho názoru, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu
proti platobnému rozkazu a to i napriek tomu, že v zmysle § 93 ods. 4 OSP má rovnaké práva a
povinnosti ako účastník. Zdôraznil, že účastníci občianskoprávneho konania majú iba tie práva, ktoré
im Občiansky súdny poriadok priznáva. Poukázal pritom na rozhodnutia krajských súdov, ktoré vyslovili
obdobný právny názor. V prípade, ak by pripustil, že vedľajší účastník má právo podať odpor, tak potom

iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovne spôsob vyrovnania vzťahu
medzi ním a účastníkom. Vzhľadom na to, že vo vzťahu medzi odporcom a vedľajším účastníkom
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania, odpor bolo možné považovať za
podaný neoprávnenou osobou. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil a priznal mu trovy právneho zastúpenia

v odvolacom konaní vo výške 29,57 eura s DPH.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 OSP vyjadrila tak, že odvolaniu vedľajšieho
účastníka nemieni vyhovieť, stotožňujúc sa s napadnutým rozhodnutím.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212 ods.
1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne
správne potvrdiť.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 50,03 eura s
príslušenstvom. Vedľajší účastník dňa 15. 02. 2012 oznámil vstup do konania. Vo veci bol dňa 20. 04.
2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 16. 05. 2012. Následne po predloženíplnej moci bol platobný rozkaz doručený aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý proti nemu podal odpor.
Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je posúdenie otázky, či bol vedľajší účastník oprávnený v danej
veci podať odpor.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 93 ods. 1 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) k § 93 ods. 2 OSP je osobitným predpisom napríklad aj zák. č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje
práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 172 ods. 1 OSP súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce

zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa
musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

Podľa § 174 ods. 1 OSP platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením,
má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 2 OSP, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci
samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa

platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 174 ods. 3 OSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný:

a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v
platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní, preto sa skutkový stav veci pred jeho vydaním
nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej. V platobnom
rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podalproti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť
odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu
nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v

zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu
je odporca, prípadne jeho splnomocnený zástupca.

Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že pred vydaním platobného rozkazu Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania z vlastného podnetu ako vedľajší účastník na

straneodporcu.Pozaslaníplnejmocivedľajšímúčastníkomsúdzaslalvedľajšiemuúčastníkoviplatobný
rozkaz. Následne dňa 19. 09. 2012 vedľajší účastník podal na súde odpor proti platobnému rozkazu,
pričom napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor vedľajšieho účastníka odmietol.

Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktorého v
súdnom konaní podporuje. Všetky úkony vykonáva vo vlastnom mene. Jeho postavenie však nie je

úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z
procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania.

Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania
môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V konaní o vydanie

platobného rozkazu právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku právo vedľajšieho
účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu neupravuje (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré
právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznáva). Občiansky súdny
poriadok výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, pričom stanovuje,
že sa tak stane iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej (§

174 ods. 2 prvá veta OSP). Z uvedeného vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu
odporcu, a preto, pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento sa
stal právoplatným. To potom znamená, že ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu proti
platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastník na strane odporcu do konania, avšak odporca odpor proti
platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu právny význam.

Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v
prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo k
zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

Odvolací súd dodáva, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú

situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože Občiansky súdny poriadok priamo
predpokladá, že za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a za
podmienok uvedených v ustanovení § 201 druhá veta OSP dokonca aj proti vôli hlavného účastníka
konania. K argumentácii navrhovateľa, že vedľajší účastník v danej veci nemohol podať odpor, pretože
z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkom, odvolací súd

poznamenáva, že ustanovenie § 201 OSP platí pre odvolacie konania a nemožno ho analogicky použiť
aj pri posudzovaní odporu podanému vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu, pretože preň
platí samostatná právna úprava.

Keďže odporca v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodal a k zrušeniu platobného rozkazu

dôjde len vtedy, ak odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa
preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou
osobou. Kogentné ustanovenie § 174 ods. 2 OSP nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že
pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal, môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému
plynie samostatná lehota na podanie odporu, prípadne, že jeho lehota je limitovaná lehotou odporcu.

Účastníciobčianskoprávnehokonania,atedaajvedľajšíúčastník,majúibatiepráva,ktoréimObčiansky
súdny poriadok priznáva. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

1 OSP tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,57 eura
podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za vyjadrenie k odvolaniu proti
napadnutému uzneseniu v sume 16,60 eura, režijný paušál v sume 8,04 eura podľa § 16 ods. 3 cit.vyhlášky a 20% DPH v sume 4,93 eura (20% DPH zo sumy 24,64 eura). Odvolací súd pritom vychádzal
z tarifnej hodnoty - predmetu sporu, t. j. 50,03 eura.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.