Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115205436
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115205436.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpená: JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: L. o zaplatenie 3 652,22 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.032,70 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 398,56 eur súd konanie zastavuje.

3. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

4. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca (pôvodne Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou zo dňa 10. 03. 2015, doručenou
tunajšiemu súdu dňa 12. 03. 2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3 652,22 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
21. 04. 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 26. 04. 2011 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o
pôžičkeč.XXXXXX1,nazákladektorejposkytolžalovanémucelkovúsumupôžičky5640euražalovaný
sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60 pravidelných mesačných splátkach po 96,73 eur. Žalovaný
do dnešného dňa uhradil iba sumu 580,38 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a
podmienkami k zmluve, žalobca dňa 22. 03. 2012 listom- predžalobná upomienka, vyzval žalovaného

k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa spísania návrhu žalovaný dlžné splátky
neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3 652,22 eur. Žalobca si
zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania.

V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 398,56 eur späť,
preto súd v tejto časti konanie zastavil v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p.

Napriek čiastočnému späťvzatiu súd v ďalšom udáva aj dôvody, pre ktoré nepovažoval nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov za dôvodný a tieto dôvody sú podstatné pre rozhodnutie o
náhrade trov konania, nakoľko v späťvzatej časti nemožno považovať žalobu za dôvodnú, a teda i túto
časť je potrebné považovať za neúspech žalobcu.Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 18C/117/2015-19 zo dňa 23. 07. 2015 bola pripustená zmena
účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer

Finance Holding, a.s., a na jeho miesto vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 03. 09. 2015.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, bolo potrebné mu ustanoviť opatrovníčku,
ktorá ho bude zastupovať a dohliadať na ochranu jeho práv a záujmov v tomto konaní, ktorej bola žaloba

s prílohami riadne doručená dňa 04. 12. 2015, k tejto sa nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili právny zástupca žalobcu a opatrovníčka
žalovaného, svoju neúčasť ospravedlnili a preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a vec prejednal za ich neprítomnosti, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa
so Žalobou zo dňa 10. 03. 2015, Zmluvou o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7091181, Všeobecnými

obchodnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou zo dňa 22. 03. 2012, fotokópiou doručenky na č.l.
6, Prehľadom splátok a úhrad na č.l. 7, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 06. 2015, Prílohou
k zmluve na č.l. 16, vyjadrením žalobcu zo dňa 14. 01. 2016, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav:

Súd mal preukázané, že žalovaný dňa 20. 04. 2011 požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 3 000,-
eur s dobou splácania pôžičky 60 mesiacov s tým, že právny predchodca žalobcu mu dňa 26. 04.
2011 schválil pôžičku vo výške 3 000 eur, s dobou splácania 60 msiacov. Na základe takto schválenej
pôžičkysažalovanýmalzaviazaťzaplatiťcelkovosumu5640eur(prioznačení„celkovásumapôžičky“),
s tým že mesačná splátka predstavovala sumu 94 eur, mesačná výška poistenia 2,73 eur, pri počte

splátok 60, konečnej splatnosti 04/2016, ročnej úrokovej sadzbe 32,31 %, RPMN 32,31 %, priemernej
hodnote RPMN 20,04 %. Žalovanému bola dňa 26. 04. 2011 poskytnutá suma 3 000 eur. Žalovaný
podľa prehľadu splátok a úhrad uhradil sumu 580,38 eur (prvých 6 splátok po 96,73 eur). Zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 01. 06. 2015 bola predmetná pohľadávka postúpená zo spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

Pôvodný veriteľ vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo podaním zo dňa 22. 03. 2012
- predžalobná upomienka. V zmysle upomienky mal žalovaný dlžný zostatok uhradiť do 3 dní od jej
prevzatia. Upomienka nebola žalovanému doručená, zásielka sa dňa 17. 04. 2012 vrátila odosielateľovi
s oznámením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná oboznámiť podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými

nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií,
daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou
spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 a v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa§44ods.2Občianskehozákonníka,prijatienávrhu,ktoréobsahujedodatky,výhrady,obmedzenia
alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď,
ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu

navrhovanej zmluvy.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej

pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o ochrane spotrebiteľa“),
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 57 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo
k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,

nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na
jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo

spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto
zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný
uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §
2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko niet pochybností o tom, že právny predchodca
žalobcu v danej veci vystupoval ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí bezúčelovej

pôžičky konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, formulárová zmluva ním bola vopred
pripravená a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba, napriek zmluvnému označeniu živnostník,
nekonal pri jej uzatváraní a plnení v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok k nej a je
preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluvná voľnosť pri spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu podľa akého predpisu boli uzavreté sa
môže pohybovať len v medziach všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv obsiahnutej v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v tom smere, že s poukazom na cit. ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX vyplýva, že žalovaný dňa 20. 04. 2011 v čl. V.
pod označením „Údaje k požadovanej Pôžičke“ uviedol, že žiada o poskytnutie pôžičky vo výške 3 000,-
eur, splatnosť úveru s dobou splácania 60 mesiacov. V tomto článku zmluvy sa okrem toho nachádza

už len označenie peňažného ústavu a číslo účtu, iné údaje ohľadne poskytnutej pôžičky žalovanému v
čase vyplnenia údajov známe neboli. Právny predchodca žalobcu dňa 26. 04. 2011 v Poprade vyplnil
časť údajov na listine označenej ako zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. zmluvy: 7091181,
a to najmä v časti VII. - Schválená výška pôžičky (nevypĺňa sa) uvedenej listiny. Právny predchodca
žalobcu schválil žiadosť žalovaného o poskytnutie pôžičky a schválil mu pôžičku sume 3 000,00 eur, s

počtom splátok 60 a mesačnou splátkou vo výške 94 eur + mesačná splátka poistenia 2,73 eur (sadzba
poistenia 20 %). Celkové náklady spotrebiteľa boli právnym predchodcom žalobcu uvedené 2 640 eur,
ročná úroková sadzba bola uvedená 32,31 %, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená 32,31
% a priemerná RPMN 20,04 %. Žalovaný uhradil podľa Prehľadu splátok a úhrad spolu 580,38 eur.
V dôsledku neplnenia povinností žalovaným právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade

všetkých splátok jednorázovo vo výške 5 252,43 eur, listom zo dňa 22. 03. 2012.

Z listín predložených žalobcom nemal súd podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka preukázané
uzavretie zmluvy o poskytnutí bezúčelovej pôžičky písomnou formou, teda písomný návrh na uzavretiezmluvy a písomné prijatie návrhu na uzavretie zmluvy. Súd nemal preukázanú existenciu dvoch
vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle zmluvných strán v písomnej forme, v ktorých by
boli uvedené všetky náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Listinu

označenú ako zmluva o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX., v častiach I., II. a V. vyplnených
žalovaným dňa 20. 04. 2011 v Trnave súd právne posúdil ako návrh žalovaného na uzavretie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú listinu, najmä v časti
VII. vyplnenú právnym predchodcom žalobcu dňa 26. 04. 2012 v Poprade súd právne posúdil ako
odmietnutie návrhu žalovaného a nový návrh právneho predchodcu žalobcu na uzavretie zmluvy o

spotrebiteľskomúverepodľa§44ods.2Občianskehozákonníka.Právnympredchodcomžalobcuprijatý
návrh žalovaného totiž obsahuje dodatky a zmeny, keď až tento obsahuje aj uvedenie mesačnej splátky
a ďalšie údaje požadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Uvedený návrh už žalovaný písomne
nepotvrdil a nedošlo tak k zmluvnému konsenzu ohľadne všetkých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Preskúmaním zmluvy o pôžičke súd zistil, že ani návrh právneho predchodcu žalobcu neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V návrhu právneho predchodcu žalobcu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený
údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm.

f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Účelom dotknutého ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ bol už pri
podpise zmluvy informovaný ako dlho je povinný plniť si povinnosť splácať úver, a preto je nutné, aby
dodávateľ v zmluve časovo (dátumovo) špecifikoval konečnú splatnosť úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi, splatnosť prvej splátky,
frekvencia, výška a počet splátok). V predloženej zmluve je však dátum konečnej splatnosti určený len

ako „4/2016“, bez uvedenia konkrétneho dňa v mesiaci, ku ktorému má byť úver splatený.

V návrhu rovnako nie je uvedený údaj o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve je uvedená
výška mesačnej splátky 94 eur a mesačná výška poistenia 2,73 eur. Takéto určenie nemožno považovať

za súladné s dotknutým ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch, teda uvedenie výšky, počtu
a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko významom tohto ustanovenia bolo,
aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presných termínoch úhrad jednotlivých splátok
spotrebiteľského úveru, a tiež, aby mal vedomosť o tom, koľko, z ktorej splátky, pripadá na istinu, úroky
a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými

úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy bolo, aby spotrebiteľ pri
rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť aj tú skutočnosť, koľko z tej
ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje termíny jednotlivých splátok. V zmluve nie je uvedené ani to, kedy má odporca začať úver
splácať, keďže v nej chýba uvedenie splatnosti prvej splátky.

Zmluva rovnako v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) neobsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V úverovej zmluve je uvedená celková čiastka splatná
spotrebiteľom v sume 5 640 eur. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru.

Prepočtom výšky splátky uvedenej v zmluve 94 eur a 2,73 eur s počtom splátok 60 však je zrejmé, že
celková výška tohto úveru predstavuje sumu 5 803,80 eur. V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. V zmysle § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť rozumie, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, pričom celkovými nákladmi

spotrebiteľa sa v zmysle § 2 písm. g) citovaného zákona rozumejú všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona,ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných
podmienok. Do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť neboli zahrnuté poplatky za poistenie spolu
vo výške 163,80 eur a tým ani do RPMN napriek tomu, že z § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských

úveroch vyplýva, že i poistné, pokiaľ spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto
doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, je nutné zahrnúť do celkových nákladov spojených
so spotrebiteľským úverom. Výška RPMN tak v skutočnosti predstavuje 34,25 % a nie 32,31 %, ako je
uvádzané v zmluve.

Nakoľko návrh žalovaného na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20. 04. 2011 neobsahuje
údaje podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nový návrh právneho predchodcu žalobcu
na uzavretie zmluvy zo dňa 26. 04. 2011 neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona o
spotrebiteľských úveroch a nie je ani bezvýhradne prijatý žalovaným písomnou formou (vlastnoručným
podpisom), žalovanému poskytnutý úver sa podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na

zaplatenie úroku z úveru, ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní
čiastkového plnenia zo strany žalovaného.

Hoci to žalobca v žalobe nešpecifikoval, z Prehľadu splátok a úhrad vyplýva (a je to súdu známe aj z jeho
úradnej činnosti), že si žalobca v konaní uplatňuje v rámci istiny aj zmluvnú pokutu, v prejednávanom

prípade vo výške 405,53 eur.

Z článku 11.2 všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že spoločnosť je oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky, pričom v 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10%

z dlžnej čiastky, v tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.

Súd má za to, že nemožno uzavrieť, že by došlo vôbec k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi účastníkmi
zmluvy, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté
iba vo všeobecných obchodných podmienkach napísaných veľmi malým a hustým, a tým aj ťažko

čitateľným písmom, pričom nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení.
Všeobecné obchodné podmienky pritom žalovaný ani nepodpísal. V súvislosti s uvedeným má súd
za to, že žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej
spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako

to vyžaduje § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Funkcia obchodných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú
technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská

doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11. novembra 2013, v zmysle ktorého „v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou

samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“

V časti zmluvnej pokuty a poplatkov vo výške 398,56 eur bolo konanie zastavené.

Súd bol povinný prihliadať na premlčanie, nakoľko vyššie citované ustanovenie § 5b zákona o ochrane

spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a je
treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj
nárok uplatnený v tomto konaní. Právna úprava v ustanovení § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa
bola zavedená s účinnosťou od 01. 05. 2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté
žiadne prechodné ustanovenia. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter,

procesná povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, ktoré normuje
predovšetkým a najmä procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Na
jeho základe sa súdu ukladá povinnosť v súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie
v spotrebiteľských veciach, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčujeprocesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie
prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania
súdu. Preto ak v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd

je povinný ho aplikovať.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo
nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj

zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak
uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u
príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že si pôvodný veriteľ a žalovaný dohodli plnenie v splátkach.
V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka pre každú zo splátok plynie samostatne premlčacia doba a v
prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stane zročným celý dlh, plynie premlčacia doba (ohľadom
zvyšku dlhu) odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Zosplatnenie úveru (ku ktorému právny predchodca

žalobcu navyše ani nebol oprávnený) tak nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty už splatných splátok
pred predčasným zosplatnením úveru. Prvá splátka bola (Z obsahu zmluvy podpísanej dňa 26. 04. 2011
nie je zistiteľné, kedy bola splatná prvá splátka a preto súd vychádzal z priložených podmienok k zmluve
o pôžičke, kde podľa bodu 6. 2 bolo zistené, že ak nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo
v podmienkach alebo VOP stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom

mesiaci. Podľa bodu 6.4 je prvá splátka splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy a z prehľadu
splátok a úhrad) splatná dňa 20. 05. 2011 a posledná splátka v apríli 2016 (pri splatnosti úveru 60
mesiacov, v prípade, že zmluva by bola považovaná za perfektnú). V zmysle vyššie uvedeného, nakoľko
žaloba bola doručená súdu dňa 12. 03. 2015, došlo k premlčaniu jednotlivých splátok splatných do 20.
02. 2012. V prejednávanej veci sú tak premlčané splátky, ktoré neboli uhradené žalovaným, a to splátky

splatné dňa 20. 11. 2011, 20. 12. 2011, 20. 01. 2012, 20. 02. 2012, v celkovej sume 386,92 eur preto
súd nepriznal žalobcovi sumu predstavujúcu premlčané splátky za predmetné obdobie.

Zvyšné neuhradené splátky splatné od marca 2012 nie sú premlčané, preto žalobcovi vzhľadom na
vyššie uvedené, že žalobca má právo len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaní plnenia zo strany

žalovaného, prislúcha suma 2 032,70 eur (3 000 eur - 580,38 eur (uhradená suma) - 386,92 eur
(premlčaná čiastka)).

Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento zmluvný
vzťah je potrebné aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a

ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného
zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Novela
Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkovýchpriestorovpredávajúcehoaozmeneadoplneníniektorýchzákonovdefinitívneexpressis

verbis vyriešila výkladové rozdiely tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a
vzťahy s nimi súvisiace. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá

prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, sp. zn. 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015).

Nakoniec pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % ročne požadovaný zo žalovanej sumy

3 652,22 eur od 21. 04. 2012 do zaplatenia súd uvádza, že ani v tejto časti nebol návrh právneho
predchodcu žalobcu dôvodný. Uvedené právo na zaplatenie úrokov z omeškania uplatňoval právny
predchodca žalobcu s odôvodnením, že dňa 22. 03. 2012 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu
všetkých splátok pôžičky. Listom zo dňa 22. 03. 2012, ktorý nebol žalovanému doručený, bola uvedenáskutočnosť síce preukázaná, avšak podľa súdu žalobca, resp. jeho právny predchodca nemal právo
požadovať od žalovaného okamžité splatenie celej pôžičky. Takéto právo má veriteľ v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka len vtedy, ak to bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté. Z obsahu zmluvy

o pôžičke ani z obsahu všeobecných obchodných podmienok však takéto dojednanie podľa súdu
nevyplýva. Napokon, ak by sa aj toto dojednanie niekde vo všeobecných obchodných podmienkach
nachádzala a len ušlo pozornosti súdu, je potrebné poukázať na ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho
zákonníka, ktoré vyžaduje, aby veriteľ-dodávateľ, ktorý chce uplatniť právo podľa § 565 upozornil
dlžníka- spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca, ani jeho

právny predchodca súdu nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal splnenie uvedenej
zákonnej povinnosti. Preto súd dospel k záveru, že žalobca nemal právo požadovať od žalovaného
okamžité zaplatenie celej pôžičky a preto ani nemôže byť žalovaný so splnením svojho dlhu zaplatiť
pôžičku v omeškaní odo dňa nasledujúceho po dni, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú
splatnosť pôžičky.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 2 032,70 a vo zvyšku žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keď žalobca nebol úspešný v prevažnej miere, niet žiadneho dôvodu nezohľadniť na účely pomeru
úspechu a neúspechu, vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1M Cdo/1/2004) priznaná bola
suma 2 032,70 eur, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu vo výške 40,86 % a hrubý úspech žalovaného

59,14 % a tým je daný prevažný čistý úspech žalovaného v 18,28 %, čo v konečnom dôsledku znamená
právo žalovaného na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.
Nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú, súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov

a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto
naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako

odvolanie odmietnuté.