Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sp/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200317
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Ul. Pribinova č. 25, proti odporcovi
Okresnému úradu Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Nám. gen. Štefánika 531, Stará Ľubovňa za účasti
A. Q., bytom Q. XXX/XX, Q.a, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 791/13
zo dňa 20. januára 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. vkladu: V 791/13 zo dňa 20.januára 2015.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci odporca ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 18 zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov rozhodol vo veci návrhu na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností
na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 197/2013-PTR zo dňa 28.05.2013 uzavretej medzi
účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a A. ako záložcom zastúpeným ProHelp -
združením občianskoprávnej pomoci tak, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona
návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
23.04.2013 týkajúceho sa nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v k. ú. Q., na LV č. XXX., č. XXX,

č. XXX, č. XXX, č. XXX k.ú. G. zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 12.06.2013 mu bol doručený návrh na povolenie vkladu záložného
právanazákladezáložnejzmluvy.Preskúmalzmluvupodľa§31katastrálnehozákonaajďalšieskutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Zistil, že k návrhu na vklad bola
doložená dohoda o splnomocnení, ktorá bola spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde už bolo
vytlačené meno splnomocnenca, z čoho usúdil, že splnomocnenca fakticky vyberá veriteľ. Citoval §

22 ods. 2, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že vo veci existuje rozpor záujmov
medzi zástupcom a zastúpeným, pretože zastúpený dlžník nemal pri uzatváraní zmluvy možnosť výberu
zástupcu, pretože dohoda o splnomocnení používaná záložným veriteľom je predtlačou, dlžník jej obsah
nemohol vôbec ovplyvniť, pretože mu bola predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou. Tento
právny úkon je preto pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ podľa § 39 OZ absolútne neplatný. Na základe
uvedeného odporca rozhodol.

Rozhodnutieodporcunapadolvčaspodanýmopravnýmprostriedkomnavrhovateľ ažiadal,abyodporca
na základe jeho odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a povolil vklad zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ako sú špecifikované v zmluve zo dňa 28.5.2013 č.197/2013-PTR, a ak odporca odvolaniu nevyhovie, žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil
vec odporcovi späť na správne konanie a uložil mu povinnosť nahradiť mu trovy konania.

V návrhu najskôr opísal okolnosti zmluvného vzťahu, citoval ustanovenie § 22 ods. 1, 2, § 23, §
31, § 32, § 37 Občianskeho zákonníka, § 32 a 46 Správneho poriadku. Vyjadril názor, že dohoda
o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o
zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a
zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť

svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp - združeniu
občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali
byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Navrhovateľ zdôraznil, že nesúhlasí s tvrdením odporcu, podľa ktorého on sám vopred určil osobu, ktorá
bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať.
Ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového
stavu. Poukázal na to, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci

podľa § 3 ods. 5 a podľa § 46 Zákona o správnom konaní, rozhodnutie správneho orgánu musí okrem
uvedeného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny poriadok ukladá správnemu
orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia podkladov znamená, že
boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny
orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre

jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia
zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo
nevedome.

Navrhovateľ uviedol, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z ničím nepodložených predpokladov,

čo dokazuje aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho si odporca nesplnil
svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného
stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne
aplikovateľné na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra
nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v

ustanovení § 22 ods. 2 OZ, pričom podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá
samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu ale rozpor musí reálne existovať.

Navrhovateľ akcentoval, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení
záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia

a hájenia záujmov splnomocniteľa, teda záložcu a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení
o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z
dohodyosplnomocnenírovnakovyplýva,žesplnomocnenecpoučilzáložcuajoprávachapovinnostiach
vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do
katastra nehnuteľností a rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť

takéhoto rozporu. Dôvodil tým, že dohoda o splnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, a
to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z
jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho
orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu

zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné.
Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych
úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa
rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc

zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej
záložnejzmluvy.Navrhovateľzdôraznil,žepredloženéplnomocenstvojesamostatnýmprávnymúkonom
uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnejdokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo
ovplyvňoval jeho obsah.

Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení, ktorým bolo
argumentované v rozhodnutí, neobstojí, pretože uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska
identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska
určitosti predmetu udeleného plnomocenstva, t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca
v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu. Ak správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje,

že na základe toho záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý
absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné
dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac pochybnosť o objektivite zastupovania zo
strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dostatočná, pretože
medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný
preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so

záložným veriteľom. Samotné uzatvorenie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého
konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti
o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať
záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je
zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto

kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho práva.

Odporca v správnom konaní nezistil spoľahlivo stav veci a jeho rozhodnutie je nezákonné.

Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, administratívny
spis, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, vypočul A. Q..

Tá uviedla, že súhlasí s rozhodnutím odporcu. K rokovaniu so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. vo

vzťahu k dohode o splnomocnení uviedla, že vôbec nevedela, žeby podpísala dohodu o splnomocnení,
domnievala sa, že podpisuje len zmluvu o pôžičke, jednala len s pani na Pohotovosti v Kežmarku, tá jej
nevravela o tom, žeby zriaďovala nejaké záložné právo, z občianskeho združenia ProHelp z Bratislavy
s ňou nikto nerokoval, sama nikoho nežiadala o bezplatné zastupovanie.

Zo spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 12.06.2013 návrh na vklad zmluvy o zriadení
záložného práva č. 197/2013-PTR do katastra nehnuteľností. Pripojil túto zmluvu o zriadení záložného
právauzavretúdňa28.5.2013medzizáložnýmveriteľomPohotovosť,s.r.o.azáložcomA.Q.zastúpenou
na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci.

Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná dňa 09.12.2011
splnomocniteľom v Kežmarku, ale splnomocnencom až dňa 10.12.2011 v Bratislave. V dohode je o.i.
uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o
bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných
v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 702900727, po

osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je
uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa (dlžníka z
úverovej zmluvy) a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou, dokonca rôznym perom.

Odporca odôvodnil rozhodnutie v podstate tým, že dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi

splnomocniteľom a splnomocnencom v zastúpení Združením občianskoprávnej pomoci ProHelp
odporuje § 22 ods.2 Občianskeho zákonníka, a preto je podľa § 39 OZ neplatná. Splnomocniteľ nemal
možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať.

Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v

§ 28 ods. 1 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v §1 ods. 1 sa zapisujú do katastra
vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.V predmetnej veci je nesporné, že ide o vkladové konanie, pretože ide o zriadenie záložného práva
podľa § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 28 ods. 3 Katastrálneho zákona - právne účinky
vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Katastrálny zákon v § 30 ods. 1 upravuje, že účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, podľa ods. 2
tohto ustanovenia - konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 5 citovaného zákona - prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť
zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:
a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva...,
d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Katastrálny zákon v ustanovení § 31 ods. 1 upravuje, že správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či
obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon

neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že odporca mal právo a povinnosť preskúmať aj dohodu o
plnomocenstve v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník v § 22 ods. 1 upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí dať uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom
právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa, štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe,

ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa
tento právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí
plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa názoru súdu v predmetnej veci je nesporné, že dohoda o plnomocenstve je vopred

pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci
a splnomocniteľ nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu a nie je ani v jeho záujme uzatváranie záložnej
zmluvy a navrhovateľ bol v kontakte so splnomocnencom, teda ide o rozpor záujmov zastúpeného a
zástupcu, ktorý reálne existuje. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom a podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,

inakjeneplatný.Dohodaoplnomocenstvenebolaurobenáslobodneavážne,jeneplatná,atedazáložnú
zmluvu za záložcu uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Ide o rozpor záujmov
zastúpeného a zástupcu a podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ak navrhovateľ namieta, že argumentácia odporcu je založená na domnienkach, táto námietka
navrhovateľa nie je dôvodná, pretože na tunajší súd napadli nové veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie
záložného práva, kde v každom prípade je záložca - pri uzatváraní úverovej zmluvy dlžník - zastúpený
združením občianskoprávnej pomoci ProHelp.

Je bez akýchkoľvek pochybností, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, ktorého aplikácia vyplýva z ustanovenia § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, v ustanovení §
34 ods. 1 upravuje, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 - dôkazmi sú najmä výsluchsvedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Podľa ods. 3 - účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ods. 4 - vykonávanie dôkazov patrí
správnemu orgánu. Podľa ods. 5 - správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 34 ods. 6 Zákona o správnom konaní -
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

Takouto skutočnosťou, ktorú nie je treba dokazovať, je skutočnosť, že vo všetkých veciach, kde bol
podaný návrh na vklad záložnej zmluvy Pohotovosťou, s.r.o., sú na základe dohody o splnomocnení

zastupovaní splnomocnitelia združením občianskoprávnej pomoci ProHelp, a teda aj podľa názoru súdu
úvaha správneho orgánu uvedená v odôvodnení rozhodnutia je správna a nie je treba ju dokazovať.

Reálne neexistuje taká náhoda, aby si všetci záložcovia v postavení splnomocniteľov pri dohode
o splnomocnení vybrali za splnomocnenca občianskoprávne združenie ProHelp bez zaangažovania
zamestnanca navrhovateľa. Splnomocnenca nesporne vyberá navrhovateľ a dohodu o splnomocnení

predloží dlžníkovi na podpis spolu so zmluvou o úvere bez poskytnutia akejkoľvek informácie zo strany
zamestnanca Pohotovosti, s.r.o..

Podľa názoru súdu vo veci bolo rozhodnuté na základe dostatočne zisteného skutkového stavu,
rozhodnutie odporcu je dostatočne a presvedčivo odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3

Zákona o správnom konaní, preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správne
potvrdil.

Účastníkom nepriznal náhradu trov konania s aplikáciou ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporca a A. Q. nemajú

nárok na náhradu trov konania zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.