Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/170/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219195
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8109219195.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľky: D.. D. Y., P..

XX.X.XXXX, Y. X.Č. XX, XXX XX Y. X, zastúpenej JUDr. Ingridou Bodnárovou, Švábska 37, 080 05
Prešov, proti odporcovi: D.. Z. H., P.. XX.X.XXXX, E. L. X, E., zastúpenému JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, Hlavná 19, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že

I. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie Prešov a LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, a to byt
číslo XX nachádzajúci sa na 3. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX v E., E. L. X, spolu so

spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym
podielom XX/XXXX na parcele číslo XXXXX o výmere 1.086 m2 p r i k a z u j e v celosti do výlučného
vlastníctva odporcu,

II. hnuteľné veci v členení:
- sedacia súprava rok nadobudnutia 2009,
- obývacia stena rok nadobudnutia 2008,

- konferenčný stolík rok nadobudnutia 2008,
- vstavaná skriňa rok nadobudnutia 2008,
- posteľ rok nadobudnutia 2008,
- matrac rok nadobudnutia 2008,
- držiak na TV - SANSU rok nadobudnutia 2009,
- držiak na uteráky rok nadobudnutia 2008,
- skrinky do kúpeľne rok nadobudnutia 2008,
- svietidlo do kuchyne rok nadobudnutia 2009,

- svietidlá do WC + kúpeľne rok nadobudnutia 2009,
- luster do spálne rok nadobudnutia 2008,
nachádzajúce sa v byte účastníkov konania ku dňu ich rozvodu, p r i k a z u j e v celosti do výlučného
vlastníctva odporcu,

III. hypotekárny úver číslo XXXXXXXXXX poskytnutý účastníkom konania spoločnosťou Tatra banka,
a.s. je p o v i n n ý splatiť veriteľovi odporca,

IV. odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu 21.263,32 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov na náhradu trov konania n e m á p r á v o . o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 18.8.2009 sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov konania vzniknutého počas ich manželstva a zaniknutého jeho rozvodom

na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 30.6.2009 pod spisovou značkou 16C/109/2009.
Navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým by spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva rozdelil
rovnakým dielom medzi navrhovateľku a odporcu. V doplnení návrhu uviedla, že do BSM patrí byt,
hypotekárny úver, rekonštrukcia bytu, rôzne hnuteľné veci uvedené v tomto podaní, americká hypotéka
a dovolenka, a žiadala, aby odporca bol povinný buď zaplatiť polovicu zo všetkých nadobudnutých
vecí v čiastke 1,5 milióna slovenských korún s následným vyplatením polovice hypotekárneho úveru,

poprípade na základe vyjadrenia odporcu že byt si chce ponechať, zabezpečiť navrhovateľke náhradné
bývanie, a to byt v rozlohe 37 m2 plne zrekonštruovaný a zariadený novým nábytkom s tým, že odporca
zaplatí hypotekárny úver v plnej výške.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že za trvania BSM do bezpodielového

spoluvlastníctva nadobudli hnuteľné veci, ktoré špecifikoval vlastným (širším) zoznam než navrhovateľa,
a nehnuteľné veci zapísané na LV č. XXXXX k.ú. E. ako Y. Č.. XX P. X. E.Í. so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, a na LV č. XXXXX k.ú. E. a to spoluvlastnícky
podiel na parcele, na ktorej bytový dom stojí. Konkrétny návrh na vyporiadanie BSM v tomto podaní
neuviedol.

Počas konania účastníci upravovali rozsah svojich tvrdení, a napokon zhodne uviedli, že predmetom
vyporiadania majú byť nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie Prešov a LV č. XXXXX,
k.ú. E., a to byt číslo XX nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX v E., E. L. X, spolu so
spoluvlastníckym podielom XX/XXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym

podielom XX/XXXX na parcele číslo XXXXX o výmere 1.086 m2, a hnuteľné veci uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Predmetom vyporiadania malo byť aj splácanie hypotekárneho úveru poskytnutého
im spoločnosťou X. Y., a.s. na kúpu bytu. Navrhovateľka vo svojom poslednom vyjadrení navrhovala,
aby bol byt vrátane hnuteľných vecí prikázaný do výlučného vlastníctva odporcu, a zároveň aby jej bolo
vrátených 650.000,- Sk, ktoré vynaložila zo svojho na tento majetok, a úhrada za úver na kúpu bytu, ktorý

uhrádzala do deviateho mesiaca v roku 2013 v úhrnnej sume 7.127,67 Eur. Spoločne by jej malo byť na
vyrovnanie uhradených 28.703,97 Eur zo strany odporcu. Odporca uviedol, že na kúpu, rekonštrukciu
a zariadenie bytu použil 620.000,- Sk zo svojich vlastných prostriedkov, od septembra roku 2013 úver
za byt spláca on vo výške mesačnej splátky 161,58 Eur, k 26.1.2016 na tento úver po rozvode uhradil
sumu 4.685,82 Eur, a dňa 15.2.2016 uskutočnil ďalšiu úhradu. Uhrádzal tiež ročné poistky za tento byt

po rozvode vo výške 364,20 Eur. Súhlasil s tým, aby byt a hnuteľné veci boli prikázané do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že ponechal na rozhodnutie súdu ako sa vysporiada s rozdielom, ktorý by mal vyplatiť
na úplné vyrovnanie navrhovateľke.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým posudkom, výsluchom svedkov a

správamizbanky,anazákladezhodnýchtvrdeníúčastníkov(§120ods.3O.s.p.)avykonanýchdôkazov
zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli od roku 2007 manželmi. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp. zn. 16C/109/2009 zo dňa 30.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.7.2009. K

vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania dohodou nedošlo.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že za trvania ich manželstva nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Časť kúpnej ceny za byt pritom uhrádzali zo spoločného
hypotekárneho úveru číslo XXXXXXXXXX poskytnutého im spoločnosťou X. Y., a.s.

Cena týchto nehnuteľností bola medzi účastníkmi s poukazom na znalecký posudok na základe ich
zhodných vyjadrení ustálená vo výške 60.000,- Eur, a zostatková cena označených hnuteľných vecí
spolu vo výške 4.762,04 Eur. Obaja účastníci konania s tým súhlasili.Medziúčastníkmiďalejnebolosporné,ženavrhovateľkanatentomajetokvynaložilazosvojichvlastných
peňažných prostriedkov sumu 21.576,05 Eur (650.000,- Sk) na kúpu bytu a po rozvode 7.127,97 Eur
na úhradu splátok za vyššie uvedený spoločný hypotekárny úver, a odporca sumu 18.056,51 Eur

(543.970,47 Sk) na kúpu a rekonštrukciu bytu, a po rozvode 4.685,82 Eur na úhradu splátok za vyššie
uvedenýspoločnýhypotekárnyúverdo26.1.2016a364,20Eurnaúhradupoistkyzabyt.Obajaúčastníci
počas konania úhradu týchto súm na pojednávaní dňa 26.1.2016 navzájom odsúhlasili a uznali.

Medzi účastníkmi však zostala sporná úhrada sumy 76.029,53 Sk. Odporca tvrdil, že na kúpu,

rekonštrukciu a zariadenie bytu zo svojich vlastných prostriedkov vynaložil sumu 620.000,- Sk,
navrhovateľka však z tejto sumy aj s poukazom na výpis z účtu odporcu (č.l. 166) pred manželstvom
uznávala len sumu 543.970,47 Sk, a zvyšok poprela. Poukázala tiež na to, že odporca túto sumu
spomenul až neskôr počas konania. Odporca pritom tvrdil, že sumu 76.000,- Sk mal v hotovosti u rodičov
a použil ju na prvotné rekonštrukcie bytu. Toto jeho tvrdenie však podporovala iba svedecká výpoveď
jeho rodičov (č.l. 294), ktorí mali vedieť, že tieto peniaze mal, pričom ale nevedeli uviesť komu a čo

nimi uhradil, a túto skutočnosť napokon neuviedol ani odporca. Keďže navrhovateľka túto sumu v celom
rozsahu spochybnila, a odporca vynaloženie týchto prostriedkov na spoločný majetok nijako konkrétne
nešpecifikoval, a nepredložil ani žiadne konkrétne tvrdenia a dôkazy o ich úhrade (vrátane ich výšky) na
spoločný majetok, táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola.

Podľa výpisu z účtu odporca dňa 15.2.2016 na úradu splátok za spoločný hypotekárny úver zo svojich
prostriedkov uhradil tiež ďalšiu splátku vo výške 161,58 Eur, a podľa oznámenia spoločnosti X. Y., a.s.
výška nesplatenej istiny na hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX predstavuje čiastku 27.671,32 Eur.

Podľa § 143 OZ - v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom

vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ - veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 145 ods. 2 OZ - z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja

manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 148 ods. 1 OZ - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 149 ods. 1 OZ - ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad

uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ - ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

Podľa § 150 OZ - pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 853 ods. 1 OZ - občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) je typickým
príkladom tzv. iudicium duplex, za ktoré sa považujú spory a iné právne veci, ohľadom ktorých majú
legitimáciu na začatie konania obe „sporné“ strany, návrh na začatie konania môže podať ktorákoľvek znich, a účastníci na oboch stranách sporu majú zároveň postavenie navrhovateľa i odporcu. Ohľadom
spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov pritom súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný
návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), a vyplýva

priamo zo zákona.

Súd teda v týchto prípadoch nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, ale len tým, čo
účastníci urobili jeho predmetom, pretože na druhej strane len tí zase môžu určiť predmet sporu
(konania).

Podľa § 154 ods. 3 O.s.p. - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

„Súd v tomto konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania; súd
tiež nie je povinný (a zjavne ani oprávnený) zahrnúť do vyporiadania veci, ktoré účastníci neurobili
predmetom vyporiadania. ... Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. tie veci,

práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom
konania. ... V konaní je potrebné vykonať na návrh i realizáciu zápočtov (v prospech spoločného
majetku či v prospech samostatných majetkov manželov). Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia
svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným
majetkom manželov.“ (J. Švestka, J. Spáčil, M. Škárová, M. Hulmák a kol.: Občanský zákonník I,II, 2.

vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1008, 1010).

V tejto súvislosti súd v zhode s názorom Nejvyššího soudu ČR (ktorý vzhľadom na vtedajšiu totožnosť
právnej úpravy možno plne vztiahnuť aj na tento prípad) zdôrazňuje, že „Predmetom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu

úhrady toho, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a ich spoločné pohľadávky voči niektorému z
nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, ktoré
urobili predmetom konania.“ (Soudní rozhledy, 2007, č. 5 - Nejvyšší soud ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006, in:
J. Švestka, J. Spáčil, M. Škárová, M. Hulmák a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck,
2009, s. 1022, dostupný aj na www.nssoud.cz ).

V danom prípade bolo preukázané, že účastníci konania boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené.
Navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Nehnuteľnosti
a hnuteľné veci, ktoré účastníci urobili predmetom vyporiadania, sú uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že všetky tieto veci nadobudli účastníci počas trvania

manželstva, teda v zmysle ust. § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň súd
zistil,žehocizánikomichmanželstvarozvodomvzmysleust.§148ods.1OZzanikloajichbezpodielové
spoluvlastníctvo, k jeho vyporiadaniu dohodou a ani nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou (márnym
uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ - keď aktuálny návrh na jeho súdne vyporiadanie bol podaný ešte
pred uplynutím troch rokov od jeho zániku) nedošlo, a preto sú tieto veci ku dňu rozhodnutia súdu stále

v režime ich bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti súd pripomína, že „Občiansky zákonník
nemá ustanovenia o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa riadia vzťahy manželov ohľadom vecí,
ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku, v období, keď toto
spoluvlastníctvo síce už zaniklo, kedy však ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Je preto nutné v
zmysle ustanovenia § 496 o.z. (teraz § 853 ods. 1 OZ), vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka,

ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov vychádza správne z toho,
že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a
z týchto ustanovení analogicky vychádzajú“ (porovnaj R 42/1972, K výkladu ustanovení občanského
zákoníku o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů).

„Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto
pohľadávky a dlhy nepatria totiž podľa ustanovenia § 143 o.z. a v zmysle ustanovenia § 127 o.z. do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takže sa na nich nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150
o.z. Ak nie sú tieto vzťahy zvlášť upravené, potom je nutné vychádzať v zmysle ustanovenia § 496 o.z.

(teraz § 853 ods. 1 OZ) z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy im obsahom a účelom najbližšie, použiť,
primerane ustanovenia § 149 a § 150 o.z. a vykonať i vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, ak
vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným
spoločenstvom“ (pozri tamtiež, R 42/1972).Z uvedeného je zrejmé, že veci, ktoré sú predmetom vyporiadania, a ktoré sú až do vyporiadania v
režime BSM, majú obaja účastníci právo v tom čase v zmysle ust. § 144 OZ užívať spoločne, a spoločne

(až do vyporiadania) sú povinní uhradzovať aj náklady vynaložené na tieto veci alebo spojené s ich
užívaním a udržiavaním. Zároveň je tiež zrejmé, že ako spoluvlastníci týchto vecí až do vyporiadania
spoločne znášajú aj nebezbečenstvo ich náhodnej skazy, vzostup alebo pokles ich hodnoty (podľa ich
stavu ku dňu zániku BSM), a súčasne podľa § 150 OZ sú oprávnení požadovať úhradu toho, čo zo
svojho v tomto období vynaložili na spoločný majetok, prípadne nahradiť, čo sa zo spoločného majetku

vynaložilo na ich ostatný majetok. Všetky zápočty je však potrebné uplatniť pri vyporiadaní.

V tomto konkrétnom prípade pre pochopenie vzájomných vzťahov (vzhľadom na námietky účastníkov
týkajúce sa pomeru do BSM vložených a získaných hodnôt) pritom treba mať na zreteli aj to, že
vzhľadom na vývoj na trhu s nehnuteľnosťami a všeobecne známy pokles cien nehnuteľností v období
od ich nadobudnutia účastníkmi k stavu v čase rozhodovania súdu o ich vyporiadaní je zrejmé, že

súčasná hodnota nehnuteľností (podľa ich stavu ku dňu rozvodu) vo výške 60.000,- Eur, je oproti
stavu pri ich nadobudnutí a rekonštrukcii nižšia než by zodpovedalo súčtu ich nadobúdacej ceny a
nákladov na rekonštrukciu. Toto však za obdobie spoločného vlastníctva účastníkov nemôže byť na
ťarchu žiadneho z nich (na strate sa podieľajú rovnako). Z uvedeného je teda zrejmé, že hodnoty
ich podielov pri vyporiadaní za súčasnej situácie nemôžu nominálne plne zodpovedať všetkým nimi

vynaloženým nákladom.

Napríklad ak by sa na kúpe spoločného bytu svojimi vlastnými prostriedkami podieľal výlučne len
jeden z manželov a mal by tak právo na vrátenie vynaložených prostriedkov, a cena bytu za čas ich
spoluvlastníctva až do jeho vyporiadania výrazne poklesne alebo stúpne, na strate alebo zisku spoločnej

hodnoty sa spoluvlastníci (pri parite podielov) počas spoločného vlastníctva podieľajú (zodpovedajú)
rovnako, a financujúci manžel má voči tomuto spoločnému majetku nárok vždy (iba a práve) na náhradu
toho čo zo svojho vynaložil na tento majetok, resp. voči druhému manželovi (na vyrovnanie ich podielov
na nákladoch) nárok na polovicu z toho (tak aby boli ich náklady rovnaké).

V prejednávanom prípade súd v zmysle ust. § 150 OZ pri vyporiadavaní vychádzal z toho, že
podiely oboch účastníkov sú rovnaké. Skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie iných podielov v
konaní tvrdené a preukázané neboli. Všetky aktíva zo spoločného majetku uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Vychádzal pritom zo zhodného návrhu
účastníkov a skutočnosti, že odporca v byte, ktorý je predmetom vyporiadania, od rozvodu účastníkov

až doposiaľ bez navrhovateľky už viac rokov býva, hnuteľné veci sú zariadením tohto bytu, odporca
prejavil záujem v tomto byte zostať, prevziať povinnosť splatiť s ním súvisiaci hypotekárny úver a
vyplatiťnavrhovateľkefinančnévyrovnanie,anavrhovateľkabývajúcavinommestestakýmtopostupom
súhlasila.

Tento postup pritom zodpovedá aj zásade v ustálenej súdnej praxi v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby (najmä s ohľadom na dobu uplynutú od rozvodu
manželov či oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či
naposledy mal v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Tak judikoval aj Najvyšší súd ČR v rozsudku
sp. zn. 22 Cdo 980/2003.

V súvislosti s tým súd (vo vzťahu medzi účastníkmi) odporcovi zároveň uložil povinnosť splatiť zostatok
s bytom súvisiaceho spoločného hypotekárneho úver, ktorý bol v čase rozhodovania súdu vo výške
27.671,32 Eur, a z ktorého tak polovica pripadajúca na navrhovateľku by bola 13.835,66 Eur s tým, že
túto sumu zohľadnil vo vyrovnávacom podiele. Je vecou odporcu, či tento úver splatí naraz, refinancuje

iným úverom, alebo bude pokračovať v splátkach

Hodnota hnuteľných vecí, ktoré sú podľa návrhov účastníkov predmetom vyporiadania, je 4.762,04
Eur, a hodnota nehnuteľností 60.000,- Eur, spolu teda predmetom vyporiadania hodnota aktív vo výške
64.762,04 Eur, z toho 1 je 32.381,02 Eur.

Odporca zo svojho na tento spoločný majetok podľa stavu v čase rozhodovania súdu vynaložil, a bol
tak oprávnený požadovať úhradu sumy 18.056,51 Eur (543.970,47 Sk) na kúpu a rekonštrukciu bytu,sumu 4.685,82 Eur na úhradu splátok za spoločný hypotekárny úver do 26.1.2016, dňa 15.2.2016 sumu
161,58 Eur na ďalšiu splátku a 364,20 Eur na úhradu poistky za byt, spolu 23.268,11 Eur.

Navrhovateľka zo svojich vlastných peňažných prostriedkov na tento majetok vynaložila sumu 21.576,05
Eur (650.000,- Sk) na kúpu bytu a 7.127,97 Eur na úhradu splátok za spoločný hypotekárny úver, celkom
28.704,02 Eur, a teda o 5.435,91 Eur viac ako odporca. Aby boli podiely účastníkov na nákladoch na
spoločný majetok rovnaké, mal by teda odporca navrhovateľke uhradiť polovicu z tejto sumy (rozdielu),
teda sumu 2.717,96 Eur.

Vzhľadom na uvedené, pri rovnosti podielov účastníkov a s prihliadnutím k tomu, že odporca bude mať
zo spoločného majetok z ktorého by navrhovateľke prislúchal podiel v hodnote 32.381,02 Eur, a na
vyrovnanie ich nákladov by jej mal za tento majetok zo spoločného uhradiť aj sumu 2.717,95 Eur, teda
spolu 35.098,97 Eur, no na druhej strane za navrhovateľku prevezme a bude povinný uhradiť časť na ňu
pripadajúceho spoločného záväzku vo výške 13.835,66 Eur, súd odporcovi na spravodlivé vyrovnanie

podielov účastníkov uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke rozdiel týchto súm vo výške 21.263,32 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s prihliadnutím na
dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.sp.

Súd pripomína, že aj podľa výkladu z už vyššie citovaného rozboru Nejvyššího soudu ČSR
„pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
vychádzajúsúdynapospolzustanovení§142O.s.p..Tútopraxtrebapovažovaťzasprávnu.Pokiaľsúdy
vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného
majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané

pri zisťovaní rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a pri vykonaní vyporiadania“ (R 42/1972), a ani
v tomto prípade nevidí zásadný dôvod na odklon od tohto názoru.

Vo vzťahu k náhrade trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva súd
vychádzal z toho, že účastníci v konaní nepredniesli ustálené konkrétne návrhy na ich vyporiadanie, ani

jeden z účastníkov nebol vo svojich návrhoch na úkor druhého výrazne úspešnejší, a nemožno teda
uvažovať o ich prevažujúcom a určiteľnom pomere úspechu a neúspechu v konaní, a keďže rozhodnutie
vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké, i s prihliadnutím na to, že vyporiadanie BSM je v záujme
oboch účastníkov, rozhodol tak, že na náhradu trov konania žiaden z účastníkov nemá právo.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.