Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoE/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615204222
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615204222.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného splnomocnenými zástupcami JUDr. Martinom
Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, Bratislava a Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4,Bratislava,IČO:36864421,protipovinnej:O.I.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.XXX,ovymoženie137,25
eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.

1Er/2092/2015-8 zo dňa 29. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 1Er/2092/2015-8 zo dňa 29.06.2015, vydaným vyšším

súdnym úradníkom, exekučné konanie zastavil a účastníkom náhradu trov exekučného konania
nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že dňa 14.03.2015 začalo na základe návrhu oprávneného exekučné konanie
o vymoženie pohľadávky 246,13 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného obchodnou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.,
Bratislava, sp. zn. SR 12244/09 zo dňa 24.07.2009.

Súd, zistiac procesnú prekážku podľa § 104 ods. 1, § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“), exekučné konanie zastavil. Konštatoval, že oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie
domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tej istej povinnej ako v
konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/875/2009. Predmetná exekúcia
bola zastavená z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie, ktoré je
súčasne v rozpore s dobrými mravmi. Súd teda už právoplatne rozhodol o tom, že exekúcia vedená

na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná, a toto rozhodnutie predstavuje
prekážku rozhodnutej veci.
O trovách exekučného konania rozhodol súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko
oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného
konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne
o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť
žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti,

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydaniepoverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného
konania.
Oprávnený ďalej namietal aplikáciu ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 vety prvej a § 103 O.

s. p., majúc za to, že v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré
sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že
vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo

právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť
prekážku rozhodnutej veci.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Sudkyňa Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nevyhovejúc odvolaniu oprávneného, podľa § 374 ods. 4
O. s. p. predložila vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline.

Krajský súd ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods.
1 O. s. p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako
vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel

k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Nakoľko okresný súd svoje rozhodnutie i náležite odôvodnil v súlade s
ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p., odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).

Pre zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že prekážka res iudicata sa
zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok
zastavenie konania. Na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých možno konať, súd v zmysle
§ 103 O. s. p. prihliada z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Ak ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu
prejednávaná. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o
ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Rovnaký predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol uplatnený (z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je
tu prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako bol súdom skutok, ktorý bol predmetom
konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná i vtedy, ak bol
skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne, prípadne neúplne.

Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je, vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 O. s. p., potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Ak sa teda v priebehu exekučného konania vyskytne neodstrániteľná
podmienka exekučného konania, súd je podľa § 103, § 104 O. s. p., v spojení s § 251 ods. 4 O. s. p.

povinný exekučné konanie zastaviť.

K existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci dôjde vtedy, ak sú
kumulatívne splnené tri podmienky - začne sa konať medzi tými istými účastníkmi, o tej istej veci, a to
opätovne, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Pokiaľ ide o exekučné konanie, toto sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v
ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. O totožnosť účastníkov exekučného
konania ide v prípade, ak sú osoby oprávneného a povinného totožné s oprávneným a povinným v
inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne sú účastníkmi konaniaich právni nástupcovia. Vecou, o ktorej sa rozhoduje, je v exekučnom konaní samotná exekúcia
pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o
takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného
poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto
rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Prekážku res iudicata nezakladá napríklad
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť. Oprávnený môže v takom

prípade opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu, ak tento
medzičasom nadobudne vykonateľnosť, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané, a následne
môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na druhej strane, rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný, už prekážku res iudicata
zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného

titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z určitého dôvodu
prekážku res iudicata zakladá, z iného dôvodu už nie. Napr. zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.

f/ Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, prekážku
res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné
konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto
meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej
v prekážke veci rozhodnutej.

V predmetnej exekučnej veci bolo súdom prvého stupňa zistené a konštatované, že medzi rovnakými
účastníkmi konania (oprávneným a povinnou) už bolo v minulosti vedené konanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 6Er/875/2009, ktorého predmetom bolo vymoženie sumy 137,25 eur
s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.

SR 12244/09 zo dňa 24.07.2009. Uvedené exekučné konanie bolo právoplatne skončené uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/875/2009-15 zo dňa 06.12.2010, právoplatným dňa
17.02.2011, ktorým súd exekúciu zastavil z dôvodu materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu,
ktorý priznával právom nedovolené plnenie, ktoré bolo zároveň v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor
exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, pritom

nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Rozhodnutie o zastavení predchádzajúcej exekúcie na
podklade toho istého exekučného titulu tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade rovnakého exekučného titulu, predstavuje
prekážku res iudicata. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil, z ktorého dôvodu odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

PokiaľoprávnenývodvolaníspoukazomnauznesenieNSSRsp.zn.7Cdo/108/2012zodňa23.01.2013
namietal, že exekučný súd je pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnýlenvydaťpoverenienavykonanieexekúciealebovydaťuznesenieozamietnutínávrhu
na vydanie poverenia, odvolací súd konštatuje, že uvedené veci nemožno stotožňovať, keď skutkový

stav v danej právnej veci je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol vo veci sp. zn. 7Cdo/108/2012, keďže
v uvedenej veci prekážka právoplatne rozhodnutej veci zistená nebola.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. Úspešnou účastníčkou odvolacieho konania bola povinná, ktorá si však náhradu trov

odvolacieho konania neuplatnila (tieto jej fakticky ani nevznikli), preto jej súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.