Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/1153/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811202669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3811202669.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľky : C. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. 5, zastúpenej JUDr. D. U., advokátom v H., U. 3, proti odporcovi : P. poisťovňa, a.s. R. O. G.,
so sídlom v T., R. 4, IČO XXXXX XXX o náhradu škody, o odvolaní oboch účastníkov proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. augusta 2015, č.k. 5C/32/2011-366, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výrokov o uložení povinnosti odporcovi zaplatiť
navrhovateľke 4.691,15 Eur s prísl., vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľky vo zvyšku, vo výroku
o uložení povinnosti navrhovateľke zaplatiť odporcovi 6.849,50 Eur a výroku o poplatkovej povinnosti
odporcu , p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky, ktorým po čiastočnom späťvzatí návrhu v
dôsledku plnenia odporcom, žiadala priznať proti odporcovi náhradu škody, ktorá je vznikla ublížením
na zdraví pri dopravnej nehode dňa 23.2.2009, zavinenej zamestnancom I. - C, s.r.o., E., E. G..
Navrhovateľka uplatnila nároky : 1. Na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
10.572 Eur, 2. Odplatu za hygienické potreby, prádlo a ostatné pomôcky súvisiace s pobytom v
zdravotníckych zariadeniach a s liečením v domácom prostredí vo výške 414 Eur, 3. Náhradu
cestovných nákladov vo výške 181,08 Eur na benzín a 909,51 Eur na za opotrebovanie vozidla,
4. Náhradu za stratu na príjme za špecifikované obdobie vo výškach 540 Eur, 1.225 Eur a 300
Eur, 5. Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 30% , t.j. 8.130 Eur. Na základe
výsledkov dokazovania dospel k záveru, že uplatnené čiastkové nároky navrhovateľky sú opodstatnené
iba čiastočne. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu zamietol, pretože
znalecké dokazovanie ( aj kontrolné) preukázalo, že sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky
zodpovedá 650 bodom, za ktoré prináleží náhrada vo výške 9.678,50 Eur ( pri hodnote bodu 14,89
Eur). Odporca tento nárok navrhovateľky plnil 16.528 Eur, teda viac ako jej vznikol nárok. V súvislosti
s výplatou tejto sumy odporca vzájomným návrhom uplatnil proti navrhovateľke nárok na zaplatenie
7.445 Eur ako plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Okresný súd vzájomnému návrhu odporcu vyhovel v časti o zaplatenie 6.849,50 Eur a uplatnený nárok
priznal a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Navrhovateľke priznal 83 Eur na náklady na zakúpenie
dvoch nočných košieľ a župana, 607,45 Eur cestovné náklady, 2065 Eur za stratu na príjme a 1935 ,
70 Eur ako mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s 9% úrokom
z omeškania od 25.3.2011 do zaplatenia. Právne posudzoval uplatnené nároky ustanoveniami § 427
ods. 1, §429, § 442, odsek 1 , § 444, §449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 6 odsek 1 , § 5 odsek
5 a § 6 odsek 3 Zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, § 15 odsek 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzájomný návrh odporcu posudzoval podľa § 451
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci .

Odporca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 odsek 2 písmeno d/ a f/, Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.).

Uviedol , že sa nestotožňuje so súdom priznaným nárokom navrhovateľky vo výške 83.- Eur za nákup
4 ks nočných košieľ a župana zo dňa 14.3.2009, i napriek tomu, že uvedený nákup tak ako zhodnotil
i konajúci súd, spadá do obdobia kedy navrhovateľka podstúpila hospitalizáciu po nehode, nakoľko
nejde o nutné, potrebné a najmä účelné náklady spojené s liečbou s poukazom na ust. § 449 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Nesúhlasí s priznaným nárokom celkovo vo výške 607,45 Eur, ktorý pozostáva z 9,04 Eur ako doplatok
za spotrebované pohonné hmoty a z 598,41 Eur za opotrebovanie vozidla. Zákon č. 283/2002 Z.z.
o cestovných náhradách sa nemôže aplikovať na daný prípad. Predmetný zákon v § 1 jednoznačne
špecifikuje, na ktoré osoby sa vzťahuje, vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že súd nesprávne
uvedený zákon na daný prípad aplikoval a navrhovateľke nevznikol nárok na sumu 598,41 Eur, ktorá
má predstavovať opotrebenie vozidla. Navrhovateľke predmetný nárok ani nemohol vzniknúť , v danom
prípade by sa nejednalo o skutočnú škodu.

Nestotožnil sa s náhradou za stratu na príjme, ktorú si navrhovateľka uplatňovala za obdobie od
1.3.2009 do 31.12. 2009 v zmysle dohody s I. S., s.r.o. zo dňa 31.12.2009 v sume 540,- Eur za obdobie
od októbra 2010 do decembra 2010 podľa návrhu dohody o vykonaní práce zo dňa 20.9. 2010 s I.
S., s.r.o. v sume 1.225 ,- Eur a za predpokladaný výkon administratívnych prác v roku 2011 v rozsahu
100 hodín mesačne v sume 300,- Eur, nakoľko v zmysle záverov znaleckých posudkov vykonaných
v konaní bolo preukázané, že navrhovateľka by v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpela pri dopravnej
nehode nebola plne invalidizovaná a jej zdravotný stav súvisí nielen s jej zraneniami pri nehode, ale i so
systémovým ochorením v dôsledku ktorého bola uznaná za plne invalidnú už pred samotnou dopravnou
nehodou, vzhľadom na tieto skutočnosti nemohol navrhovateľke uplatnený nárok ani vzniknúť.

Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by navrhovateľka uvedené ponuky na vykonávanie práce i
prijala a urobila tak i napriek tomu, že uvedené práce už vykonávať nemôže. Súd svoje odôvodnenie
pre priznanie uvedeného nároku navrhovateľky oprel o znalecký posudok č. 2/2012 vypracovaný
N. v zmysle ktorého uvádza, že podstatnými príčinnými faktormi rozvoja depresívnej poruchy u
navrhovateľky boli autonehoda a v súvislosti s tým i strata blízkeho človeka. S uvedenou vetou nemožno
plne súhlasiť, nakoľko je vytrhnutá z kontextu, keďže po dôkladnom preštudovaní predmetného posudku
z neho vyplýva, že „ na rozvoji a pretrvávaní depresívnej poruchy u posudzovanej sa podieľalo a podieľa
viacero vyvolávajúcich a udržiavacích faktorov ( závažné telesné ochorenia vyskytujúce pred škodovou
udalosťou , trvajúce a zhoršujúce sa po škodovej udalosti, trvalé následky úrazov v dôsledku škodovej
udalosti, ale aj manželské konflikty, smrť svokry ... možno konštatovať, že podstatnými príčinnými
faktormi rozvoja tejto poruchy boli škodová udalosť a tragická smrť priateľa posudzovanej pri škodovej
udalosti ( eventuálny % podiel jednotlivých faktorov nie je možné stanoviť). Nakoľko škodová udalosť
je len jedným z podstatných faktorov rozvoja a pretrvávania depresívnej poruchy, ale nie je jediným,
sťaženie spoločenského uplatnenia posudzovanej položkou č. 255 možno hodnotiť len na spodnej
hranici bodového rozpätia ( 260-1300 bodov ) počtom 260 bodov.

Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že podstatnými príčinnými faktormi rozvoja depresívnej poruchy u
navrhovateľky boli autonehoda a v súvislosti s tým i strata blízkeho človeka, nakoľko v konaní nebolo
preukázané, či by navrhovateľka okrem vplyvu spomínaných faktorov uvedené práce vykonávala i v
prípade, že by k dopravnej nehode nedošlo.

Navrhovateľka si uplatnila zvýšenie spoločenského uplatnenia o 30% - vo výške 8 130 Eur, pričom
súd bol názoru, že u navrhovateľky sú predpoklady na zvýšenie spoločenského uplatnenia vo výške
20% základného bodového ohodnotenia, ktoré v zmysle súdom akceptovaného posudku č. 2/2012
vypracovaného N. predstavuje sumu 1 935,70 Eur ( 650 bodov - 9 678,50 Eur). V tejto súvislosti
opätovne poukázal na znalecký posudok č. 71/2012, z ktorého jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka

by nebola uznaná invalidnou na základe zranení, ktoré jej boli spôsobené pri dopravnej nehode zo dňa
23.2. 2009. Pričom znalec výslovne uviedol : zmeny ako sú popísané v súvislosti s predmetným úrazom
nie sú takého charakteru, že by sami o sebe predstavovali dôvod na priznanie celkovej invalidity. Taktiež
duševná porucha u navrhovateľky , na ktorej sa podstatnou mierou podieľal predmetný úraz nie je
takého charakteru, že by sama o sebe predstavovala dôvod na priznanie celkovej invalidity. Samotná
znalkyňa sa dňa 17.6.2015 obdobne vyjadrila na pojednávaní pred konajúcim súdom.

S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 5 Zákona č. 43782004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Z celého znaleckého
dokazovania vykonaného v konaní jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka by v súvislosti so zraneniami
utrpenými pri dopravnej nehode nebola uznaná invalidnou, a z toho dôvodu jej nevznikol základný
predpoklad na zvýšenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia.

Súd priznal navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 755,45 Eur, ktorá
predstavuje súčet priznaných položiek za nákup košieľ a župana v sume 83,00 Eur, cestovných
nákladov v sume 607,45 Eur a náhrady straty na príjme v sume 2 065,- Eur a to od 25.3.2011 do
zaplatenia. Vzhľadom na to, že priznanie istiny považujú za nesprávne, nemožno priznať z uvedenej
sumy ani úroky z omeškania.

Rozhodnutím boli zaviazaní na zaplatenie súdneho poplatku v sume 281,- Eur. Navrhovateľka bola
síce oslobodená od súdnych poplatkov, ale ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p. hovorí, že „Štát má
podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil“. Navrhovateľ si
pôvodným žalobným návrhom uplatnil istinu v celkovej výške 47 501,68 a bol podľa rozhodnutia súdu
úspešný iba vo výške 4 691,15 Eur, nemožno odporcu zaviazať k úhrade súdneho poplatku vo výške
281,- Eur, nakoľko i samotný odporca bol v časti vzájomného návrhu úspešný vo výške 6 849,50 Eur.

Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok okresného súdu v jeho častiach 1 a 5, prípadne ho zrušiť a vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že pokiaľ odporca namieta
neúčelnosť nákupu 4 ks nočných košieľ a župana, po dopravnej nehode bola pripútaná na lôžko, že
v dôsledku zranení pri dopravnej nehode bola postihnutá únikom moču a stolice. V takomto ťažkom
zdravotnom stave bola odkázaná na výmenu prádla, vrátane nočných košieľ aj niekoľkokrát denne.
Pokiaľ odporca namieta nesprávnosť právneho názoru súdu v tom, že priznal náhradu aj za opotrebenie
vozidla podľa zákona o cestovných náhradách. Zastáva názor, že uvedenú právnu úpravu použil súd
v podstate analogicky, pretože je nepochybné, že používaním motorového vozidla na cesty súvisiace
s liečením nespotrebovala len naftu, ale sa spotrebovali aj ostatné náplne vozidla, ako voda, olej,
pneumatiky, došlo teda k úbytku na majetku a vzhľadom k neúčelným nákladom na zisťovanie tohto
úbytku bolo zákonodarcom paušalizované toto opotrebenie pri cestovných náhradách. Nie je žiadna
zákonná prekážka, aby takúto paušalizovanú náhradu nemohol súd priznať, pokiaľ svoje osobné
motorové vozidlo používala na účely spojené s liečením, pretože iným spôsobom prepravy , vzhľadom
na zdravotný stav, nebol možný.

Pokiaľ ide o náhradu za stratu na príjme, nemožno prisvedčiť odporcovi, že takáto náhrada nebola
v konaní preukázaná. Listinnými dôkazmi, jej výpoveďou, i výpoveďou svedka U. bol uplatnený nárok
preukázaný. Argumentácia odporcu, že na rozvoji a pretrvávaní depresívnej poruchy sa podieľali aj
telesné ochorenia pred škodovou udalosťou nie je v rozpore s názorom súdu v tom smere, že tieto
ochorenia jej nebránili vykonávať administratívne práce pred dopravnou nehodou, čoho najlepším
dôkazom je to, že takéto práce aj skutočne vykonávala a žiadny dôkaz o tom, že by ich nemohla
vykonávať nebyť následkov dopravnej nehody nebol v konaní produkovaný.

Pokiaľ ide o nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, v tejto časti v celom rozsahu
poukázala na argumentáciu, ktorú uviedla v odvolaní Zo zákona č. 437/2004 Z.z. nevyplýva, že
by podmienkou priznania zvýšenia mala byť celková invalidita. Zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia, ktoré priznal súd je v porovnaní so zhoršením života vo všetkých oblastiach skoro
zanedbateľné, minimálne vyjadruje závažnosť následkov v spoločenskom uplatnení.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní, v ktorom deklarovala uplatnenie odvolacích dôvodov podľa §
205 ods. 2 písmeno d/ a f/ O.s.p., navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť v časti, ktorou bol
zamietnutý jej návrh na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o ďalších 10%, čo
predstavuje sumu 967,85 Eur. Namietala, že okresný súd pri rozhodovaní o zvýšení odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. , nedostatočne zohľadnil
tú skutočnosť, že následky ťažkého úrazu pri dopravnej nehode zasiahli do všetkých oblastí jej
súkromného, rodinného a pracovného života, že v podstate zničili všetko pozitívne v živote, čo jej
ešte zostalo po obmedzeniach vyplývajúcich pre jej život z ochorení, ktoré majú pôvod v následkoch
dopravnej nehody. Podľa jej názoru, žiadané zvýšenie náhrady o 30% nemožno považovať za
neprimerané. Navrhovateľka podala odvolanie aj proti výroku, ktorým jej okresný súd uložil zaplatiť
odporcovi sumu 6.849,50 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia. V danom prípade nemôže ísť o
bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, pretože odporcovi
predložila lekársky posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý lekársky posudok odporca
neakceptoval a namiesto neho priznal a zaplatil na základe vlastného posúdenia posudkovým lekárom
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia. Plnenie odporcu akceptovala a domáhala sa ďalej
len rozdielu medzi plnením odporcu a bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr.
R.. Ak teda odporca poskytol dobrovoľne plnenie na sťaženie spoločenského uplatnenia, a to na
základe posúdenia jeho posudkovým lekárom, nemôže byť prijatie tohto plnenia u nej bezdôvodným
obohatením. Plnenie ktoré priznal a ktoré od neho prijala, bolo medzi nimi nesporné , a ak teda bolo
toto plnenie nesporné, a sporným zostalo iné plnenie, nemožno podľa jej názoru z dôvodu iného názoru
iného znalca než bol posudkový lekár odporcu, revidovať postup odporcu a považovať ním poskytnuté
plnenie za plnenie z právneho dôvodu ktorý dodatočne odpadol. Odporca má tiež vlastné autonómne
právo poskytnúť náhradu, čo vyplýva z ustanovenia § 6 cit. Zákona a pokiaľ takéto plnenie poskytol na
základe vlastného posúdenia a rozhodnutia, nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie tým, že nejaký
iný subjekt, iný lekár nemá rovnaký názor na dobrovoľné plnenie poskytnuté mi odporcom.

Odporca nevyužil právo na vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že okresný súd rozhodol
vo veci správne a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
O odvolaniach oboch účastníkov rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214
ods. 2 O.s.p.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správneho skutkového
a právneho záveru, rozsudok vo svojom odôvodnení obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti
podľa § 157 ods. 2 O.s.p, je presný, úplný a presvedčivý, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd
s odôvodnením rozsudku okresného súdu plne identifikoval. Na akcentovanie správnosti rozhodnutia
okresného súdu a k jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným v odvolaní považuje za potrebné
uviesť nasledovné :

Obaja účastníci deklarovali uplatnenie odvolacích dôvodov podľa ustanovení § 205 ods. 2 písmeno
d/ a f/ O.s.p.

1. Nesprávny skutkový záver okresného súdu ako súdu prvého stupňa, je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy keď okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa § 132 O.s.p., v zmysle
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci.

Súd hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov pri zachovávaní pravidiel logiky.
V prejednávanej veci námietky oboch účastníkov konania v otázke skutkového záveru okresného súdu
smerujú proti záverom o dôsledkoch poškodenia zdravia navrhovateľky zo škodovej udalosti na jej
uplatnenie v rôznych oblastiach života a splnenia predpokladov na zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade
za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Úpravou bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia sa zaoberá zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý vo svojom § 2 definuje pojem „ sťaženie
spoločenského uplatnenia“ ako stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a
spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Zásady pre hodnotenie bolesti a
sťaženia spoločenského uplatnenia ustanovuje § 9 a § 10 cit. Zákona. Vypočítanú náhradu však zákon
umožňuje zvyšovať.

Podľa § 5 ods. 5 zákona môže súd v prípadoch hodných osobitného zreteľa zvýšiť náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia najviac o 50%. Vzhľadom na rôzne názory a rôznu aplikačnú prax, podľa
ktorých je zvýšenie náhrady možné iba vo väzbe na priznanie invalidity, Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozhodnutí vo veci sp. zn. 5 Cdo/212/2010 dospel k záveru, že „ Uznanie invalidity
v zmysle § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. je jedným, nie jediným prípadom osobitného zreteľa,
pri splnení ktorého môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%
„. Uvedený výklad v konečnom dôsledku znamená, že súd v rámci zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je oprávnený posúdiť individuálne okolnosti konkrétnej veci a súd je pri
svojich úvahách limitovaný iba hornou hranicou ( 50%) uvedenou v ustanovení § 5 zákona. Priznaná
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť s ohľadom na následky poškodenia
zdravia pre uplatnenie poškodeného vo všetkých sférach života primeraná, a to najmä so zreteľom
na význam zdravia a hierarchie všeobecne uznávaných hodnôt, k potrebe naplnenia satisfakčnej aj
preventívnej náhrady a k požiadavke porovnateľnosti s hodnotou náhrad priznaných súdmi v obdobných
prípadoch. Musí tu existovať vzťah primeranosti - proporcionality medzi priznanou výškou náhrady a
spôsobenou škodou.

Zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd posudzuje voľnou úvahou ( § 136
O.s.p.) a to na základe skutkového záveru o existencii výnimočných skutočností. Preukázanie takýchto
skutočností zaťažuje navrhovateľku, teda ju zaťažuje dôkazné bremeno.

Vykonané dôkazy - výsluch svedkov, výpoveď samotnej navrhovateľky , ako aj závery znaleckého
dokazovania o bodovom vyhodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky preukázali,
že navrhovateľka bola poškodená na zdraví vo veku 49 rokov a následky poškodenia zdravia ovplyvňujú
spôsob jej obvyklého života v oblasti pracovnej, rodinnej i spoločenskej. V konaní bolo preukázané,
že navrhovateľka bola pred dopravnou nehodou uznaná invalidnou pre ochorenie systémového
spojivového tkaniva. V tomto období však sama zvládala celý chod domácnosti, chov hydiny, iné
domáce zvieratá, záhrada a žila aj spoločensky, keď spolu s manželom chodili na zábavy, poľovnícke
plesy pomáhala manželovi s agendou poľovníckeho združenia, bola spoločenská a veselá. V
súčasnosti už nemá o nič záujem, jej psychika sa zmenila o 180 stupňov , záhrada a chov zvierat už
neexistuje, je stále zamyslená ( svedkyňa E.). Navrhovateľka je však v životných úkonoch sebestačná,
nie je odkázaná na pomoc druhej osoby. Poškodenie jej zdravia pri dopravnej nehode, ktoré sú výrazné
najmä v psychickej oblasti, ako dôsledok psychickej traumy z úmrtia vodiča - JUDr. S., jej fyzických
ťažkostí v súvislosti s úrazom zlomenín bočnej masy pravej strany krížovej kosti, zlomeniny v
oblasti lonovej kosti., V. bedrového stavca, pomliaždenie pravej strany hrudníka, pravého kolena, ktoré
významne obmedzili navrhovateľke kvalitu života, správne vyhodnotil okresný súd ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako predpoklad na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 zákona. Výšku zvýšenia o 20% určil voľnou úvahou so zreteľom na vek navrhovateľky,
životné podmienky v mieste jej bydliska, rozsah obmedzení, ale aj s prihliadnutím na iné prípady takýchto
odškodnení, keď aplikačná prax priznáva zvýšenie náhrady o 50% v celkom výnimočných prípadoch,
najmä keď poškodená osoba stratila možnosti v širokej škále uspokojovania svojich životných potrieb -
napr. základných , spoločenských , pracovných a podobne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 20% , čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 1.935,70
Eur, základná suma 650 bodov predstavuje 9.678,50 Eur, k tomu zvýšenie o 1.935,70 Eur, spolu
11.614,20 Eur, čo je suma, ktorá zodpovedá vyššie uvedeným kritériám pre priznanie tohto nároku.

Z uvedených dôvodov nesprávny skutkový záver ako základ pre právne posúdenie nároku
navrhovateľky na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, nie je spôsobilým odvolacím
dôvodom, ktorý uplatnili obaja účastníci konania.

2. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2, písmeno f/ O.s.p. je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd na zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu úpravu a
tiež vtedy, keď síce aplikuje na skutkový stav správnu právnu úpravu, avšak túto nesprávne interpretuje.

V prejednávanej veci v otázke názoru navrhovateľky na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia obaja účastníci namietali nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska nesprávnej
interpretácie ustanovenia § 5 ods. 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu
k námietke oboch účastníkov k skutkovým zisteniam okresného súdu ( odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písmeno d/ O.s.p.), bod 1. tohto rozsudku , odvolací súd zhodne s rozhodnutím okresného
súdu, považuje zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľky za správne,
ktoré korešponduje s predpokladmi podľa § 5 ods. 5 zákona a jeho interpretácii v rozhodovacej činnosti,
ako sú uvedené v bode 1.

3. odporca vo svojom odvolaní namietal priznaný nárok navrhovateľky na náhradu nákladov účelne
vynaložených v súvislosti s jej liečení (§ 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Predpokladom vzniku tohto nároku na náhradu nákladov je to, že došlo ku škode na zdraví za ktorú
zodpovedá škodca, že došlo k vynaloženiu nákladov, že vynaložené náklady sú spojené s liečením
poškodeného.

a/ V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd správne priznal tento nárok
navrhovateľke, pretože bolo preukázané, že tieto boli účelne vynaložené v súvislosti s liečbou
navrhovateľky na následky poškodenia jej zdravia pri dopravnej nehode. Správne jej priznal 83 Eur ako
preukázané náklady na nákup 4 nočných košieľ a župana 14.3. 2009 v čase, keď po ťažkom poškodení
zdravia bola navrhovateľka hospitalizovaná a jej zdravotný stav vyžadoval častú výmenu prádla.

b/ Odporca spochybnil opodstatnenosť priznaného nároku navrhovateľky na náhradu cestovných
nákladov za používanie vlastného motorového vozidla v súvislosti s jej liečbou. Namietal náhradu
za opotrebenie vozidla, ktorú podľa názoru odporcu, nemožno považovať za škodu. Uvedenú náhradu
okresný súd priznal vo výške 598,41 Eur, keď k tejto sume dospel analógiou, aplikáciou ustanovenia
§ 7 ods. 2 Zákona č. 283/2002 Z.z., v spojení s § 1 písm. b/ opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z.
Pojem „škoda“ v právnej teórii ako aj v súdnej praxi ustálený a považuje sa za ňu majetková ujma,
ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

Ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka ex pressis verbis neupravuje, čo je potrebné rozumieť
pod účelnými nákladmi spojenými s liečením.

Zákonnými predpokladmi na tento nárok je o. i. ich účelnosť vynaloženia v súvislosti s liečením
poškodeného.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľka býva na vidieku - v obci A., preto je logické, že vzhľadom na
svoj zdravotný stav, bolo potrebné absolvovať lekárske vyšetrenia , rehabilitácie v T. a v F. rehabilitačnom
cente v P., motorovým vozidlom. Náhrady na pohonné hmoty, ale aj náhrada za opotrebenie vozidla,
predstavujú skutočnú škodu, keďže opotrebovaním vozidla v súvislosti s liečbou navrhovateľky na
následky poškodenia zdravia pri dopravnej nehode, dochádzalo k zníženiu majetku navrhovateľky -
zníženiu ceny motorového vozidla v jej vlastníctve.

Opotrebovanie vozidla a výšku tejto náhrady správne posudzoval okresný súd analogicky podľa zákona
č. 283/2002 Z.z.. Pokiaľ aj odporca v odvolaní namietal, že uvedený predpis vo svojom ustanovení § 1
upravuje prípady, na ktoré sa vzťahuje , v danom prípade okresný súd použil analógiu, čo občiansko-
právna úprava umožňuje. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že nepriznanie tohto nároku z dôvodu
neexistencie právnej úpravy, ako sa domnieva odporca, by bolo odopretím spravodlivosti - denegatio
iustitia a porušením ústavného práva na súdnu ochranu. ( čl. 46) a porušením princípu úplnej a
spravodlivej náhrady škody.

4. Navrhovateľka namietala vo svojom odvolaní rozsudok okresného súdu, ktorým jej uložil zaplatiť
odporcovi na základe jeho vzájomného návrhu sumu 6.849,50 Eur. Odporca jej poskytol plnenie ako
náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku, ktorý podal jeho

posudkový lekár. Ona poskytnuté plnenie prijala. Nejde, podľa jej názoru, o plnenie z právneho dôvodu,
ktorý neskôr odpadol, a to len z toho dôvodu že nejaký iný lekár má iný názor na výšku náhrady.

S názorom navrhovateľky sa odvolací súd nestotožnil. Okresný súd nárok odporcu uplatnený
vzájomným nárokom posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, za ktorý zodpovedá
navrhovateľka prijatím plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka). Právna úprava bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka vychádza zo
zásady, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať ( § 451 ods. 1).
V ustanovení § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú uvedené skutkové podstaty právneho dôvodu,
na základe ktorého vzniká záväzok vydať bezdôvodné obohatenie. Za bezdôvodné obohatenie zákon
považuje aj plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej
právnej skutočností významnej pre trvanie záväzku.

V prejednávanej veci odporca plnil nárok navrhovateľky na náhradu škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia na základe bodového hodnotenia tohto nároku ním povereným lekárom. V rámci tohto
konania súd vykonal dokazovanie znaleckými posudkami (aj revíznym) na výšku bodového hodnotenia
tohto nároku. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania bola ustálená výška bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľky na 650 bodov čo zodpovedá vo finančnom vyjadrení
9.678,50 Eur. Odporca poskytol navrhovateľke plnenie vo výške 16.528 Eur teda viac, než podľa
výsledkov dokazovania by jej prináležalo. Navrhovateľke preto vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, preto jej vznikol záväzok podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
toto bezdôvodné obohatenie vydať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou
objektívnou, teda zodpovednosť vzniká za splnenia zákonných predpokladov bez ohľadu na zavinenie
obohateného.
Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na okolnosť, že odporca plnil dobrovoľne , a aj z tohto dôvodu by
nemala byť zodpovedná za bezdôvodné obohatenie a toto vydať, odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že podľa § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje,
ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Domáhať sa
vrátenia plnenia nebude môcť ten, kto plnil dobrovoľne.

5. K námietke odporcu o priznanom nároku navrhovateľky na náhradu za stratu na jej príjme, ktorú
okresný súd priznal vo výške 2.065 Eur , je potrebné uviesť nasledovné :

Aj v prípade tohto nároku navrhovateľky je rozsudok okresného súdu odôvodnený precízne,
vyčerpávajúco a správne, preto v podrobnostiach na skutkové a právne závery odvolací súd v
podrobnostiach poukazuje. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka pred poškodením svojho
zdravia pracovala na základe dohody o vykonaní práce so spoločnosťou I.-S., s.r.o. P. R. zo dňa
16.2.2009. Bola jej daná záväzná ponuka aj na rok 2010, aj na rok 2011. Navrhovateľka však nemohla
pôvodnú prácu vykonávať, a to v dôsledku zdravotných ťažkostí po dopravnej nehode - bolesti a
problémy pri sedení, rozvinutý depresívny syndróm, s ktorým súvisia problémy so sústredením. Uvedené
ťažkosti navrhovateľky, ktoré jej po poškodení zdravia pri dopravnej nehode bránilo vykonávať
administratívne práce podľa dohody, boli preukázané aj znalkyňou MUDr. S., preto len samotné
namietanie opodstatnenosti tohto nároku navrhovateľky bez relevantného dôkazu, keďže ide o odbornú
otázku, nemožno považovať za opodstatnený dôvod na iné, než potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho
súdu.

6. Odporcova námietka k uloženej poplatkovej povinnosti je úplne bez základná. Ušlo zrejme jeho
pozornosti, že okresný súd rozhodol o poplatkovej povinnosti odporcu podľa § 2 odsek 2 Zákona č.
71/1992 Z.z. pretože navrhovateľka je od poplatkovej povinnosti osobne oslobodená podľa § 4 ods. 2
písm. ch/ cit. zákona. Správne vychádzal pri určení výšky súdneho poplatku z výšky priznaného nároku,
v čom je premietnutý aj úspech navrhovateľky v konaní o jej uplatnenom nároku.

Odporca uplatnil vo veci vzájomná návrh, za ktorý ho zaťažuje poplatková povinnosť podľa cit. zákona
a táto sa môže premietnuť do rozhodovania o náhrade trov konania.
Nejde v danej veci v prípade uloženia poplatkovej povinnosť podľa § 2 ods. 2 cit. zákona o rozhodnutie
podľa § 148 ods. 1 O.s.p., ako sa mylne odporca vo svojom odvolaní domnieval.

Z uvedených dôvodov nie je ani táto námietka odporcu proti rozsudku okresného súdu opodstatnená.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.