Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Pavol Tkáč

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201544
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Rožňava, katastrálny
odbor, Jarná č. 2, Rožňava, za účasti Z. I., D. V. Č.. XXX, J. N., v konaní o preskúmanie rozhodnutia
odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2115-Ge zo dňa 28.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-RV-KO2-2014/V 2115-Ge zo dňa 28.10.2014.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35 euro na účet Krajského súdu v
Košiciach č. 7000146773/8180, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-RV-KO2-2014/V 2115-Ge zo dňa 28.10.2014 podľa § 31 ods. 3 zákona NR
SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 434/2014-RAČ uzavretej dňa 09.09.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Z. I. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“).

Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX,
katastrálne územie J.É. N., obec J. N., okres Rožňava, na ktorých podiel o veľkosti 1/1 vlastní záložca,
a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 79 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 69 m2 na pozemku parcelného čísla XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 87 m2
na pozemku parcelného čísla XXX/XX a rodinný dom postavený na parcele č. XXX/XX a XXX/XX so
súpisným číslom XXX.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka podala návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 434/2014-
RAČ uzavretej dňa 09.09.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a účastníkom Z. I.
ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci v zastúpení predsedom združenia Petrom Mamojkom. Z úradne osvedčenej dohody o
splnomocnení je zrejmé, že jej časť, ktorá obsahuje údaje o zabezpečovanom záväzku vzniknutom

uzavretím zmluvy o úvere, rozsah oprávnení a povinností splnomocniteľa a splnomocnenca, je
vyhotovená vo forme predtlače, rovnako ako aj časť dohody o splnomocnení, ktorá obsahuje označenie
identifikačných údajov splnomocnenca. Vyhotovenie uvedených častí dohody o splnomocnení vo forme
predtlače má za následok nemožnosť ovplyvňovania týchto častí listiny zo strany splnomocniteľaa má vplyv aj na účinnú obhajobu práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa zo strany
splnomocnenca. Záložný veriteľ tak svojím spôsobom vybral a určil splnomocnenca pre záložného
dlžníka, ktorý výber osoby splnomocnenca nemohol ovplyvniť. Zo znenia ustanovenia bodu 3. piatej

vety plnomocenstva vyplýva pochybnosť, či splnomocnenec konal pri uzatváraní záložnej zmluvy plne
v záujme účinnej obhajoby práv a právom chránených záujmov splnomocniteľa z dôvodu, že osoba
splnomocnenca je v kontakte s osobou úverového veriteľa a záložného veriteľa. V tomto prípade ide o
rozporzástupcu(splnomocnenca)vzmysleznenia§22ods.2Občianskehozákonníka.Odporcaposúdil
plnomocenstvo aj v zmysle znenia § 23 a § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k právnemu názoru, že

právny úkon, ktorým bolo udelené plnomocenstvo, je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu
absentovania jednej z podstatných náležitostí právneho úkonu vymedzených v zmysle znenia § 37
Občianskeho zákonníka, a to slobody vôle prejavenej v súvislosti s urobením právneho úkonu. Z dohody
o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na základe dohody poskytnúť splnomocniteľovi
právnu pomoc a účinnú obhajobu jeho práv a právom chránených záujmov. V zmluve o zriadení
záložného práva nie je rešpektovaná požiadavka vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom

zmluvy o úvere a predmetom zmluvy o zriadení záložného práva. Konanie záložného veriteľa sa
prieči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov odporca návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 03.11.2014, v ktorom

žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. Nesúhlasila
s tvrdením odporcu, podľa ktorého navrhovateľka vopred určila osobu, ktorá bude oprávnená za
dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať. Splnomocnenec v
žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody

o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho
žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a
povinnostiach,ktorésanimizakladajú.Rozporvzáujmochmusíreálneexistovať,nestačílenpotenciálna
možnosť takého rozporu. Predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým
medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,
ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Ďalej uviedla, že nevedno, či odporca vidí rozpor
s dobrými mravmi v poskytnutí úveru alebo v poplatku. Ak by aj odporca narážal na výšku dojednaného
poplatku, nekonal by správne. Z hľadiska určenia prípustnosti výšky peňažného plnenia totiž nie je
rozhodujúca len samotná číselná výška plnenia, ale aj všetky ostatné súvisiace okolnosti konkrétneho

prípadu. Z rozhodnutia odporcu však nemožno vyvodiť, že by správny orgán situáciu takto komplexne
posúdil a v tomto smere spoľahlivo zistil skutkový stav. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých
pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 23.12.2014 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s

jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 09.02.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 19.01.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na
pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu

nebol prítomný odporca ani účastník konania, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd v
súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe § 250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Z. I. zmluvu o

úvere č. 705802556 zo dňa 15.02.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 19.02.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka č. 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 522 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebospoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
Z. I. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako

splnomocnencom.

Dňa 09.09.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 434/2014-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné

právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 705802556 zo dňa 15.02.2013, ktorou bol dlžníkovi poskytnutý úver vo
výške 600 euro s príslušenstvom.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení
(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom Z. I. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
je platne uzavretá. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda

o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy,chýba teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Je otázne,
či by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že

navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35eurourčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.