Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 2, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2To/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010617
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6415010617.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 02.06.2016, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Bobora a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v
trestnej veci obžalovaného K. L., konajúc o odvolaní obhajcu obžalovaného voči rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom, sp.zn. 2T/209/2015 zo dňa 03.02.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom okresného súdu v Žiari nad Hronom, sp.zn. 2T/209/2015 zo dňa 03.02.2016 bol obž. K. L.
uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ Tr.zák. za skutok,
ktorého sa dopustil tak, že
hoci mu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov, vyplýva povinnosť vyživovať svoju dcéru L. L., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom Ul. P. XXX/XX,

B. X. P., pričom táto povinnosť mu bola deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom
sp. zn. 10P 101/2012 zo dňa 9.11.2012, právoplatným dňa 5.12.2012, ktorým bol zaviazaný prispievať
na jej výživu sumou vo výške 180 eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci, ktorá bola pre účely
trestného konania znížená na sumu 30 % zo sumy životného minima, na nezaopatrené neplnoleté dieťa
určené osobitným zákonom, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska
a na miestach kde sa zdržiaval riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od septembra 2012 až do

súčasnej doby 3.2.2016 vznikol dlh na výživnom vo výške 1.107,55 eur.

Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, ktorý mu podľa § 49 ods. 1 písm.a/ a § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložil na skúšobnú
dobu v trvaní 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie obhajca obž. K. L., ktorý mu bol ustanovený z
toho dôvodu, že pobyt obž. K. L. nebol známy a súd voči nemu konal ako voči ušlému.

V dôvodoch odvolania obhajca obžalovaného uviedol, že uznanie viny z trestného činu obžalovaného je
závažným zásahom do občianskych práv, musí byť náležite preukázané a odôvodnené, pričom neboli
v priebehu prípravného ani hlavného pojednávania produkované také dôkazy, ktoré by odôvodňovali

záver, či bol vôbec daný trestný čin spáchaný. Podľa obhajoby zo zadovážených dôkazov bolo
preukázané, že obžalovaný nie je evidovaný v žiadnej zdravotnej poisťovni ani v sociálnej poisťovni,
nie je evidovaný v zozname väzňov, ani uchádzačov o zamestnanie a aj výsledky pátrania polície po
obžalovanom skončili negatívne. Preto podľa obhajoby, pokiaľ nie je preukázané, či obžalovaný vôbec
žije, nie je možné vyvodiť záver, či je ušlý alebo či spáchal trestný čin.

Zuvedenéhodôvodupretonavrhol,abybolnapadnutýrozsudokzrušenýavecbolavrátenásúduprvého
stupňa na nové konanie a rozhodnutie.Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obhajcu obžalovaného za obž. K. L. sa
obžalovaný K. L. nedostavil, predvolanie mu nebolo doručené, bolo len vyvesené na úradnú tabuľu

krajského súdu a krajský súd voči nemu konal ako voči ušlému v zmysle ust. § 358 a nasl. Tr.por.

Obhajca obžalovaného na tomto verejnom zasadnutí zotrval na dôvodoch písomného odvolania a
navrhol napadnutý rozsudok ako predčasný zrušiť.

Naopak krajský prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 Tr.por. krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie,
ako aj podstatný obsah trestného spisu a zistil, že odvolanie obhajcu obžalovaného nie je dôvodné.

Z predloženého trestného spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť, z
tejto trestnej činnosti je obžalovaný usvedčovaný poškodenou L. L., dcérou obžalovaného, ktorá presne
popísala, odkedy si obžalovaný neplní vyživovaciu povinnosť a odkedy nemá o otcovi žiadne správy.

Z vykonaných dôkazov je potom aj podľa názoru krajského súdu jednoznačne preukázané, že

obžalovaný v priebehu najmenej troch mesiacov v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú
povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, čím naplnil
zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm.b/ Tr.zák.

Zákonu zodpovedá aj rozhodnutie okresného súdu o uložení podmienečného trestu odňatia slobody v

trvaní 18 mesiacov , so skúšobnou dobou na tri roky obžalovanému, keďže tento bol doposiaľ len dvakrát
súdne trestaný, aj to naposledy v r.2008 k trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.

Keďže odvolací súd si v celom rozsahu osvojil dôvody , pre ktoré prvostupňový súd vo veci rozhodol, v
podrobnostiach na ne odkazuje a ďalej ich nemieni opakovať.

Odvolací súd sa vysporiadal aj s argumentáciou obhajoby o tom, či obžalovaný vôbec žije, alebo nežije,
vyžiadal si v tomto smere písomné správy z registra obyvateľov z obce G. J. a zistil, že v prípade, ak
by akákoľvek osoba s trvalým pobytom na Slovensku zomrela hocikde vo svete, resp. aj na území SR,
takáto informácia by bola oznámená práve obci, kde má posledné trvalé bydlisko takáto osoba, z obci

G. J. však súdu oznámili, že o takejto osobe nemajú žiadne informácie len to, že sa v nej dlhodobo
nezdržiava. Z lustrácie z registra obyvateľov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nie je evidovaný ako
zomrelý, trvalý pobyt má uvedený v obci G. J..

Za týchto okolností, keďže obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť voči poškodenej a nebolo

žiadnym spôsobom preukázané, že by zomrel, čím by teda zanikla trestnosť činu, musel krajský súd
odvolanie obžalovaného, podané cestou ustanoveného obhajcu, ako nedôvodné zamietnuť a preto v
celom rozsahu sa stotožnil s prvostupňovým rozsudkom.

Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.