Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/172/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115218358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115218358.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B.V., reg.č. 572 79 667,
so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077 XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený právnym
zástupcom Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Trenčín, ul. Piaristická
707/25, IČO: 47 234 679, proti odporkyni: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpená právnym
zástupcom V4 JURISTIC group s.r.o., so sídlom Bratislava - mestská časť Petržalka, ul. Furdekova č. 16,

IČO: 50 192 205, o zaplatenie sumy 813,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/293/2015-45 zo dňa 11. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina uznesením č. k. 17C/293/2015-45 zo dňa 11.11.2015 vydaným vyšším súdnym
úradníkom odpor odporcu doručený súdu dňa 11.11.2015 ako neodôvodnený, odmietol.
Konštatoval, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 17.06.2015 domáhal súdneho výroku,
ktorým by súd zaviazal odporkyňu k úhrade sumu 813,70 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu č. k. 17C/293/2015-40
zo dňa 14.10.2015, ktorý bol odporkyni doručený do vlastných rúk dňa 24.10.2015. Dňa 09.11.2015

odporkyňa podala na poštovú prepravu podanie označené ako „odpor proti platobnému rozkazu“. V
predmetnom podaní uviedla, že uznáva časť, voči nej uplatneného nároku, nakoľko si je vedomá i jeho
dlhu voči navrhovateľovi, ale nie je momentálne schopná vyplatiť svoj dlh jednorázovo. Touto cestou
žiadala o splátkový kalendár.
Podľa obsahu a označenia vyššie uvedeného podania odporkyne (§ 41 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, ďalej len „O. s. p.“) sa jednalo o odpor proti platobnému rozkazu č. k. 17C/293/2015-40 zo

dňa 14.10.2015. Pre podanie odporu proti platobnému rozkazu sa nevyhnutne vyžaduje, aby bol tento
odôvodnený vo veci samej tak ako to vyplýva zo zákonných ustanovení § 172 ods. 1 a § 174 ods. 2
O. s. p. Podanie odporkyne, pri ktorom sa podľa jeho obsahu jedná o odpor proti platobnému rozkazu
č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015 však nebolo odôvodnené vo veci samej vôbec, ba naopak z
podania jasne vyplýva, že odporkyňa si je vedomá jej dlhu, ale žiada o splátkový kalendár. Súd okrajovo
dodal, že spôsob zaplatenia súdom priznanej istiny (vrátane príslušenstva) a náhrady trov konania je

vecou dohody odporcu s navrhovateľom a nie ďalšieho procesného postupu súdu. Odporkyňa by sa
preto s uvedeným podaním mala obrátiť priamo na navrhovateľa.
S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako i uvedené skutočnosti súd o odpore
rozhodol tak, že ho odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu a

navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.V odvolaní uviedla, že v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu uviedla, že popiera zaplatenie v
platobnom rozkaze určenej sumy v určenej lehote, nakoľko je v zlej finančnej situácii a z tohto dôvodu
nesúhlasí v platobnom rozkaze s uloženou povinnosťou. V podanom odpore sa ďalej obrátila na súd s

návrhomnazostaveniesplátkovéhokalendára,ktorýbudeschválenýsúdom,vúprimnejvierevzmierlivé
vybavenie veci. Uložená povinnosť je pre ňu neprimerane prísna a nie je schopná ju tak ako je určená
v platobnom rozkaze splniť. Považovala preto za dôvodné požiadať o prerokovanie pohľadávky spolu
s príslušenstvom na nariadenom pojednávaní.
Ďalej odporkyňa tvrdila, že nemala možnosť dozvedieť sa o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého

predmetom bolo vydanie platobného rozkazu skôr ako pred samotným doručením už vydaného
platobného rozkazu. Z tohto dôvodu nemohla s návrhom na zmierlivé vybavenie veci sa obrátiť na súd
ešte pred vydaním platobného rozkazu. Návrh preto uplatnila v jedinej možnej procesnej obrane, a to
v podanom odpore.
Nesúhlasila s názorom súdu, že spôsob zaplatenia súdom priznanej istiny vrátane príslušenstva a
náhrady trov konania je vecou dohody odporcu s navrhovateľom a nie ďalšieho procesného postupu

súdu. Mala za to, že ak je už návrh na zaplatenie pohľadávky uplatnený na súde, je vecou súdu
nielen procesný postup v danej veci, ale aj posúdenie hmotnoprávneho základu uplatňovaného
práva a následne, nakoľko jedine súd je oprávnený o návrhu rozhodnúť a platobný rozkaz vydať, aj
všetky v platobnom rozkaze uložené povinnosti, premietnuté do výroku rozhodnutia. Súčasťou výroku
rozhodnutia o uložení povinnosti je aj uloženie lehoty na plnenie. Preto jej prejav so žiadosťou o

zmierlivé vybavenie a odmietnutie povinnosti uloženej vo výroku rozhodnutia, t.j. zaplatiť navrhovateľovi
do 15 dní sumu 813,70 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania je vecou súdu a mal sa touto
požiadavkou zaoberať. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo1 na odôvodnenie odporu
podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne)
spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce,

či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Podľa
odporkyne jej tvrdenie, že popiera zaplatenie danej čiastky v stanovenej lehote, je dostatočným
odôvodnením, ktoré vyvoláva pochybnosť o opodstatnenosti uloženej povinnosti a súd mal z tohto
dôvodu podaný odpor prijať, vydaný platobný rozkaz zrušiť a na nariadenom pojednávaní umožniť jej
presadiť pre seba priaznivejšie rozhodnutie, čo aj len do (aj keby sa malo týkať) len uloženia dlhšej lehoty

na plnenie. Ona z týchto dôvodov podala odpor a žiadala o nariadenie pojednávania. Tým, že okresný
súd odmietol takto odôvodnený odpor, odňal jej možnosť pred súdom konať a uplatňovať procesné
práva, ktoré sú účastníkovi konania priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a
oprávnených záujmov. V tejto súvislosti poukázala na postup Okresného súdu Veľký Krtíš v konaní sp.
zn. 2C/297/2015, ktorý podobné podanie účastníka posúdil ako odôvodnený odpor proti platobnému

rozkazu, na podklade ktorého platobný rozkaz zrušil. Z uvedených dôvodov považovala postup súdu
za nesprávny s dôrazom na zákonnosť a spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov
vyjadrenú v § 1 a § 3 O. s. p.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol,

že procesnou obranou proti platobnému rozkazu je odpor, ktorý sa musí odôvodniť. Podľa neho
úplnosť, zrozumiteľnosť a správnosť odôvodnenia sa nesmie naprávať postupom podľa § 43 o tom
musí byť účastník poučený, v akom rozsahu sa má odpor odôvodniť, je otázkou konkrétneho prípadu.
Odôvodnenie má aspoň rámcovo vymedzovať námietky voči uplatneného a priznanému nároku. Vzniká
však otázka, či možno akceptovať odôvodnenie, ktoré spočíva len v námietke, že bolo rozhodnuté bez

prítomnosti a vyslúchnutia odporcu, alebo v tom, že nárok uznáva, no nemá ho ako splniť. Navrhovateľ
je presvedčený, že odpor podaný odporkyňou na okresnom súde nebol dostatočne odôvodnený vo
veci samej a súd by ho mal odmietnuť. Jeho tvrdenie potvrdzuje uznesenie sp. zn. 3Obo 403/98 zo
dňa 01.07.1999 vydané Najvyšším súdom SR podľa ktorého „Ak žalovaný na odôvodnenie odporu
proti platobnému programu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nebola tým splnená zákonná podmienka

odôvodnenia odporu vo veci samej“.

Sudca odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemienil vyhovieť a preto vec v zmysle
ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odporkyňa podala odpor proti platobnému rozkazu prostredníctvom právneho zástupcu. Nakoľko z
predloženého plnomocenstva vyplývalo, že ide o zastupovanie len na podanie odporu proti platobnému
rozkazu, pričom z obsahu odporu bolo možné konštatovať zastupovanie v celej veci, bol na pokyn
krajského súdu právny zástupca odporkyne vyzvaný na odstránenie uvedeného rozporu. Na výzvu súdutentopodanímdošlýmdňa01.03.2016oznámil,žeodporkyňamuudeliladňa29.10.2015splnomocnenie
na celé konanie. Z toho dôvodu okresný súd napadnuté uznesenie, ktoré dovtedy doručil len odporkyni,
opätovne doručil aj jej právnemu zástupcovi.

Odporkyňaprostredníctvomprávnehozástupcupodaladoplnenieodvolania.Vtomtouviedla,žeplnenie,
ktoré sa od nej vymáha, pochádza a má svoj základ v neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľskej zmluve. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ mal súd pri vydávaní platobného rozkazu
poskytnúť jej ex offo ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nemal platobný rozkaz ani
len vydať. Súd tak porušil aj ust. § 172 ods. 9 O. s. p. Z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú

obsiahnuté v zmluve odporkyňa poukázala najmä na nečitateľnosť písma. Vo vzťahu k uplatňovanému
nároku vzniesla aj námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že platobný rozkaz č. k. 17C/293/2015-40 zo dňa 14.10.2015

bol odporkyni doručený dňa 24.10.2015. V zákonnej lehote dňa 09.11.2015 prostredníctvom právneho
zástupcu podala odpor voči platobnému rozkazu, ktorý odôvodnila nasledovne: „Odporkyňa uznáva
navrhovateľovu pohľadávku vo výške 813,70 eur spolu s príslušenstvom, avšak vzhľadom na jej
momentálnu platobnú neschopnosť popiera zaplatenie danej čiastky v zákonom ustanovenej lehote do
3 dní odo dňa právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Odporkyňa žiada zrušenie vydaného

platobnéhorozkazuazároveňnavrhujezostaveniesplátkovéhokalendára,ktorýbudeschválenýsúdom.
Odporkyňa je vzhľadom na jej finančné a majetkové pomery schopná splácať sumu 20 eur mesačne
vždy k 20-temu dňu v mesiaci“.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ktorý podaný odpor ako neodôvodnený zamietol,

dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci správne postupoval a prejednávanú vec aj správne
právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia zodpovedá
kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., v spojení s § 167 ods. 2, § 169 ods. 1 O. s. p., odvolací
súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu uvádza, že právna úprava podmienok
skráteného konania (§ 172 a nasl. O. s. p.) nie je zárukou toho, že v ňom ukladaná povinnosť
zodpovedá skutočnosti, pretože sa vychádza len zo skutočností uvedených navrhovateľom. Nástrojom,
ktorý môže odstrániť takýto stav, je včas podaný odpor s odôvodnením (§ 172 ods. 1 O. s. p.). Na

odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže odporca uviesť akékoľvek tvrdenia
(vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti. Nie je
pritom rozhodujúce, či odporcom uvádzané skutočnosti sú aj spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 76/1999).

Ani podľa odvolacieho súdu z prejavu odporkyne v odpore nevyplýva, že odmieta plniť povinnosť
uloženú jej výrokom platobného rozkazu vo veci samej. Naopak odporkyňa v podanom odpore
uznala pohľadávku vrátane príslušenstva a žiadala len pre momentálnu neschopnosť vyplatiť dlh
jednorazovo o určenie splátkového kalendára. Okresný súd tak správne odmietol neodôvodnený odpor
voči platobnému rozkazu, nakoľko vo veci samej nebol skutočne odôvodnený.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporkyne, tie odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Uvedenie
dôvodu nesplnenia dlhu (zlá finančná situácia) nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obo 403/98). V doplnenom odvolaní proti preskúmavanému
rozhodnutiu odporkyňa uviedla dôvody (nemožnosť vydania platobného rozkazu, neprijateľné zmluvné

podmienky, námietka aktívnej legitimácie navrhovateľa), ktoré by mohli byť spôsobilé privodiť pre ňu
priaznivejšie rozhodnutie, avšak v tomto procesnom štádiu už na tieto nemožno prihliadať. Uvedené
dôvody mala uviesť práve v podanom odpore, nakoľko by išlo o dôvody vo veci samej.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, avšak náhradu trov odvolacieho konania
mu nepriznal, pretože si náhradu trov v súvislosti s odvolacím konaním v zmysle ust. § 151 ods. 1 O. s.

p. neuplatnil a ani z obsahu nevyplýva, že by mu trovy vznikli.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.