Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1032/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115219722
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6115219722.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: J. F. K. s.r.o. so sídlom
Pod dráhami č. 3, 960 01 Zvolen, IČO: 31 717 047, zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom so
sídlom Tŕnie č. 134, 962 34 Tŕnie, adresa pracoviska Sládkovičova č. 2, 960 01 Zvolen, proti odporcovi
1) Daňový úrad Banská Bystrica so sídlom Nová 13, 974 04 Banská Bystrica a odporcovi 2) Ministerstvo
financií Slovenskej republiky so sídlom Štefanovičova č. 5, 817 82 Bratislava, o zaplatenie príslušenstva

k pohľadávke s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 15. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného
súdu v Banskej Bystrici, č.k. 12C/394/2015-29 zo dňa 04.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil, s tým že po právoplatnosti uznesenia
vec postúpi Daňovému úradu Banská Bystrica. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa
25.09.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi 1) a odporcovi 2) zaplatiť mu spoločne a nerozdielne
ročný úrok z omeškania na preplatku DPH vo výške 12,32% zo sumy 1 501 581,13 eura od
26.10.1999 do 28.11.2011 a nahradiť trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že spoločnosť ČUPKA,
s.r.o., si uplatnila voči správcovi dane nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane

namiesto vyplatenia nadmerného odpočtu daňovníkovi nariadil daňové kontroly, ktoré boli vykonané po
nadobudnutí splatnosti tejto pohľadávky. Od 26. 10. 1999 bol správca dane v omeškaní s vyplatením
nároku. Navrhovateľ sa podľa § 63 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. domáha úroku z preplatku vo
výške 140% diskontnej úrokovej sadzby NBS. Ďalej navrhovateľ uvádza, že spoločnosť ČUPKA, s.r.o.,
postúpila pohľadávku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosti ZELENÝ DOM, s.r.o., potom
táto na spoločnosť MULTI, s.r.o., a nakoniec na navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávky z

07.06.2004. Platiteľ dane sa domáhal priznania nadmerného odpočtu DPH u správcu dane od roku
1999. Daňový úrad Banská Bystrica vyplatil navrhovateľovi sumu 1 501 581,13 eura ako vyplatenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (pohľadávku) až dňa 28. 11. 2011. Správca dane bol
povinný túto sumu vyplatiť 26. 10. 1999 bez žiadosti daňového subjektu. Rovnako má povinnosť zaplatiť
aj príslušenstvo k tejto pohľadávke. Napriek tejto právnej povinnosti upozorňuje navrhovateľ odporcu
na vydanie príslušenstva. Na túto povinnosť upozornil odporcu aj Krajský prokurátor. Upozornenie

bolo odmietnuté s tým, že žiadateľ nemá právo na zaplatenie úroku, že postúpením verejnoprávnej
pohľadávky podľa občianskeho práva nedošlo zároveň k postúpeniu nároku na vyplatenie sankčného
úroku a ani úroku podľa § 63 zákona 511/1992 Zb. v platnom znení. Podľa listu Finančného riaditeľstva
SR navrhovateľ nie je spoločnosťou ktorej by nárok prislúchal. Navrhovateľ vyčerpal všetky možné
prostriedky, aby mu odporca vyplatil úrok z preplatku i sankčný úrok (tento nie je predmetom tohto
návrhu, lebo je predmetom konania o nečinnosti), hoci ide občianskoprávne nároky ktoré vyplývajú

priamo zo zákona, ako právna povinnosť expressis verbis, ktorá nebola zo strany odporcu plnená. Z
rozsudkov je zrejmé, že na vyplatenie nie je potrebné vydávať rozhodnutia a tvrdí to i daňový orgán ajeho nadriadený orgán Finančné riaditeľstvo SR vo svojich listoch. Predmetom návrhu je spor vyplývajúci
z daňovo - právneho vzťahu a to zo vzťahu medzi správcom dane a daňovým subjektom. Nárok na
zaplatenie úroku v prípade, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v § 63 ods. 4

zákona č. 511/1992 Zb. nie je občianskoprávnym nárokom, ako sa mylne domnieva navrhovateľ, ale
nárokom vyplývajúcim z daňovo - právneho vzťahu. Nakoľko úrok, ktorý požaduje navrhovateľ v návrhu
je daňou (§ 1a písm. a) zákona č. 511/1992 Zb.), správou dane je aj evidovanie daní a preddavkov
vrátane vysporiadania daňových nedoplatkov (§ 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb.) a správcom dane
je daňový úrad (§ 1a písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.), o uplatnenom nároku navrhovateľa rozhoduje

príslušný správca dane a nie súd. V danom prípade sa jedná o právnu vec vyplývajúcu z daňovo -
právnych predpisov, ktorú podľa zákona č. 511/1992 Zb, prejednávajú a rozhodujú správcovia dane.
Keďže je zákonom určený orgán, ktorý rozhoduje (§ 63 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.) o zaplatení
úroku z daňového preplatku, nemôže daná vec patriť do právomoci súdu. Na základe uvedeného súd z
dôvodu nedostatku právomoci na prejednanie a rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na zaplatenie úroku
z preplatku na dani z pridanej hodnoty, podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom ustanovenej lehote odvolanie.
Poukázal predovšetkým na skutočnosť, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
Navrhovateľ podľa jeho názoru nie je daňovým subjektom v daňovom konaní a nejde o daňové konanie,
ale o obchodnoprávne konanie civilné, pretože nejde ani o vzťah medzi platiteľom dane a správcom

dane, ale o vzťah veriteľa a dlžníka zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú naposledy nadobudla
spoločnosť J.F.K, s.r.o. Tvrdí, že s pohľadávkou bývalého daňového subjektu bolo obchodované a táto
nadobudla súkromnoprávny charakter. Žiadny iný právny nástupca s touto pohľadávkou neúčtoval ako
s daňou, ale ako s nárokom z obchodného vzťahu. Pri postúpení pohľadávky na právneho nástupcu,
ako v danom prípade dochádza zo zákona k postúpeniu aj jej príslušenstva na právneho nástupcu.

Ďalej uvádza, že žiaden z právnych nástupcov nie je pokračovateľom daňového vzťahu a s pohľadávkou
ako s daňou ani nemohol zo zákona ďalej účtovať. Teda okrem pôvodného daňového subjektu už
žiaden z vlastníkov pohľadávky nie je daňovým subjektom voči správcovi dane z titulu vlastníctva tejto
pohľadávky, ale je v postavení veriteľa k dlžníkovi z titulu kúpenej pohľadávky od predchádzajúceho
veriteľa, na základe zmluvy uzatvorenej podľa § 524 a nasl. OZ. Navrhovateľ ďalej uvádza, že súd

nesprávne právne posúdil vec aj v tom, že po právoplatnosti uznesenia by súd vec postúpil na konanie
odporcovi ako správcovi dane, a ako orgánu, ktorý by podľa súdu mal konať a vydať rozhodnutie. Opiera
to o rozhodnutia KS Bratislava a NSSR. Tvrdí, že daňový predpis možno použiť iba na určenie výšky
úrokov - príslušenstva, ale na nič iné v tomto vzťahu. Podľa jeho názoru iba pôvodný daňový subjekt
mal nárok na vratku DPH, ktorá sa stala jeho majetkom. Spoločnosť však tento majetok predala a aj

preto ide o obchodný vzťah. Navrhovateľ tvrdí, že daňový subjekt nepreviedol daň, ale iba práva z
dane vo forme finančnej obchodnej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Vyššie popísané konanie nie je
prevodom povinnosti, ale postúpením pohľadávky a preto tvrdí, že sa naň režim zákona o správe daní
nevzťahuje.TentoargumentopieraorozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Nazávertvrdí,
že je vylúčené správne konanie podľa daňových predpisov, pretože účastníci nie sú v postavení správcu

dane a daňového subjektu, ale v postavení obchodného dlžníka a veriteľa z postúpenej pohľadávky.
Navrhuje preto uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici zrušiť, pre nesprávne právne posúdenie
a vec vrátiť na ďalšie konanie s požiadavkou na vydanie platobného rozkazu v zmysle posledného
upraveného petitu návrhu (Doplnok č. 2 žaloby z 22.9.2015).

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu

podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť uznesenia súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zastavil konanie a
vec postúpil príslušnému orgánu vo veci konať. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a

podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje
aj odvolací súd.Podľa § 219 ods. 2 OSP: ,,Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.”

Na zdôraznenie správnosti, ale najmä k podanému odvolaniu Krajský súd dodáva:

Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na príslušenstvo pohľadávky, a to z dôvodu, že daňový subjekt
neskoro vyplatil nadmerný odpočet DPH. Pohľadávka mu bola postúpená.

Vzhľadom na predmet konania, keď nárok vyplýva z právneho vzťahu upraveného osobitným
predpisom, prvostupňový súd s poukazom na citované ustanovenie § 103 O. s. p. správne skúmal, či
podľa citovaných ustanovení § 7 ods.1 a 3 O. s. p. má právomoc v predmetnej veci konať.

Právna úprava vzťahujúca sa na predmetnú problematiku je obsiahnutá v ustanoveniach zákona o

správe dani a poplatkov.

Na konanie o žiadosti žalobcu vzhľadom na prechodné ustanovenia sa vzťahujú ustanovenia zák. č.
511/1992Zb.platnéhovrozhodnomčase,podľaktorýchdaňovníkovivznikánároknanadmernýodpočet
ako aj príslušenstvo.

Z ustanovení uvedeného právneho predpisu jednoznačne vyplýva, že na rozhodovanie o nárokoch
vzniknutých z daňových vzťahov je príslušný osobitný orgán. Pokiaľ zákonodarca určí orgán, ktorý
je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z uvedených právnych predpisov je o nárokoch, uplatnených titulom nadmerného odpočtu DPH a

príslušenstva, oprávnený a súčasne povinný rozhodovať tento orgán.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že uplatnená pohľadávka je nepochybne nárokom
z práva verejného. Nejde o súkromnoprávny vzťah. Účelom vyberania daní je realizácia politiky vlády
v oblasti daňovej. Ide o zdroj príjmov štátneho rozpočtu. Vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako

subjekt, ktorý povinnosť platiť ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Realizuje sa verejnoprávny
nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne,
prípadne obchodné vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci riešil súd v občianskom
súdnom konaní ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn 2 Cdo 325/2006 potvrdzuje
stanovisko okresného súdu ).

Navrhovateľom uplatňovaná pohľadávka nevznikla z občianskoprávnych, ani z obchodných vzťahov,
je nárokom z práva verejného. Skutočnosť, že predmetná pohľadávka vznikla ako nárok na plneniach
z práva verejného spôsobuje, že jej verejnoprávny charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa
zmeniť. K zmene charakteru pohľadávky nemôže dôjsť ani v súvislosti so zmenou v osobe jej veriteľa,

preto ani prípadné postúpenie pohľadávky nemôže mať vplyv na jej charakter ani obsah, ktorým je -
ako pohľadávky na peňažné plnenie - povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať
peňažné plnenie. K podobnému záveru v súvislosti s postúpením dospel napríklad Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozhodnutí z 18.04.2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011.

Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na verejnoprávny charakter nie je rozhodovanie vo veciach
daňových rozhodovaním vo veciach, vyplývajúcich z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných alebo hospodárskych vzťahov, a to ani v prípade, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na
zaplatenie nadmerného odpočtu DPH a príslušenstva, nedošlo k zmene charakteru pohľadávky.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je na prejednanie
navrhovateľom uplatneného nároku daná právomoc súdu v zmysle citovaného ustanovenia § 7 ods. 1 O.
s. p., a poukazujúc zároveň na to, že rozhodovanie o daňových pohľadávkach je zverené do právomoci
príslušného správcu dane, tak ako to uviedol prvostupňový súd.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.