Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111229324
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111229324.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa B.. N. I.,
bývajúceho v R., Ž.B. X, zastúpeného JUDr. Petrom Kovácsom, advokátom, so sídlom v Bratislave,
Ružomberská 6, proti odporcovi Pôdohospodárskej platobnej agentúre, IČO: 307 94 323, so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova 12, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu
funkčného platu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 13.9.2011 domáhal voči odporcovi určenia
neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 19.8.2011 a uloženia povinnosti

odporcovi zaplatiť mu náhrady mzdy vo výške jeho priemerného zárobku odo dňa, keď navrhovateľ
ukončil štátnozamestnanecký pomer do času, kým mu odporca umožní pokračovať v práci alebo
do času rozhodnutia súdu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ktorú časť žalobného petitu
navrhovateľ upravil písomným podaním zo dňa 17.1.2012 a žiadal zaviazať odporcu k náhrade mzdy
vo výške 1.070,13 Eur odo dňa, keď odporca obdržal od súdu oznámenie o podaní žaloby na súd do
dňa, keď mu umožní ďalej vykonávať prácu. Navrhovateľ dôvodil, že po ukončení dočasnej pracovnej

neschopnosti dňa 18.8.2011 mu odporca oznámil, že jeho pracovné miesto bolo dňa 28.2.2011 zrušené
a bolo na ňom sa rozhodnúť, či pristúpi k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru dohodou alebo
výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Vzhľadom na to, že nebol dostatočne zorientovaný a informovaný
o organizačných zmenách a o súhlase závodného výboru odborovej organizácie, navrhovateľ požiadal
riaditeľku osobného úradu G.. G. o poskytnutie lehoty na podanie vyjadrenia. Keďže nasledujúci deň,
na osobnom pohovore odporca nevyhovel jeho žiadosti o preloženie na štátnozamestnanecké miesto

- 2 -

po nebohom G.. N. G., navrhovateľ podpísal dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého pomeru.
Neskôr sa dozvedel, že riaditeľka osobného úradu ho úmyselne oklamala, keď mu neponúkla voľné
a zároveň vhodné štátnozamestnanecké miesto po zosnulom G.. G., ktoré by bol schopný a ochotný
zastávať. Navrhovateľ mal za to, že odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, uviedol ho do omylu, v

ktorom stave podpísal dohodu o ukončení štátnozamestnaneckého, a preto ju považoval za neplatnú.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že
rozhodnutím generálneho riaditeľa odporcu č. 27/2011 o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest
v nadväznosti na Dodatok č. 2/2011 k rozhodnutiu č. 80/2010 o organizačnej zmene sa zrušilo dňom
28.2.2011 štátnozamestnanecké miesto č. 231/06 obsadené navrhovateľom. Tieto organizačné zmeny

prerokoval odporca s odborovou organizáciou dňa 24.2.2011, ktorej bol navrhovateľ podpredsedom,
a skončenie štátnozamestnaneckého pomeru s ním bolo i vopred písomne odsúhlasené zo stranyodborovej organizácie; tá vo svojom písomnom stanovisku jednoznačne uviedla, že v danom prípade
nešlo o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v rozpore s § 240 ods. 7 zákona č. 311/2001 Z.z.
Zákonník práce (ďalej len "Zákonník práce"). Odporca následne pozval navrhovateľa dňa 25.2.2011

na osobný pohovor k riaditeľke osobného úradu za účelom usporiadania jeho štátnozamestnaneckého
pomeru, avšak navrhovateľ, hoci sa v ten deň nachádzal na pracovisku, sa rokovania nezúčastnil
z dôvodu návštevy lekára a následnej dočasnej práceneschopnosti až do 18.8.2011. Odporca mal
ďalej za to, že pri osobnom pohovore s navrhovateľom dňa 19.8.2011 navrhovateľovi oznámil všetky
potrebné informácie ohľadne zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, umožnil mu nahliadnuť

do stanoviska odborového orgánu zo dňa 25.2.2011 a ponúkol mu i zoznam všetkých vhodných
voľných štátnozamestnaneckých, ako aj pracovných miest, ktoré by navrhovateľ mohol zastávať
a keďže navrhovateľ nesúhlasil s výkonom práce na týchto miestach, dohodol sa dobrovoľne na
skončení štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, čo vyjadril i v zázname z pohovoru dňa 19.8.2011.
Štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi konania sa mal ukončiť ku dňu 31.8.2011. Následne
dňa 22.8.2011 prikročil navrhovateľ k uzavretiu písomnej dohody o skončení štátnozamestnaneckého

pomeru, ktorú považoval odporca za platne uzavretú, keďže vyjadrovala slobodné rozhodnutie
navrhovateľa ukončiť štátnozamestnanecký pomer s odporcom z dôvodov v nej uvedených. Pokiaľ išlo
o náhradu funkčného platu požadovanú navrhovateľom odporca podotkol, že v súvislosti s ukončením
štátnozamestnaneckého pomeru vyplatil navrhovateľovi odstupné podľa § 53 ods. 1 zákona č. 400/2009
Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.") v sume trojnásobku funkčného platu,

ktoré následne v súlade s Kolektívnou zmluvou na rok 2011 zvýšil na dvojnásobok funkčného platu
navrhovateľa. Navrhovateľ bol preto oprávnený uplatňovať si náhradu funkčného platu počnúc až od
1.2.2012. Pre prípad priznania náhrady funkčného platu odporca žiadal zohľadniť ustanovenie § 55
zákona č. 400/2009 Z.z.

Navrhovateľ v priebehu konania upravil znenie žalobného petitu a žiadal určiť, že dohoda o ukončení
štátnozamestnaneckého pomeru uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom dňa 22.8.2011 je neplatná
a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu priemerného funkčného platu vo výške 1.077
eur mesačne počnúc od 1.2.2012 do doby, kedy odporca umožní navrhovateľovi pokračovať v práci.
Súd predmetnú zmenu žalobného petitu pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní súdu dňa

19.9.2012.
- 3 -

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 19.9.2012 a 12.11.2012, na ktorom po vykonaní dokazovania v
prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedka B.. W. L., oboznámil sa s písomnými
vyjadreniami a ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa a splnomocnenej zástupkyne
odporcu, ako aj s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu, a to dohodou o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 3.12.2010, záznamom z pohovoru zo dňa 19.8.2011,

prehľadom voľných štátnozamestnaneckých miest a pracovných miest ku dňu 18.8.2011, dohodou
o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011, rozhodnutím generálneho riaditeľa
Pôdohospodárskej platobnej agentúry zo dňa 25.2.2011, č. 27/2011 a dodatkom č. 2/2011 k rozhodnutiu
zo dňa 22.10.2010, záznamom o prerokovaní návrhov organizačno-riadiacich aktov zo dňa 24.2.2011,
žiadosťou o prerokovania skončenia štátnozamestnaneckého pomeru člena výboru ZO OZPP na

Slovensku pri PPA zo dňa 25.2.2011 a nadväzujúcim stanoviskom ZV ZO OZPP pri PPA zo dňa
25.2.2011, organizačnou štruktúrou ku dňu 12.8.2011, dohodou o zmene štátnozamestnaneckého
pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca zo dňa 12.8.2011, osobným spisom navrhovateľa,
ako i ostatným obsahom súdneho spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedkyne G..
Q.G.,nakoľkopodľavyjadreniaodporcuanímpredloženejfotokópieodočasnejpracovnejneschopnosti

je svedkyňa dočasne práceneschopná a z dôvodu vážnych zdravotných problémov i hospitalizovaná.
Vzhľadom na to, že termín ukončenia hospitalizácie nie je známy a podľa udania odporcu je predpoklad
trvania hospitalizácie svedkyne dlhší čas, súd mal za to, že zotrvanie na vykonaní dokazovania
výsluchom svedkyne môže značne predĺžiť trvanie sporu. Keďže úlohou súdu je v občianskom súdnom
konaní poskytnúť rýchlu a účelnú ochranu práv účastníkom konania, za stavu, keď mal súd k dispozícii

písomné vyjadrenie i svedkyne k predmetu sporu, nepovažoval za danej situácie so zreteľom na jej
nepriaznivý zdravotný stav trvať na potrebe i jej výsluchu v konaní. Skutkový stav je nasledovný:NavrhovateľbolštátnymzamestnancomsvýkonomštátnejslužbyvslužobnomúradePôdohospodárska
platobná agentúra na základe jeho žiadosti a následnej dohody o trvalom preložení zo dňa 7.1.2004 a
počnúc od 1.1.2011 bol zaradený do referátu rizikovej analýzy odboru rizík a krízového riadenia v odbore

štátnej služby 1.01 riadenie štátnej služby.

Medzi najnáročnejšie činnosti, ktoré mal navrhovateľ vykonávať patrilo koordinovanie celoštátneho
alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych
odborovasmerovsdôsledkamizarozhodnutiasceloštátnymalebomedzinárodnýmidosahomnaúrovni

iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, pričom v rámci týchto činností bol zodpovedný
zaplnenieúlohvproceserizikovejanalýzy,zodpovedalzasprávnosť,kompletnosť,využiteľnosťakvalitu
predkladaných výstupov a materiálov vypracovaných v rámci výkonu pracovných činností.

Rozhodnutím č. 27/2011 zo dňa 25.2.2011 o racionalizácii počtu zamestnaneckých miest
generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry zrušil dňom 28.2.2011, okrem iného, i

štátnozamestnanecké miesto v referáte rizikovej analýzy č. 231 odboru rizík a krízového riadenia č. 230
sekcie organizačného a technického zabezpečenia č. 200, evidované pod č. 231/06,
- 4 -

obsadené navrhovateľom a uložil riaditeľke osobného úradu, aby v rámci svojej pôsobnosti zabezpečila

realizáciu štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom
záujme, vyplývajúcich z tohto rozhodnutia. Súčasťou tohto rozhodnutia bola i príloha obsahujúca rozpis
počtu štátnozamestnaneckých a zamestnaneckých miest. Dodatkom č. 2/2011 zo dňa 25.2.2011 k
rozhodnutiu o organizačnej zmene č. 80/2010 zo dňa 22.10.2010 v znení jeho dodatku č. 1, došlo okrem
iného, k zrušeniu odboru rizík a krízového riadenia č. 230 v členení referát rizikovej analýzy č. 231,

referát riadenia rizík č. 232, referát krízového riadenia č. 233, pričom pôsobnosť odboru sa presunula
do novozriadeného odboru rizikovej analýzy č. 230, sekcie organizačného a technického zabezpečenia
č. 200, okrem činností v oblasti riadenia rizík, ktoré sa presunuli do oddelenia informačnej bezpečnosti
a riadenia rizík č. 113 kancelárie GR č. 110 a činností v oblasti krízového riadenia, ktorého sa presunuli
do novozriadeného referátu krízového riadenia č. 201 v priamej riadiacej pôsobnosti riaditeľa sekcie

organizačného a technického zabezpečenia.

Dodatok č. 2 k rozhodnutiu generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry č. 80/2010,
ktorým sa menil a dopĺňal organizačný poriadok odporcu a návrh rozhodnutia o racionalizácii
počtu zamestnaneckých miest odporcu boli prerokované Závodným výborom základnej organizácie

Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva na Slovensku pri Pôdohospodárskej platobnej
agentúre pôsobiacej u odporcu (ďalej len "odborová organizácia") dňa 24.2.2011, ktorý voči nim nemal
žiadne pripomienky a odporučil ich schváliť. V tejto súvislosti sa odborová organizácia zaoberala i
žiadosťou generálneho riaditeľa odporcu o prerokovanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
člena výboru odborovej organizácie zo dňa 25.2.2011, ktorým členom bol navrhovateľ, nakoľko

odporca pre navrhovateľa nemal iné vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto, a preto jeho
štátnozamestnanecký pomer mal skončiť výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.
z výpovedného dôvodu podľa § 47 písm. b) predmetného zákona. Odborová organizácia zaujala dňa
25.2.2011 stanovisko, že podľa nej sa nejedná o skončenie pracovného pomeru porušujúce ochranu
zástupcovzamestnancovvsúvislostisčinnosťounavrhovateľavodborochpodľa§240ods.7Zákonníka

práce a Kolektívnej zmluvy pre rok 2011.

Z obsahu záznamu z pohovoru zo dňa 19.8.2011 súd zistil, že navrhovateľ bol pozvaný na osobný
pohovor už dňa 25.2.2011, avšak keďže bol uznaný za dočasne práceneschopného odo dňa 25.2.2011,
tento sa neuskutočnil. Dočasná pracovná neschopnosť navrhovateľa trvala celkovo 174 dní (viď aj

potvrdenie o zamestnaní zo dňa 31.8.2011) do dňa 17.8.2011. Navrhovateľ sa zúčastnil osobného
pohovoru až dňa 19.8.2011 a v prítomnosti riaditeľky osobného úradu G.. Q. G. a predsedu odborovej
organizácie B.. W. L., po oboznámení sa s rozhodnutiami generálneho riaditeľa odporcu č. 27/2011
a dodatku č. 2/2011, bol informovaný o zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta počnúc od
28.2.2011. Navrhovateľovi bol predložený k nahliadnutiu zoznam voľných a dočasne neobsadených

štátnozamestnaneckých miest a pracovných miest aktuálnych ku dňu konania pohovoru, v počte 6
miest, a to 1. na odbore vnútorného auditu referát vnútorného auditu č. ŠZM 141/08, 2. na oddelení
vyhodnocovania projektov odboru hodnotenia projektov sekcie projektových podpôr a štátnej pomoci č.
ŠZM 432/12, 3. na oddelení monitoringu, odbor monitoringu výkazníctva a štatistiky platobnej sekcie č.ŠZM 641/05, 4. na odbore obchodných mechanizmov sekcie organizácie trhu č. ŠZM 720/05, 5. na RP
Trnava č. ŠZM 802/16 a 6. na odbore účtovníctva a
- 5 -

rozpočtu prevádzky sekcie organizačného a technického zabezpečenia č. PM 240/08, miesta
pod bodmi 1. až 5. v dočasnej štátnej službe a v prípade miesta č. 6 išlo o miesto
vo výkone práce vo verejnom záujme. Navrhovateľ bol na pohovore informovaný o tom, že
odborová organizácia na svojom zasadnutí dňa 25.2.2011 prerokovala žiadosť generálneho

riaditeľa odporcu o skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru a keďže nejde o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru porušujúceho ochranu zástupcu zamestnancov v súvislosti s
jeho činnosťou podľa § 240 ods. 7 Zákonníka práce a Kolektívnej zmluvy pre rok 2011,
odborová organizácia so skončením štátnozamestnaneckého pomeru súhlasila. Z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa, nemožnosti služobného úradu ponúknuť navrhovateľovi
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto sa mal štátnozamestnanecký pomer podľa označenej voľby

ukončiť dohodou v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) a § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z., a to ku
dňu 31.8.2011. Záznam zo služobného pohovoru podpísal navrhovateľ, riaditeľka osobného úradu a
predseda odborovej organizácie.

Navrhovateľ následne dňa 22.8.2011 uzavrel so služobným úradom zastúpeným generálnym riaditeľom

odporcu podľa § 46 ods. 1 písm. a) a § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. dohodu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.8.2011.

Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu dňa 19.9.2012 nevedel bližšie vyjadriť k
pracovnej pozícii, ani k obsahu pracovnej náplne, ktorú u odporcu vykonával, a to vzhľadom na viaceré

organizačné zmeny. Bol však riaditeľom informatiky, neskôr riaditeľom analýzy - odbor rizikových analýz,
na ktorom štátnozamestnaneckom mieste mal zabezpečovať vývoj softwaru rizikovej analýzy. Pokiaľ
išlo o osobný pohovor zo dňa 19.8.2011 za účasti riaditeľky osobného úradu G.. Q. G. a predsedu
odborovej organizácie B.. W. L., navrhovateľ nepopieral, že na ňom bol oboznámený so zrušením
jeho štátnozamestnaneckého miesta a bol mu predložený i zoznam voľných štátnozamestnaneckých

miest. Zároveň mu B.. L. oznámil, že zrušenie jeho štátnozamestnaneckého miesta nijako nesúvisí s
jeho činnosťou v odboroch, a preto súhlasil s ukončením štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže si
mal zvoliť spôsob ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to buď dohodou alebo výpoveďou,
navrhovateľ požiadal o lehotu na premyslenie, ktorá mu bola poskytnutá. Následne obvolal známych
a vzhľadom na to, že títo nemali pre neho žiadne voľné pracovné miesto, rozhodol sa ukončiť

štátnozamestnanecký pomer dohodou, ktoré rozhodnutie odporcovi oznámil nasledujúci deň, resp.
dňa 20.8.2011 a vyznačil i na zadnej strane záznamu z pohovoru zo dňa 19.8.2011. V priebehu
konania navrhovateľ upravil svoju výpoveď, keď uviedol, že sa presne nepamätá, kedy sa presne
rozhodol ukončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou, či to bolo 18.8. alebo 19.8.2011, avšak svoje
konečné stanovisko vo veci uviedol po poskytnutí lehoty na vyjadrenie. Pokiaľ išlo o voľbu spôsobu

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou, bolo to jeho slobodné rozhodnutie, nik ho k
nemu nenútil, v tom čase už totiž vedel, že chce definitívne ukončiť štátnozamestnanecký pomer
touto formou. Záznam z pohovoru podpísal slobodne, i keď pociťoval nátlak v súvislosti s voľbou
spôsobuskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru.Navrhovateľnaosobnompohovoredňa19.8.2011
zároveň oslovil riaditeľku osobného úradu ohľadne jeho umiestnenia na štátnozamestnanecké miesto po

zosnulom kolegovi G.. N. G., keď konkrétnu pracovnú pozíciu, ktorú kolega vykonával označiť nevedel.
Navrhovateľ sa cítil byť oklamaný tvrdením riaditeľky osobného úradu o tom, že pracovné miesto po
nebohom kolegovi bolo obsadené, keďže neskôr zistil, že
- 6 -

bolo voľné. Zároveň získal vedomosť o tom, že nový súhlas s ukončením štátnozamestnaneckého
pomeru odborová organizácia nedávala a jej predseda len spísal potvrdenie o tom, že ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa nesúvisí s jeho odborovou činnosťou.

Vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu dňa 12.11.2012 navrhovateľ upravil svoju výpoveď v

tom, že rozhodnutie ukončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou oznámil odporcovi ešte v deň
konania pohovoru, t.j. dňa 19.8.2011, keďže bol pod nátlakom a mal si vybrať medzi skončením
štátnozamestnaneckého pomeru dohodou alebo výpoveďou. Pod nátlakom preto zakrúžkoval voľbu
dohodou.Z výpovede svedka B.. W. L. súd zistil, že pôsobil u odporcu vo funkcii vedúceho regionálneho
pracoviska a kontrolóra organizácie trhu, pričom vykonával i funkciu predsedu odborovej organizácie.

Z kolektívnej zmluvy vyplývalo, že každá organizačná zmena, ktorá mala u odporcu nastať, musela
byť vopred prerokovaná s odborovou organizáciou, pričom v takom prípade odborová organizácia
obdržala i zoznam pracovníkov dotknutých organizačnou zmenou. Pokiaľ išlo o navrhovateľa, v tom
čase svedok vyjadril nesúhlas s jeho prepustením zo štátnozamestnaneckého pomeru a navrhovateľovi
odporučil zakúpiť zámok na ústa, pretože odborová organizácia ho nemienila stále ochraňovať.

Neskôr odborová organizácia obdržala ďalšiu žiadosť o prejednanie skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s navrhovateľom, ktorú na výbore dňa 25.2.2011 i riadne prejednala a napokon vydala
stanovisko, podľa ktorého zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa a jeho prepustenie
zo štátnozamestnaneckého pomeru nesúviselo s jeho činnosťou v odborovej organizácii. Svedok ďalej
uviedol, že sa zúčastnil osobného pohovoru s navrhovateľom dňa 19.8.2011. Išlo o štandardný pohovor
týkajúci sa skončenia štátnozamestnaneckého pohovoru. Podľa svedka navrhovateľ už v tom čase z

titulu funkcie podpredsedu odborovej organizácie bezpečne vedel o organizačnej zmene, o zrušení
jeho štátnozamestnaneckého miesta a bol informovaný i o voľných pracovných miestach u odporcu. S
odvolávaním sa na správnosť záznamu z pohovoru zo dňa 19.8.2011 svedok navrhovateľovi oznámil, že
keďže skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nesúviselo s jeho činnosťou v odboroch, odborová
organizácia vyslovila s ukončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru nepriamy súhlas. Navrhovateľ

požiadal o poskytnutie lehoty na premyslenie si spôsobu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
ktorá mu bola poskytnutá, pričom nežiadal o zaradenie na iné pracovné, resp. štátnozamestnanecké
miesto. Neskôr navrhovateľ oznámil, že si zvolil uzavrieť dohodu u skončení štátnozamestnaneckého
pomeru, v ktorom prípade už odborová organizácia nemohla do procesu nijako zasahovať. Svedok
sa nepamätal, kedy sa navrhovateľ rozhodol pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dohodou,

ani či bol pri tejto voľbe prítomný, avšak záznam z pohovoru zo dňa 19.8.2011 svedok podpísal,
keďže obsahovo zodpovedal priebehu pohovoru, i keď v ňom nebola zachytená žiadosť navrhovateľa
o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k spôsobu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Svedok
poprel, že by počas osobného pohovoru bol na navrhovateľa vyvíjaný nejaký nátlak, navrhovateľ
vystupoval vyrovnane, bol kľudný, bez stresu, i keď pripustil, že osobný pohovor mohol mal na neho

nejaký vplyv.

Riaditeľka osobného úradu G.. Q. G.O. v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2011 (v osobnom spise
navrhovateľa - pozn. súdu) označila za nepravdivé tvrdenie, podľa ktorého si navrhovateľ už dňa
18.8.2011 mal zvoliť spôsob ukončenia jeho

- 7 -

štátnozamestnaneckého pomeru.; v ten deň sa totiž navrhovateľ len dopytoval na voľné pracovné
miesta,oktorýchexistenciisadozvedelnaústnompohovorenasledujúcideň,t.j.19.8.2011.Navrhovateľ
boldostatočnezorientovanýaakopodpredsedaodborovejorganizáciemalvedomosťiopripravovaných

organizačných zmenách, keďže bol pozvaný i na zasadnutie o ich prejednaní. Tohto zasadnutia
odborovej organizácie sa nezúčastnil, keď po obdržaní pozvánky odišiel k lekárovi. Na ústnom pohovore
dňa 19.8.2011 navrhovateľovi predložili podklady od odborovej organizácie, ako i zoznam voľných
a vhodných pracovných miest, medzi ktoré nepatrilo štátnozamestnanecké miesto na odbore správy
majetku a prevádzky, v tom čase obsadené B.. E. R.. Iné voľné štátnozamestnanecké miesto na odbore

organizačnom právnom navrhovateľ nemohol obsadiť, keďže nespĺňal podmienku vzdelania v odbore
právo, a preto sa sám rozhodol ukončiť štátnozamestnanecký pomer dohodou ku dňu 31.8.2011.

Právny zástupca navrhovateľa vo svojich ústnych prednesoch zotrval na dôvodnosti žalobného návrhu
navrhovateľa. Dohodu o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 považoval za

neplatnú, nakoľko v jej súvislosti nebol udelený súhlas zástupcov zamestnancov podľa § 121 ods. 2
zákona č. 400/2009 Z.z. v spojení s § 240 ods. 8 Zákonníka práce. Súhlas odborovej organizácie so
skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa zo dňa 25.2.2011 totiž bolo možné využiť
len v lehote 2 mesiacov od jeho udelenia, pričom k dohode o ukončení štátnozamestnaneckého
pomeru došlo dňa 18.8.2011 (správne malo byť 22.8.2011 - pozn. súdu). Právny zástupca navrhovateľa

mal zároveň za to, že existoval nesúlad medzi stanoviskom odborovej organizácie zo dňa 25.2.2011
a vyjadrením podľa vopred pripraveného záznamu z pohovoru zo dňa 19.8.2011. Navrhovateľ bol
preto uvedený do omylu v tom, že existuje platný súhlas zástupcov zamestnancov s ukončením
jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ako aj ohľadne obsadenosti štátnozamestnaneckého miestapo zosnulom kolegovi G.. N.K. G., ktoré miesto mu ako voľné nebolo ponúknuté. I keď toto
štátnozamestnanecké miesto nevedel právny zástupca navrhovateľa identifikovať a označiť, mal
za to, že ak by bolo navrhovateľovi ponúknuté, navrhovateľ by v žiadnom prípade dohodu u

ukončení štátnozamestnaneckého pomeru s odporcom neuzavrel. Z predloženého zoznamu voľných
pracovných miest totiž ani jedno miesto nezodpovedalo navrhovateľovmu pracovnému zaradeniu
a náplni práce. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa dôvody ukončenia štátnozamestnaneckého
pomeru s navrhovateľom boli zjavne iné ako tvrdené organizačné zmeny u odporcu.

Splnomocnená zástupkyňa odporcu vo svojich ústnych prednesoch žiadala návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietnuť. Mala za to, že v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
22.8.2011 bol jasne vymedzený dôvod jeho ukončenia, ktorý vyplýval i zo záznamu z osobného
pohovoru zo dňa 19.8.2011. Námietky navrhovateľa, ktorými odôvodňoval svoj nárok nepovažovala
za relevantné, keďže časové obmedzenie využitia súhlasu odborovej organizácie so skončením
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 240 ods. 8 Zákonníka práce sa vzťahovalo len na prípady

skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením, a teda ho nebolo
možné aplikovať na navrhovateľa, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa mal ukončiť dohodou.
Pri osobnom pohovore dňa 19.8.2011 bol navrhovateľ oboznámený s udelením súhlasu odborovej
organizácie, pričom pokiaľ by sa rozhodol ukončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, odporca by
opätovne

- 8 -

zabezpečoval súhlas zástupcov zamestnancov s jeho výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru.
Odporca si vo vzťahu k navrhovateľovi splnil ponukovú povinnosť, keď mu ponúkol nielen voľné
miesta v štátnej správe, ale i miesta na výkon práce vo verejnom záujme. Údajné neobsadené

miesto po zosnulom G.. N.K. G. odporca evidoval ako štátnozamestnanecké miesto č. 210/09, ktoré
však počnúc od 12.8.2011 obsadil B.. R., ktorá okolnosť vyplývala i z predloženej dohody o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením štátneho zamestnanca zo dňa 12.8.2011. Podľa
nej štátny zamestnanec B.. E. R. súhlasil so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru jeho trvalým
preložením z odboru organizačno - právneho v odbore štátnej služby 1.01 Riadenie štátnej služby

do odboru správy majetku a prevádzky, sekcie organizačného a technického zabezpečenia, v odbore
štátnej služby 2.02 Financie, a to dňom 12.8.2011. Podľa splnomocnenej zástupkyne odporcu osobný
pohovor týkajúci sa usporiadania štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa sa uskutočnil dňa
19.8.2011, a keďže dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru bola uzavretá dňa 22.8.2011,
navrhovateľovi bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si svoje rozhodnutie premyslel.

Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (ďalej len "zákon č. 400/2009 Z.z.")
štátnozamestnanecký pomer možno skončiť dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi

výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho
zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým
preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia

§ 10, § 11a ods. 1, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods. 1, 2, 3, 5 a 8, § 52, §
55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 3 až 5, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, §
72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a,
§ 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, §
117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 7, § 156, §

157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4,
§ 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
§ 34 až 40, § 41, § 41a, § 42a, § 42b, § 43, § 43a, § 43b, § 43c, § 44, § 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho

zákonníka.

Podľa § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky
zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.Podľa § 60 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení
pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

- 9 -

Podľa § 60 ods. 2,3 Zákonníka práce, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a
zamestnanecuzatvárajúpísomne.Vdohodemusiabyťuvedenédôvodyskončeniapracovnéhopomeru,
ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných

zmien. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia

písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl

táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na §
132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 a na priznanie náhrady funkčného platu z tohto titulu

nie je dôvodný.

Predtým ako súd prikročil k samotnému skúmaniu opodstatnenosti návrhu navrhovateľa na určenie
neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, nevyhnutne sa zaoberal otázkou, či
boli splnené všetky predpoklady pre uplatnenie návrhu navrhovateľa na súde. Súd mal pritom za to,

že navrhovateľ dodržal formálny predpoklad pre uplatnenie návrhu na určenie neplatnosti dohody o
ukončení štátnozamestnaneckého pomeru v zmysle § 77 Zákonníka práce (§ 120 zákona č. 400/2009
Z.z.), keď štátnozamestnanecký pomer medzi účastníkmi konania sa mal skončiť dňa 31.8.2011, pričom
navrhovateľ podal žalobný návrh na súd dňa 13.9.2011, t.j. v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote,
od kedy sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

Pokiaľ išlo o samotný žalobný návrh, je zrejmé, že navrhovateľ napádal neplatnosťou dohodu o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru uzavretú podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z.z. dňa
22.8.2011.

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru je dvojstranným právnym úkonom, ktorého
dôsledkom je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru medzi jeho účastníkmi.
- 10 -

Podmienky jej uzavretia upravujú ustanovenia § 60 a nasl. Zákonníka práce (§ 120 zákona č. 400/2009

Z.z..), podľa ktorých musí byť dohoda uzavretá písomne, i keď písomná forma nie je podmienkou jej
platnosti, a v prípade, že dôvodom jej uzavretia sú organizačné zmeny, vyžaduje sa uvedenie dôvodu
a dátumu ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Dohoda je uzavretá v okamihu, keď jej účastníci
prejavia súhlasnú vôľu byť ňou viazaní.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa súd zaoberal nevyhnutne platnosťou dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru z hľadiska dodržania náležitostí uvedených v ustanoveniach
Zákonníka práce, ako aj všeobecných náležitostí kladených na právne úkony podľa Občianskeho
zákonníka (§ 120 zákona č. 400/2009 Z.z.).Preskúmaní dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 mal súd za to,
že 1/ bola vyhotovená v písomnej forme, 2/ bol v nej uvedený i dôvod jej uzavretia, keď došlo k

zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa v referáte rizikovej analýzy č. 231, odboru rizík
a krízového riadenia č. 230, sekcie organizačného a technického zabezpečenia č. 200 a služobný úrad
síce ponúkol navrhovateľovi iné vhodné štátnozamestnanecké miesto, avšak navrhovateľ nesúhlasil
s trvalým preložením a nedohodol sa so služobným úradom inak, a 3/ v dohode bol uvedený i
dátum ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 31.8.2011. Súd mal za preukázané i splnenie

náležitostí kladených na právne úkony podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka (§ 121 ods. 1 zákona
č. 400/2009 Z.z.), keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ podpísal dohodu slobodne,
bez nátlaku, keď mu bol poskytnutý žiadaný čas na rozmyslenie a nik ho k voľbe zvoleného spôsobu
ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru nenútil, dohodu uzavrel vážne, keďže v čase rozhodnutia
navrhovateľ jasne vedel, že chce ukončiť štátnozamestnanecký pomer danou formou. Napokon i zo
samotného obsahu dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 vyplýva, že

navrhovateľ svojim podpisom prehlásil, že dohodu uzavrel slobodne, vážne, bez nátlaku, vopred si ju
prečítal, jej obsahu porozumel a bez výhrady s ňou súhlasí.

Pokiaľ išlo o okolnosti predchádzajúce uzavretiu dohody, z výpovede svedka Ing. Františka Knapíka i
z výpovede samotného navrhovateľa súd ustálil, že osobný pohovor s navrhovateľom dňa 19.8.2011

prebehol štandardným spôsobom v súlade s ustanoveniami zákona č. 400/2009 Z.z. a Zákonníka práce,
navrhovateľ bol jasne a zrozumiteľne oboznámený s rozhodnutiami generálneho riaditeľa odporcu o
organizačných zmenách, o zrušení jeho štátnozamestnaneckého miesta, pričom priamo predsedom
odborovej organizácie bol informovaný i o stanovisku odborovej organizácie zo dňa 25.2.2011, a
teda o tom, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nesúvisí s jeho činnosťou v odboroch,

a o jej (nepriamom) súhlase s ním. Navrhovateľ bol oboznámený i s možnosťami skončenia jeho
štátnozamestnaneckého pomeru a na jeho žiadosť mu bol poskytnutý i časový priestor na premyslenie,
s ktorým zo spôsobov chce ukončiť štátnozamestnanecký pomer. Z výsluchu svedka B.. W. L. vyplynulo,
že navrhovateľ bol počas pohovoru pokojný, v kľude, nebol pod stresom. Pokiaľ navrhovateľ namietal
nátlak spočívajúci v rozhodnutí sa, ktorým zo spôsobov ukončí štátnozamestnanecký pomer, súd udáva,

že navrhovateľ popisoval svoje vnútorné psychické rozpoloženie, ktoré je však v takej situácii úplne
prirodzené, nakoľko navrhovateľ riešil svoju ďalšiu existenciu a budúcnosť. Navrhovateľ však sám
netvrdil a neuvádzal to ani svedok B.. L., že by počas osobného pohovoru bol v takom zlom
- 11 -

psychickom stave, že by konal skratovo, neuvážene, nakoľko mu bol poskytnutý časový priestor na
premyslenie a pri následnej voľbe ukončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou už jednoznačne
vedel, že nechce ukončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Navrhovateľ teda nepreukázal,
že by prejav a vyjadrenie jeho vôle nesmerovalo k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru
dohodou, pričom ním uvádzané dôvody nemali za následok prípadnú neplatnosť dohody o skončení

štátnozamestnaneckého pomeru.

Navrhovateľ videl dôvody neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tom,
že ju uzatvoril v omyle podľa § 49a Občianskeho zákonníka, ktorý omyl sa týkal obsadenia bližšie
neoznačeného štátnozamestnaneckého miesta po nebohom kolegovi G.. N. G., ktoré mu malo byť

ponúknuté, ako aj v omyle ohľadne udelenia nového súhlasu odborovej organizácie so skončením jeho
štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľom uvádzané skutočnosti by síce mohli spôsobovať tzv.
relatívnu neplatnosť dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ako právneho úkonu (§ 40a
ods. 1 v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka), avšak námietka neplatnosti právneho úkonu z dôvodu
uvedenia do omylu podľa § 49a Občianskeho zákonníka, neprichádza v danom prípade vzhľadom na

ustanovenie § 121 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z.z. vylučujúceho jeho aplikáciu, do úvahy. Naviac,
navrhovateľ svoje námietky v konaní ani nepreukázal.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že navrhovateľovi bol pri ústnom pohovore dňa 19.8.2011
predložený zoznam voľných a zároveň vhodných štátnozamestnaneckých miest a miest týkajúcich sa

výkonu práce vo verejnom záujme, v ktorých nefigurovalo štátnozamestnanecké miesto po nebohom
G.. N.K. G.. Navrhovateľ v priebehu konania nedokázal identifikovať a konkrétne pomenovať, ktoré
štátnozamestnanecké miesto obsadené v minulosti nebohým G.. N. G. mu mal odporca ako voľné
ponúknuť, pričom označenie tohto štátnozamestnaneckého miesta odporcom ako pozícia č. 210/09,na odbore správy majetku a prevádzky, navrhovateľ nerozporoval. Odporca v konaní preukázal, že
predmetné štátnozamestnanecké miesto v odbore správy majetku a prevádzky, sekcie organizačného
a technického zabezpečenia v odbore štátnej služby 2.02 Financie, bolo v čase konania osobného

pohovoru s navrhovateľom obsadené, a to štátnym zamestnancom B.. E. R., na základe žiadosti a
dohody o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením zo dňa 12.8.2011. Navrhovateľ
preto nemohol byť uvedený do omylu ohľadne ponuky a obsadenia tohto štátnozamestnaneckého
miesta. Pokiaľ išlo o druhú námietku navrhovateľa spočívajúcu v omyle ohľadne udelenia (nového)
súhlasu odborového orgánu so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru, tu súd udáva, že

z obsahu zápisnice z pohovoru s navrhovateľom zo dňa 19.8.2011, ako i z výpovede svedka a
účastníka pohovoru B.. W. L. vyplynulo, že navrhovateľ bol informovaný o stanovisku odborovej
organizácie, o tom, že toto bolo prijaté dňa 25.2.2011 i o súhlase (nepriamom) odborového orgánu
s ukončením štátnozamestnaneckého pomeru, keďže sa netýkalo a nesúviselo s jeho činnosťou v
odboroch. Táto skutočnosť bola zachytená i v zázname z pohovoru zo dňa 19.8.2011, ktorý navrhovateľ
dobrovoľne podpísal a potvrdil jeho správnosť. Je zrejmé, že stanovisko odborovej organizácie prijaté

dňa 25.2.2011 bolo výsledkom prejednania žiadosti generálneho riaditeľa odporcu o prerokovanie
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, tak ako vo svojej výpovedi potvrdil i svedok
B.. W. L.Í., s ktorým odborová organizácia nevyslovila nesúhlas. Navrhovateľ preto nedôvodne namietal
uvedenie do omylu v tomto smere. Naviac, i
- 12 -

prípadná neexistencia súhlasu odborového orgánu so zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta
nespôsobuje neplatnosť dohody o skončením štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011,
ako sa mylne domnieval právny zástupca navrhovateľa, nakoľko v zmysle ustanovenia § 74
Zákonníka práce, ktorý sa použije primerane, sa súhlas zástupcov zamestnancov vyžadoval len pri

skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením, čo nebol prípad
navrhovateľa, a iba v týchto prípadoch bolo možné taký súhlas zástupcov zamestnancov použiť v lehote
dvoch mesiacov od jeho udelenia (§ 240 ods. 8 Zákonníka práce). Námietky navrhovateľa preto súd
vyhodnotil ako nedôvodné.

Za nedôvodný súd považoval i poukaz navrhovateľa na rozpor dohody o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 s dobrými mravmi spočívajúci v tom, že:
1/ v dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru nebol uvedený dôvod jej uzavretia, ktorá
okolnosť sa však nezakladá na pravde, keďže v písomnej dohode zo dňa 22.8.2011 bol jasne
a zrozumiteľne vymedzený dôvod jej uzavretia, a to organizačné zmeny u odporcu, zrušenie

štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa a nemožnosť služobného úradu zamestnať navrhovateľa
na inom vhodnom štátnozamestnaneckom mieste,
2/ v spôsobe vedenia pohovoru medzi navrhovateľom a služobným úradom odporcu, keď z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že tento prebehol štandardným spôsobom, navrhovateľovi bol poskytnutý
časový priestor na premyslenie si spôsobu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a navrhovateľ

sa následne slobodne rozhodol a zvolil si príslušnú formu jeho ukončenia. Pokiaľ právny zástupca
navrhovateľa v tejto súvislosti namietal, že záznam z pohovoru bol vopred pripravený, tu súd udáva,
že z obsahu osobného spisu navrhovateľa je zrejmé, že obdobné záznamy z pohovoru odporca s
navrhovateľom spísal i pri prejednaní iných organizačných zmien, a to naposledy dňa 27.10.2010
v súvislosti so zrušením jeho štátnozamestnaneckého miesta vedúceho č. 230/01. Z obsahu tohto

záznamu je pritom zrejmé, že i v tomto prípade služobný úrad odporcu vopred pripravil kostru záznamu
z pohovoru s uvedením základných a nemenných údajov, pričom ďalšie údaje oznámené v priebehu
osobného pohovoru len ručne dopisoval.
3/ v spôsobe výkonu a schvaľovania organizačných zmien u odporcu, ktorú oblasť však súd nemá
oprávnenie preskúmavať, keďže rozhodnutie o organizačných zmenách nie je právnym úkonom, je

v plnej kompetencii odporcu a súd nemá oprávnenie organizačné zmeny u odporcu, ani spôsob ich
prijímania, preskúmavať.

Zohľadniac všetky vyššie uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že pri uzavretí dohody o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 22.8.2011 boli dodržané všetky osobitné, ako aj

všeobecné náležitosti kladené na právne úkony a predmetná dohoda je platná. Súd preto návrh
navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti dohody o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru a nadväzujúcej náhrady funkčného platu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

- 13 -

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko

odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 12. novembra 2012 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Henčeková A.