Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/179/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713211588
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8713211588.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovaným: 1/. B. B., nar.
X.X.XXXX, bytom M., P. XX, 2/ U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., P. XX, za účasti vedľajších účastníkov
na strane žalovaných: 1/ OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268,

zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, 2/ Združenie - Pomoc a
ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, zastúpený JUDr. Monikou
Marjanovič, advokátkou, Urbánkova 1562/6, Košice, o zaplatenie 1.592,02 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 13C/121/2014-87 zo dňa 2.4.2015, jednomyseľne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o povinnosti

žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi OZ právna pomoc spotrebiteľom trovy konania.

Účastníkom a vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením konanie zastavil. Upravil prevádzkovateľa systému
Slovenská pošta, a. s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, vrátiť žalobcovi v lehote 30 dní od

doručenia právoplatného uznesenia súdny poplatok v sume 88,80 eur zaplatený na účet Okresného
súdu Poprad. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia v sume 158,82 eur k rukám právneho zástupcu do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 15.8.2013 žiadal, aby súd zaviazal

žalovaných v 1. a 2. rade k zaplateniu sumy 1.592,02 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu
dňa 26.3.2015 zobral žalobu v celom rozsahu späť, preto v zmysle ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p.
konanie zastavil. O vrátení súdneho poplatku, kráteného o sumu 6,70 eur, rozhodol v zmysle § 11, ods.
3, ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel, pretože navrhovateľ zobral návrh na
začatie konania späť pred prvým pojednávaním. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal,

pretože k
zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, teda z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinil žalobca a žalovaní náhradu trov konania nepožadovali. V konaní si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia vedľajší účastník v 1. rade. Vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania
za predpokladu, že by toto právo vzniklo účastníkovi konania, na strane ktorého vystupuje. Keďže
zastavenie konania zavinil navrhovateľ, odporcovia by mali nárok na náhradu trov konania, teda podľa

názoru súdu tento nárok vznikol aj vedľajšiemu účastníkovi v 1. rade, ktorý navrhol rozhodnúť o trovách
konania. Súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 158,82 eur pozostávajúcu z odmenyurčenej podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po 71,37 eur za 1 úkon, t.j. 142,74 eur a z režijného paušálu 2 x 8,04
eur, t.j. 16,08 eur. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi v 2. rade o náhrade trov konania nerozhodoval,

pretože v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. o trovách konania rozhoduje súd na návrh a vedľajší účastník v
2. rade nenavrhoval rozhodnúť o trovách konania.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že uznesenie neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti

trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob,
akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Ak sa nejakému
subjektu priznáva osobitné postavenie na základe jeho činnosti (§ 25 zákona č. 250/2007 Z.z.) aj
vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom sa vychádza z logického predpokladu, že tento subjekt bude
odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Žalobca je toho názoru,
že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a

nezákonné aj preto, že tento subjekt ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko s
účinnosťou od 1.1.2015 pre každý takýto subjekt je stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane
koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník toto nesplnil, tak ako v
iných prípadoch do konania vstúpil spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. Na
základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd uznesenie v ním napadnutej časti zmenil tak, že

vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.

Podaným odvolaním neboli dotknuté výroky o zastavení konania, o vrátení súdneho poplatku, ani o
nepriznaní náhrady trov konania účastníkom, preto nadobudli právoplatnosť a v tejto časti nebolo možné
napadnuté uznesenie preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní odvolaním

napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že
nebol oprávnený túto časť uznesenia preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené
v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel
odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zmenu jeho napadnutej

časti.

S ohľadom na výsledok predmetného konania možno uzavrieť, že priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi zodpovedalo aplikácii ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 93
ods. 4 O.s.p..

Vedľajší účastník môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, a to z vlastného podnetu, alebo na
výzvu účastníka urobenou prostredníctvom súdu. Námietka žalobcu, že podmienkou vstupu vedľajšieho
účastníkadokonaniajesúhlashlavnéhoúčastníka,nastranektoréhochcevedľajšíúčastníkvystupovať,
nie je opodstatnená. Občiansky súdny poriadok v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania dňa

4.2.2014 v žiadnom ustanovení upravujúcom vedľajšiu intervenciu (§ 93) nevyžadoval udelenie súhlasu
účastníka konania na vstup vedľajšieho účastníka do konania. Navyše žalovaní nevyjadrili nesúhlas so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania.

Ak úkon o vstupe do konania bol realizovaný v čase účinnosti O.s.p. v znení do 31.12.2014, nemožno

podmienky prípustnosti vedľajšieho účastníctva posudzovať spätne, v zmysle podmienok upravených v
noveleO.s.p.realizovanejzákonomč.353/2014Z.z.(konkrétne§93ods.3vetadruháO.s.p.)účinnejod
1.1.2015, žiadajúcej výslovný súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník zúčastňuje na konaní.
Pričom tak ako je zdôraznené vyššie, účastník nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka.
Nešlo o nanútenú účasť (viď aj R 62/2014 NS SR).

Pokiaľ by sa pripustilo, že novela č. 353/2014 Z. z., ktorá zaviedla novú podmienku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania - súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, ktorý musí byť súčasťou
oznámenia o vstupe do konania sa uplatní aj na vstupy vedľajších účastníkov do konaní uskutočnené
pred jej účinnosťou, uplatnil by sa princíp pravej retroaktivity, ktorý je v našom právnom poriadku

(s výnimkou trestného práva) neprípustný. Z uvedeného vyplýva, že podmienky vstupu vedľajšieho
účastníka do konania môžu byť posudzované len s ohľadom na podmienky vstupu vedľajšieho účastníka
do konania, ktoré boli v platnosti v čase vstupu vedľajšieho účastníka. Ak by sa novozavedená
podmienka vstupu vedľajšieho účastníka do konania mala vzťahovať na skoršie vstupy vedľajšíchúčastníkov do konaní, znamenalo by to, že postup vedľajšieho účastníka, ktorý bol v súlade s vtedy
platným znením O.s.p., by sa dnes mohol označiť za neúčinný, na takýto vstup vedľajšieho účastníka do
konania by súd neprihliadal, a teda by sa použila pravá retroaktivita. Zákon č. 353/2014 Z. z. neobsahuje

vlastné prechodné ustanovenia a preto je potrebné jeho účinky vykladať v súlade s princípom zákazu
pravej retroaktivity. Ak nie je v prechodných ustanoveniach výslovne uvedené inak, je pri strete starej a
novej úpravy nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem,
teda aplikácie nových procesných noriem pre skôr začaté konania. V takomto prípade sa v konaní
pokračuje podľa neskoršieho zákona s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených skôr zostávajú v

platnosti (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 25.07.2007 sp.zn. 1 Azs 55/2006).
Čo sa týka nepravej retroaktivity v procesnom práve a názorov v odbornej literatúre na ňu z povahy
procesného práva vyplýva, že nové procesné právo (jeho zmeny) majú pôsobiť odo dňa nadobudnutia
účinnosti nového zákona, a to aj pre konania zahájené pred jeho účinnosťou. Účinky procesných
úkonov súdu a účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala skoršia úprava, však zostávajú zachované
(uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 512/05).

Zásadnou odvolacou námietkou žalobcu je nadbytočnosť zastúpenia vedľajšieho účastníka. Na margo
tejto námietky odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 2 až 4
O.s.p. v znení do 31.12.2014, podľa ktorého, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv

podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Do konania vstúpi buď
z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Z článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva právo každého na právnu pomoc v konaní pred
súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy. Z uvedeného prívlastku „právna“
pomoc vyplýva, že v danom prípade ide o pomoc poskytnutú v kvalifikovanej právnej forme, ktorú môže
poskytnúť iba osoba so zodpovedajúcim, tzn. právnickým vzdelaním.

Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nadbytočnosti a neúčelnosti právneho zastupovania
vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa a
z toho dôvodu nemá mať v tomto konaní právo na kvalifikované právne zastúpenie. Bez pochýb vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p..

Táto argumentácia žalobcu neobstojí zásadne v náhľade na legislatívu Európskej únie a konštantnú
judikatúru Súdneho dvora EÚ. „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (viď rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo

veci C-279/09).

Dôvodenie predmetom činnosti vedľajšieho účastníka je neudržateľné aj v spojitosti so základnými
princípmi občianskeho súdneho konania. Aj z ustanovenia § 93 ods. 2 až 4 O.s.p. vyplýva, že postavenie
vedľajšieho účastníka je rovnaké ako u účastníka konania a tento má rovnaké práva ako účastník

konania, pričom koná sám za seba.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, preto nadväzujúc na
uvedené právne závery odvolací súd poukazuje na to, že Občiansky súdny poriadok v ustanovení §
24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si

zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach
pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol
dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v
súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ v súvislosti so vstupom a účasťou v konaní vznikli vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania, má aj vedľajší účastník podľa výsledku konania právo na náhradu účelne
vynaložených trov konania.Bez pochýb vedľajší účastník vykonal úkony týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto vzniklo aj
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v plnej výške podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá

O.s.p. v spojení s ust. § 93 ods. 4 O.s.p..

Vo vzťahu k výpočtu náhrady trov právneho zastúpenia prvostupňovým súdom neboli zo strany
odvolateľa podané námietky, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod
výšku trov určených súdom prvého stupňa preskúmavať.

Vychádzajúc z uvedeného preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o
trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom OZ právna pomoc spotrebiteľom potvrdzuje
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol a žalovaným a vedľajším účastníkom
žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a vedľajším
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.