Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 3T/73/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112011032
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112011032.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Hlaváčkovej a

členov senátu Q. W. a X.. U. G. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.6.2015 v trestnej veci proti
obžalovanému A. W. pre pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr.
zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov účinného v čase spáchania skutkov takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. W. - K.. XX.X.XXXX B. S., O. Ž., F. XX,
W. V.

j e v i n n ý, ž e

1/ v Košiciach v pobočke R. O. W., U.. W.. T.. Q. XX dňa 17.1.2005 v úmysle vylákať peniaze na základe
žiadosti o úver zo dňa 16.1.2005 a po predložení fiktívnych dokladov a to sfalšovaného daňového
priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2004 za spol. D. W..Y..R.. S. a sfalšovaného
potvrdenia Daňového úradu Košice I č. k. XXX/XXX/XXXX/XXXX/Dad G. P. XX.X.XXXX o stave účtov
spol. D. W.. Y.. R.. S. a sfalšovaného potvrdenia Sociálnej poisťovne Č.. S.. XXX-XXXX-XXXX/XXXX G.

P. X.X.XXXX o platbách poistného spol. D. W.. Y.. R.. ako konateľ spoločnosti uzavrel s R. O. W. U.. W..
pobočka Košice dňa 17.1.2005 zmluvu Č.. XXXXXXXXXRU o kontokorentnom úvere, v zmysle ktorej
mu bol poskytnutý úver v hodnote 2.260.050,-Sk ( 75.019,946 Eur) s lehotou splatnosti do 16.1.2006,
peniaze použil v rozpore s účelovým určením na doposiaľ bližšie nezistené ciele pre vlastnú potrebu,
pričom poskytnutý úver v rozpore so záväzkom, uhradiac len bežné úroky vo výške 120.097,03 Sk
(3.986,491 Eur) riadne nesplácal, o čom bol rozhodnutý už v čase vylákania peňazí, čím spôsobil
poškodenej strane OTP Banka Slovensko a. s. škodu v celkovej hodnote 75.019,946 Eur ( 2.260.050,-
Sk)

2/ v Košiciach v pobočke R. O. W. U.. W.. K. Q. T.. Č.. XX dňa 15.4.2005 v úmysle vylákať peniaze
na základe žiadosti o úver zo dňa 15.4.2005 a po predložení fiktívnych dokladov a to sfalšovaného
daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za rok 2004 za spol. V.+V. W.. Y.. R.. so sídlom
na Košarisku, Košice, ako konateľ spoločnosti uzavrel dňa 15.4.2005 s R. O. W., U.. W.. pobočka
Košice zmluvu č. XXXXXXXXXXRU o kontokorentnom úvere, v zmysle ktorej mu bol poskytnutý úver v
hodnote 2.000.000,-Sk (66.387,838 Eur) s lehotou splatnosti 18.4.2006, peniaze v rozpore s účelovým

určením použil na bližšie nezistené ciele pre vlastnú potrebu, pričom poskytnutý úver v rozpore so
záväzkom, uhradiac len časť bežných úrokov v hodnote 76.088,87 Sk (2.525,687 Eur) nesplácal, o čom
bol rozhodnutý už v čase vylákania peňazí, čím spôsobil poškodenej strane R. O. W. U.. W.. škodu v
celkovej hodnote 66.387,838 Eur ( 2.000.000,-Sk)

a teda v oboch čiastkových prípadoch spôsobil pre poškodenú stranu celkovú škodu v hodnote
141.407,78 Eur ( 4.260.050,-Sk)

t e d avylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie a
splácanie úveru a takým činom spôsobil škodu veľkého rozsahu

t ý m s p á c h a l

pokračovací trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. v
znení neskorších zmien a doplnkov

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 250a ods. 5, § 40 ods. 1, § 35 ods. 3 s poukázaním na § 35 ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.,
v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania skutku na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona zrušuje výrok o treste a spôsobe jeho výkonu rozsudku Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 2T 46/2011 zo dňa 9.2.2015, ktorým mu bol podľa § 373 ods. 2 Tr. zákona s použitím
§ 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere
250 Eur a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj podklad.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú spoločnosť OTP banku a. s. , Štúrova 5, Bratislava I,

IČO: 313 18 916 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených, svedkov a
prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledujúci skutkový stav.

Obžalovaný A. W. na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné oprávnenie a odmietol vypovedať. Z
uvedeného dôvodu boli prečítané výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde v rámci svojho
výsluchu pred vyšetrovateľom priznal len to, že s R. O. W. dňa 17.1.2005 a 15.4.2005 uzavrel zmluvy
o úvere, na základe ktorých čerpal celkovo 141 407,78,-€. Čo sa týka spoločnosti D. W..Y..R.. a V.+V.,
W..Y..R.., ktorých bol konateľom, tieto vykonávali riadnu obchodnú činnosť a teda podľa jeho názoru

obe spoločnosti spĺňali podmienky na poskytnutie úverov. Z finančných prostriedkov získaných z týchto
úverov kúpil od H.. S. S. tesniaci materiál rozličného druhu a za tovar riadne zaplatil prostredníctvom H..
Y. I.. Doklady potrebné k úverom predkladal R. O. t. č. nebohý V. S.. Obžalovaný jednoznačne vylúčil,
že by vedel o tom, že podklady potrebné k poskytnutiu úveru boli sfalšované.

Svedkyňa poškodená X.. Q. O. na hlavnom pojednávaní sa vo všeobecnosti vyjadrila kedy a v akej
výške boli obžalovanému Ernestovi Sawyerovi ako štatutárnemu zástupcovi spoločnosti D. W..Y..R..
a V.+V., W..Y..R.. poskytnuté úvery. Taktiež sa vo všeobecnosti vyjadrila, že k žiadostiam o úver boli
predložené doklady o tom, že uvedené spoločnosti nemajú žiadne pozdĺžnosti voči Sociálnej poisťovni a
Daňovému úradu. Úver bol riadne vyčerpaný, avšak zo strany obžalovaného nebol splácaný a následne

bolo zistené, že doklady, ktoré boli predložené spolu so žiadosťami o úvery, boli sfalšované.

Svedok H.. S. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nakoľko s pánom I. mali finančné nezrovnalosti,
dodal A. Š. (W.) tovar, ktorý pozostával zo skrutiek a izolačných materiálov. Hodnota týchto skrutiek bola
cca 500 000 Sk bez DPH a azbestové šnúry rôznych rozmerov o hmotnosti niekoľko ton. Tovar bol v

takom množstve, že sa ním naložilo celé nákladné auto na maximálnu hmotnosť. Tento materiál bol
odoslaný do Košíc, kde ho mal obžalovaný prijať a speňažiť. Po odvoze materiálu nastal komunikačný
problém. Asi po dvoch týždňoch obžalovaným nebolo jednoznačne potvrdené, či ten tovar tam je alebo
nie je, len mu obžalovaný oznámil, že sa pohádal s I. a nebude to riešiť. Od uvedeného momentu sa už
s H.. I. nevedel spojiť a dal naňho žalobu na súd. I. vrátil 100 000 Sk a odvtedy sa nedialo nič podľa jeho

názoru, tovar ostal niekde u I.. Na upresnenie svedok ešte uviedol, že tovar bol naložený na nákladnéauto, ktoré poslal obžalovaný, a to na základe zmluvy, ktorú mal A. Š. (A. W.) s ním spísanú a podľa
ktorej mal tento tovar predať. Za tovar mu do dnešného dňa nebolo zaplatené, pričom sa nevedel spojiť
ani s obžalovaným, ktorý neustále menil telefónne čísla. Na otázku obhajkyne, že prečo nepodal žalobu

na súd o vrátenie tovaru, alebo peňazí uviedol, že tak neurobil preto, lebo bol presvedčený, že tým,
keď si ponechali tovar, jeho dĺžoba je vyrovnaná aj s úrokmi, teda z dôvodu už spomenutých finančných
nezrovnalostí.

Nakoľko svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporne, bola jeho výpoveď z prípravného

konania prečítaná a z ktorej vyplýva, že nikdy nebol ručiteľom firmy D. W..Y..R.. k žiadosti o úver
zo dňa 16.1.2005 v R. banke. K tvrdeniu obžalovaného, že sa v jeho garáži nachádzalo účtovníctvo
spoločnosti D., W..Y..R.. vypovedal v prípravnom konaní, že istý čas tam mal jednu krabicu, ktorú
si neskôr obžalovaný aj zobral, resp. mu ju osobne odniesol na chatu do Kysaku. Po prečítaní tejto
výpovedesvedokupresnil,žekrabicabolaväčšiaakokrabicaodtopánok,bolaasitakáveľkáakoškatuľa
od motorovej píly. Svedok pre odstup času sa už bližšie k žiadnym skutočnostiam nevedel vyjadriť.

Svedkyňa Q. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že asi od r. 2006 pracovala ako úverový poradca v R.
banke, pričom jej pracovnou náplňou bolo poskytovanie úverom pre malých a stredných podnikateľov.
Na prípad obžalovaného A. W. si nespomenula, ale vo všeobecnosti uviedla, že k poskytnutiu úveru
bolo potrebné priniesť potvrdenia z Daňového úradu, zo Sociálnej poisťovne, zo zdravotnej poisťovne,

že firma - žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a zároveň daňové priznania za posledné 2 roky.
Banka si pravosť dokladov neoverovala, nakoľko žiadateľ predkladal originály dokladov. po spracovaní a
zabezpečenívšetkýchdokladovžiadostioúver,tátobolaspolusnimiodstúpenánacentráluvBratislave,
kde bol úver schvaľovaný. Na záver svedkyňa upresnila, že vyhodnotením predložených dokladov bol
poskytnutý úver do určitej výšky, pričom výška úveru sa vypočítavala na základe tabuľkového prepočtu

daného bankou, pričom výška úveru sa podľa jej názoru rátala aj z výšky obratov za posledné 2 roky.

Svedok Q.. W. Z. na hlavnom pojednávaní sa konkrétne k schváleným úverom obžalovanému nevedel
vyjadriť. Pamätá sa len na to, že keď sa úver neplatil, tak boli s kolegyňou v Trebejove, kde bola
jazdiareň, ktorej spolumajiteľkou bola manželka obžalovaného. Svedok, ktorý v kritickom čase pracoval

ako riaditeľ pobočky vo všeobecnosti uviedol, že do určitej výšky schvaľoval úvery on ako riaditeľ
pobočky a keď stanovenú výšku požadovaný úver presahoval, rozhodovala centrála. Pre odstup času
svedoknevedeluviesťakédokladybolipotrebné,vielento,žesapostupovalopodľaaktuálnychpravidiel
banky na poskytovanie úverov. Taktiež svedok nevedel uviesť, či boli bankou vyžadované originály zo
všetkých podkladov potrebných pre schválenie úveru, predovšetkým išlo o účtovné výkazy, potvrdenie

z Daňového úradu o bezdĺžnosti, daňové priznania a potvrdenie zo Sociálnej poisťovne, že žiadateľ nie
je dlžníkom. Pravosť dokladov sa neoverovala v tom čase, resp. si nato nespomenul. Vie len to, že v
tom čase Sociálna poisťovňa bežne neposkytovala informácie o klientovi. Zároveň svedok dodal, že sa
vychádzalo z predložených daňových priznaní sa tiež vychádzalo a malo to súvis s výškou úveru. Nikdy,
ako riaditeľ banky by neposkytol úver, o ktorom by vedel, že sa nebude splácať.

Svedok H.. Y. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovaným sa pozná od r. 1998, alebo v
r.1999. V r. 2000 vlastnil firmu, ktorá sa volala B. a obchodoval s hutným materiálom, so strojárskymi
výrobkami, z reklamou a s minerálnymi olejmi. Obžalovanému nikdy neponúkal žiaden tovar, len od neho
nakupoval a to krátky čas, možno 2 mesiace, kedy medzi nimi prebehli obchody predmetom ktorých

bol nákup minerálnych olejov v objeme niekoľko desaťtisíc korún ( od 50 000-150 000). Taktiež svedok
nevedel uviesť bližšie okolnosti, nakoľko od skutku uplynul značný čas. pamätá si len to, že moju firmu
B. W..Y..R.. so sídlom I. XX, predal, o čom je spísaná notárska zápisnica.

Svedok J. H., ktorý pozná obžalovaného od r. 1998 uviedol, že s obžalovaným obchodoval približne od

roku 2000 do r. 2004 pričom predmetom obchodu boli vykurovacie oleje. V tom čase vlastnil firmu V.,
W..Y..R.. S.. Obrat obchodov bol niekoľko milión korún. Uvedené obchody sú aj predmetom trestného
konania, ktoré t. č. prebieha a týka sa v podstate aj obžalovaného. V závere svojej výpovede svedok
ešte uviedol, že spoločnosť obžalovaného sa volala V.+V., W..Y..R..

Z prečítanej výpovede svedka V. V. z prípravného konania vyplýva, že dňa 4.1.2005 založil spoločnosť V.
+V., W..Y..R.., ktorej bol jediným majiteľom a konateľom. Dňa 23.7.2002 bol A. Š. (W.) zaregistrovaný ako
druhý konateľ tejto spoločnosti, kedy dostal aj pečiatku č. 3. Dňa 25.4.2003 sa stal menovaný jediným
majiteľom a jediným konateľom uvedenej spoločnosti, ako to vyplýva zo zmluvy o prevode obchodnéhopodielu za dňa 25.4.2003 overenej u notára. Toho istého dňa odovzdal menovanému celú účtovnú
agenduaviacsaofirmunezaujímal.Kúverovýmzmluvámsanevedelvyjadriť,uviedollento,žepečiatka
na týchto úverových zmluvách za spoločnosť D., W..Y..R.. je iná ako tá, ktorá sa používala počas jeho

vedenia firmy.
Z ďalšej prečítanej výpovede svedka H. O. vyplýva, že v jeho sklade bol uskladnený tovar asi 1 rok
pričom ho priniesol H.. I., avšak bližšie skutku okolnosti pre odstup času svedok neuviedol.
Z prečítaného úmrtného listu z č. l. 67 vyplýva, že svedok V. S., K.. X.X.XXXX P. XX.XX.XXXX zomrel.

Svedok I. Ď. v rámci prípravného konania uviedol, že bol konateľom spoločnosti Y. W., W..Y..R.. Nitra
pričom niekedy v r.2002 sa rozprával s A. Š. (W.) , že ich firma chce kúpiť tesniace šnúry, ktorý tovar
mu aj menovaný ponúkol neskôr. K naloženiu tovaru došlo v Košiciach v sklade pričom sa jednalo o
jednorázovú dodávku a bola v hodnote 1.000.000,- Sk až 3.000.000,- Sk pričom peniaze boli vyplatené
spoločnosti, ktorej konateľom bol A. Š. (W.). Jeho spoločnosť Y. W., W..Y..R.. bola predaná v r. 2004
a následne vymazaná.

Z prečítanej výpovede svedka E. W. vyplýva že v spoločnosti V.+V., W..Y..R.. pracoval ako manažér
od r. 2004 do júna 2005. A. Š. (W.), ktorého dlho pozná mu naznačil, že ak chce, aby firma fungovala
musí mu ísť ručiť do R. banky. Čo sa týka účtovníctva uvedenej spoločnosti, tak to mala na starosti S.
W. a neskôr manželka menovaného W. Š..

Svedkyňa S. W. vo svojej výpovedi uviedla, že posledným daňovým priznaním, ktoré vyhotovila za
spoločnosť V.+V., W.. Y.. R. bolo za rok 2002 nakoľko v uvedenej spoločnosti pracovala len do marca
2003. Jednoznačne poprela, že by vyhotovovala daňové priznanie za rok 2004, účtovníctvo nechala v
kancelárii na X. ulici, od ktorej odovzdala kľúče obžalovanému.

Svedkyňa W. W. predtým Š., manželka obžalovaného využila svoje oprávnenie a odmietla k veci
vypovedať.

Z prehľadu splácania úverov spoločnosťami D., W..Y..R.. a V.+V., W..Y..R.. z 09.06.2008 (č. l. 132-133)
vyplýva, že obžalovaný uhrádzal len úroky a to v celkovej výške 3.986,491 € (120.097,03 Sk) za spol.

D., W..Y..R.. a 2.585,687 € (76.688,87,-Sk) za spol. V.+V., W..Y..R..
Ďalším podstatným dôkazným prostriedkom usvedčujúcim obžalovaného zo spáchania žalovaného
skutku sú správy Daňového úradu Košice I zo 16.03.2011 (č. l. 135) a z 30.10.2006 (č. l. 155) ďalej
Sociálnej poisťovne z 21.03.2001 (č.l.137) a Daňového úradu Košice 2 zo 16.05.2007 (č.l.157), z ktorých
vyplýva, že obe hore uvedené obchodné spoločnosti nepodali za rok 2004 daňové priznanie k DPPO

a potvrdenia o stave účtov spol. D., W..Y..R.. a potvrdenie o platbách poistného, neboli vystavené
príslušnými orgánmi.
Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že šlo o podklady poskytnuté banke obvineným, v súvislosti so
žiadosťami o úver.
Z platobných výmerov Daňového úradu Košice 1 a Košice 2 (č. l. 162-212)vyplýva, že daňovým

subjektom D., W..Y..R.. a V.+V., W..Y..R.. bola za obdobie január až máj 2003 a 1.štvrťrok 2005 vyrubená
DPH v celkovej hodnote 8.266.551,-Sk (274.465.61€) a DPPO za rok 2003 v hodnote 14.226.500,- Sk
(472,223,29 €).
Z týchto údajov, ktoré síce boli dodatočne stanovené daňovými úradmi až v roku 2006 a 2008, je zrejmé,
že obe spoločnosti boli v čase žiadosti obvineného o úver vo veľmi zlej finančnej situácii, o čom obv. W.

ako jediný konateľ spoločnosti musel vedieť.
Zo zmluvy o prevode obchodného podielu oboch spoločností V.+V., W..Y..R.. (č.l.385) ako aj výsluch sv.
V. (č. l. 60) je zrejmé, že A. W. sa dňom 25.04.2003 stal jediným majiteľom a konateľom spol. V.+V.,
W..Y..R.. V tento deň mu aj odovzdal celú účtovnú evidenciu spoločnosti.
Zo žiadosti o uzavretie úverového obchodu (č. l. 72-74 a 110-113) vyplýva, že tieto podpísal obvinený,

pričom čestne prehlásil, že spoločnosti majú dostatok majetku, aby splnili svoje záväzky, že si plnia
všetky svoje záväzky voči štátnemu rozpočtu, Sociálnej poisťovne a pod. a že berie na vedomie
trestnoprávne následky uvádzania neúplných alebo nepravdivých údajov.
Z oboznámených zmlúv o kontokorentnom úvere na č .l. 75-80 a 113-116 vyplýva, že ich za spoločnosť
D., W..Y..R.. podpísal obžalovaný A. Š. (W.), čo menovaný na hlavnom pojednávaní nepoprel.

Z daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb zo dňa 15.03.2004 za obdobie r. 2003 vyplýva
daňová povinnosť v aktuálnej výške 105.750,-Sk. A za rok 2004 z podaného daňového priznania
vyplýva daňový preplatok vo výške 20. 290.- Sk. Z potvrdenia zo Sociálnej poisťovne, pobočka Košicezo dňa 5.1.2005 vyplýva, že platiteľ poistného D., W..Y..R.. Košice si plní odvodové povinnosti v
súlade s predloženými výkazmi poistného a poisťovňa neeviduje žiadne pohľadávky. Obdobná správa
je vystavená aj Spoločnou zdravotnou poisťovňou zo dňa 12.1. 2004 vo vzťahu k tej istej spoločnosti.

Daňový úrad Košice I zo dňa 12.1.2005 potvrdil, že daňový subjekt D., W..Y..R.. nevykazuje ku dňu
12.1.2005 žiadne daňové nedoplatky na daniach. Vyššie uvedené potvrdenia Sociálnej poisťovne a
Daňového úradu Košice I boli predložené v rámci konania o schválenie úveru obžalovanému. Z ďalšieho
daňového priznania k dani z príjmov PO za spoločnosť V.+V., W..Y..R.. za zdaňovacie obdobie r. 2004
vyplýva, že uvedená spoločnosť mala nedoplatok na dani 69.702,-Sk.

Uvedené daňové potvrdenie zo dňa 12.1.2005 je falošné ako to vyplýva z odpovede Daňového úradu
Košice I zo dňa 16.3.2011 nachádzajúceho sa na č. l. 135 spisu.
Taktiež aj daňové priznania spoločnosti D., W..Y..R.. sa nezakladajú na pravde, nakoľko zo správy
Daňového úradu Košice I zo dňa 30.10.2006 vyplýva , že uvedená spoločnosť za zdaňovacie obdobie
r. 2004 nepodala daňové priznanie k DPH (č. l. 155), taktiež ani za spoločnosť V. +V. W..Y..R.. za

zdaňovacie obdobie r. 2004 nebolo podané daňové priznanie k DPH, čo je zrejmé z oboznámenej
odpovede Daňového úradu Košice II nachádzajúcej sa na č. l. 157 spisu, pričom táto spoločnosť
nepodala daňové priznanie ani za zdaňovacie obdobie r. 2003 čo vyplýva z odpovede na dožiadanie
zo dňa 25.8.2010 (č. l. 158).
Tieto skutočnosti sú zhrnuté v správe Daňového úradu Košice I, ktorá bola vypracovaná a z ktorej

vyplýva, že daňový subjekt D., W..Y..R.. Košice za zdaňovacie obdobie rokov 2003, 2004, 2005 nepodal
daňové priznanie k dani z príjmov PO a taktiež za uvedené zdaňovacie obdobia nebola vykonaná
daňová kontrola. Daňový subjekt D., W..Y..R.. bol opätovne registrovaný za platiteľa DPH od 9.3.2005
so štvrťročným zdaňovacím obdobím kedy daňový subjekt podal daňové priznanie, resp. ho predložil
iba za zdaňovacie obdobie prvého štvrťroka r. 2005, pričom následnou kontrolou bola určená na základe

platobného výmeru za prvý štvrťrok 2005 DPH v sume 458.056,-Sk. Dňa 6.12.2006 bola Daňovým
úradom zrušená spoločnosti D., s.r.o. registrácia platiteľa DPH z úradnej moci. Z oboznámených
platobných výmerov Daňového úradu Košice II bolo zistené, že spoločnosti V.+V., W.. Y.. R.. bol určený
rozdiel dane z DPH za január 2003 v sume 1.210.014,- Sk.za obdobie marec 2003 v sume 1.734.744,-
Sk, za obdobie apríl 2003 v sume 4.096.655,- Sk, za obdobie máj 2003 v sume 769.072,- Sk. Platobným

výmerom zo dňa 30.1.2008 Dňový úrad Košice II vyrúbil platiteľovi dane V.+V., W..Y..R.. daň z príjmov
PO za zdaňovacie obdobie 2003 sumu 14.226.500,-Sk.
Taktiež aj potvrdenie zo Sociálnej poisťovne sa nezakladá na pravde a bolo sfalšované čo sa týka jeho
obsahu, odtlačku pečiatky, mena a priezviska vrátane podpisu oprávnenej osoby, V.. D., čo je zrejmé zo
stanoviska Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 21.3.2011, ktorú súd oboznámil.

Z ďalšej správy R. banky zo dňa 7.1.2008 vyplýva, že obžalovaný v deň podania žiadosti o úver t.
j. 17.1.2005 (skutok v bode 1 rozsudku) otvoril úverový účet, ktorý bol zrušený dňa 31.5.2007 a dňa
26.1.2005 za spoločnosť V. + V., W..Y..R.. otvoril účet v deň podania žiadosti o úver t. j. 26.1.2005,
ktorý tiež bol zrušený 31.5.2007. Z histórie splácania úverov R. banky na č. l. 132-133 vyplýva, že boli

splácané len úroky a istina nebola vôbec splatená.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 2 ods. 19 Tr. poriadku pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo
na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.

Po takto vykonanom dokazovaní v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu a v
rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrnne
sa súd stotožnil s názorom prokurátora že obžalovaný A. W. sa v bodoch I. až II. rozsudku dopustil
pokračujúceho trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1, ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 v

znení neskorších zmien a doplnkov po objektívnej stránke.

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná v zmysle § 4 písm. b) Tr. zák. s tým, že obžalovaný
vedel, že svojím konaním môže také porušenie, alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ich spôsobíbol s tým uzrozumený. Vedomostnú zložku (páchateľ vedel, že svojím konaním môže takýto následok
spôsobiť) síce zákon výslovne neuvádza, ale na základe logického výkladu je zrejmé, že ak páchateľ
niečo chcel, musel mať o tom aj vedomosť. Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v

tomto smere jednoznačne prevažujú dôkazy svedčiace proti obžalovanému

Obžalovaný A. W. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že síce úverové zmluvy podpísal,
ale nevedel o tom, že V. S., ktorý tieto doklady predkladal sa nezakladajú na pravde.

V prípadoch, ako je posudzovaný, musí súd vyvodiť závery o podvodnom úmysle páchateľa z okolností
jeho konania. V konkrétnom prípade je z vykonaného dokazovania zrejmé, že obžalovaný spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku v úmysle obohatiť sa na úkor majetku R. banky predstierajúc,
že jeho obe spoločnosti D. W..Y..R.. a V.+V. W..Y..R.. sú prosperujúce a spĺňajú potrebné podmienky
v dvoch prípadoch predložil pracovníkom bánk žiadosti o poskytnutie úveru spolu s falošnými a

nepravdivými dokladmi, či už zo sociálnej poisťovne, resp. Daňového úradu Košice II a Daňového úradu
Košice I a požiadal o pridelenie úverov v celkovej sume 141.407,78,- EUR, pričom mu R. bankou aj tieto
úvery v uvedenej výške boli poskytnuté. Výpoveď obžalovaného je v priamom rozpore s vykonanými
dôkazmi na hlavnom pojednávaní. Predovšetkým jeho tvrdenie o riadnom dodaní materiálu od svedka
H.. S. S., vyvracia menovaný svedok tvrdením, že obžalovaný mu nepotvrdil faktické dodanie tovaru

a tento pravdepodobne ostal u svedka H.. I., ktorému ešte naviac zaplatil ako súčasť skoršieho dlhu
sumu 100.000 Sk.
Súd tejto výpovedi uveril nakoľko je logická aj v tom, že v spise sa nenachádzajú potvrdenia o dodávke a
pokiaľ by tento obchod prebehol podľa obvyklých pravidiel nenastal by medzi predávajúcim a kupujúcim
komunikačný problém naviac v tomto vzťahu vystupuje aj ďalšia osoba I., ktorý bol fakticky dlžníkom

svedka H.. S..
Taktiež pochybnou sa javí aj výpoveď svedka Q. S., ktorý sa nevedel jednoznačne vyjadriť k účtovníctvu
spoločnosti D., W..Y..R.., či si ho zobral obžalovaný, resp. či mu ho sám odniesol v krabici od topánok,
alebo motorovej píly. Či obsahom krabice bolo naozaj účtovníctvo uvedenej spoločnosti nemal súd
preukázané, lebo svedok obsah krabice uloženej uňho v garáži nepoznal. Zároveň Q. S. jednoznačne

poprel, že bol ručiteľom úveru pre obžalovaného.
Ďalším svedkom, ktorý nepotvrdil obranu obžalovaného, ale ju podstatným spôsobom vyvrátil je svedok
H.. Y. I.. Menovaný s obžalovaným krátkodobo obchodoval, ale len s minerálnymi olejmi v objeme cca
(50 000 - 150 000,-Sk), pričom od obžalovaného len nakupoval.
V súlade s touto výpoveďou je aj výpoveď svedka J. H., ktorý taktiež potvrdil obchodnú činnosť

obžalovaného, ale len s vykurovacími olejmi, ktorá činnosť je predmetom iného trestného stíhania.
Taktiež ani výpoveď svedka I. Ď. z časového hľadiska nezapadá logicky do obrany obžalovaného,
pretože Ď. síce priznal jednorazový nákup tesniacich šnúr od A. W. v objeme cca 1.000.000 Sk -
3.000.000,-Sk, avšak jeho spoločnosť bola už v roku 2004 predaná a vymazaná z obchodného registra.
Z prečítaných výpovedí svedkov H. O. a E. W. nevyplývajú dôkazne významné skutočnosti, ktoré by

tvrdenia obžalovaného vyvracali alebo potvrdzovali.
V závere je potrebné uviesť, že súd dospel k záveru, že obe spoločnosti ( D. W..Y..R.. U. V.+V. W..Y..R..)
v kritickom období nevyvíjali v podstate žiadnu činnosť, čo je preukázané okrem vyššie uvedených
dôkazov - výpovedí aj listinnými dôkazmi - daňovými priznaniami, správami o nepodaní daňových
priznaní za rok 2004 za obe spoločnosti obžalovaného v súlade s tým je aj prečítaná výpoveď svedkyne

S. W., ktorá pre obžalovaného ako účtovníčka pracovala len do marca r. 2003.
Insolventnosť oboch spoločností obžalovaného, a teda aj faktická nemožnosť splácať úvery
obžalovaným, je preukázaná aj oboznámenou správou Daňového úradu, že spoločnosť D., W..Y..R.. za
zdaňovacie obdobie rokov 2003, 2004 a 2005 nepodala daňové priznanie.
Zo spáchania oboch skutkov je obžalovaný predovšetkým usvedčovaný správami z príslušných

daňových úradov a zo Sociálnej poisťovne, že potvrdenia predkladané obžalovaným k žiadostiam o úver
sa nezakladali na pravde, a teda boli sfalšované. Tieto dôkazy potvrdili aj vypočutí pracovníci R. banky
X.. Q. O., Q. Ž. a Q.. W. Z., ktorí síce vypovedali k procesu schvaľovania úverov všeobecne, ale ku
predloženým dokladom obžalovaným A. W. zhodne uviedli, že potom ako menovaný nezačal vôbec úver
splácať, bolo zistené, že podklady k úveru sú falošné.

Obžalovaný A. W. si musel byť vedomý počas jednania s jednotlivými zástupcami R. banky Slovensko,
že predkladané doklady potrebné k schváleniu úverov sa nezakladajú na pravde a že vzhľadom najeho finančnú situáciu nebude vedieť splácať úvery v prípade ich poskytnutia. Tendenčnému tvrdeniu
obžalovaného o predkladaní dokladov svedkom V.. S. súd neuveril a to vzhľadom na dátum jeho smrti a
nato,ženiktozpracovníkovbánktútoskutočnosťnepotvrdilaanitonevyplývazobsahuoboznámeného

spisu.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 35 ods. 2 Trestného zákona, prvá veta Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia
slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných
dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného
činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu a pri obzvlášť nebezpečnom recidivistovi o jednu
polovicu.

Podľa § 35 ods. 3 Trestného zákona súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a
2, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením s úhrnného trestu zruší výrok o treste
uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 40 ods. 1 Trestného zákona ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej ustanovenej týmto zákonom.

Súd u obžalovaného zistil, že skutky trestného činu úverového podvodu spáchal dňa 16.01.2005 a
15.04.2005 v súbehu so skutkom, pre ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I I sp. zn. 2T 46/2011 zo dňa 9.05.2015 , ktorým mu bol uložený peňažný trest vo výmere 250,-
EUR, a ktorý v čase vyhlásenia tohto rozsudku ešte nezaplatil, čím boli obligatórne splnené podmienky
pre uloženie súhrnného trestu odňatia slobody.

Pri rozhodovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z účelu trestu a zo zásad jeho ukladania,
prihliadol pri tom na význam záujmov, ktoré obžalovaný svojím konaním porušil a v neposlednom rade
aj na to v akom úmysle spáchal trestný čin.

Trestná sadzba pre trestný čin, z ktorého bol obžalovaný A. W. uznaný vinným je v rozmedzí od 5 do 12
rokov nepodmienečne a teda bez použitia trest zmierňujúcich ustanovení by tento trest bol podľa názoru
okresného súdu pre neho neprimerane prísny. Účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho
trvania za použitia § 40 ods. 1 Trestného zákona a to vzhľadom na okolnosti prípadu (všetky skutočnosti
majúce vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, z ktorých bol obžalovaný

uznaný vinným, vrátane možnosti nápravy obžalovaného). Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
je možné odôvodniť okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ
ich význam alebo intenzita naplnenia výrazne vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov
a odôvodňujú miernejší postup pri ukladaní trestu páchateľmi.

Prejednávaný prípad čo do spôsobu spáchaného trestného činu a predovšetkým aj s poukazom na to,
že poškodená strana R. Banka Slovensko, a. s. nepostupovala v súlade so zásadou - právo pomáha
ostražitým a bdelým, t.j. s náležitou starostlivosťou, to znamená, že konala bez dodržania obvyklej
miery opatrnosti (v tomto prípade je možné konštatovať, že ku škode na majetku poškodeného došlo
v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti na strane poškodeného) je možné konštatovať, že tento

prípad vybočuje z rámca obvyklých prípadov, v ktorých mal zákonodarca na mysli pri ustanovení tejto
skutkovej podstaty trestného činu. Zároveň súd poukazuje aj na dĺžku konania v prejednávanej trestnej
veci (10 rokov), ktorá nebola v podstatnej miere zavinená úmyselným konaním t. j. marením nedôvodnou
neúčasťou zo strany obžalovaného.Na základe vyššie uvedených úvah preto súd dospel k záveru, že účel trestu bude splnený uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Trestného zákona o

mimoriadnom znížení trestu vo výmere troch rokov nepodmienečne a nakoľko obžalovaný nebol v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutkov vo výkone trestu odňatia slobody súd ho zaradil
podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Súd v súlade s ustanovením § 35 ods. 3 Trestného zákona zároveň zrušil výrok o treste a spôsobe jeho

výkonu: rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2T 46/2011 zo dňa
9.2.2015, ktorým mu bol podľa § 373 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 38 ods.
2, ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 250 Eur a náhradný trest odňatia
slobody v trvaní 6 mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.
Zároveň poškodenú stranu R. O. W., U.. W.. s nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 2 Tr.

poriadku odkázal na občiansko- súdne konanie, nakoľko dokazovanie čo do náhrady škody by značne
predĺžilo trestné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.