Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 31, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214223984
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7214223984.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa P.. Z. Z. (v pôvodnom konaní žalovaný), bývajúceho
v E., V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Alexandrou Karlíkovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Blatnícka
č. 3, proti odporcovi N. H. (v pôvodnom konaní žalobca), bývajúcemu v E., E. Č.. XX, zastúpenému
GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, o obnovu konania,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11. decembra 2014 č.k.

36C/182/2014-72 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 11.
decembra 2014 č.k. 36C/182/2014-72 zamietol návrh na obnovu konania zo dňa 11. augusta 2014.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v návrhu na obnovu konania (v pôvodnom konaní žalovaný)
tvrdil, že existuje jedno rozhodnutie a dva dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, a ktoré môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z predloženého nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 33/2012 je zrejmé, že tento nález nemá žiadnu spojitosť s
konaním, v ktorom navrhol obnovu konania, lebo týka sa iných účastníkov v inom konaní. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nevyplýva z predmetného nálezu, ale z ústavného princípu

práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež §
157 ods. 2 O.s.p.). Ústavný súd citovaným nálezom iba konštatoval, že okrem iného, právo účastníka
v tamojšom konaní, na spravodlivý proces a súdnu ochranu bolo porušené a zároveň zrušil rozsudok
súdu (Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/400/2010), ktorým bolo toto právo porušené. Vo svetle týchto
skutočností nemôže byť predložený nález Ústavného súdu SR I. ÚS 33/2012 rozhodnutím, ktoré bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a ktoré môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci. Jednak preto, že v pôvodnom konaní mal súd povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a § 157 ods. 2 O.s.p. a jednak preto, že iba subjektívny
názor neúspešného účastníka v konaní, že súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, nemôže byť
relevantným, pokiaľ takéto stanovisko nezaujme aj Ústavný súd SR v konaní o ústavnej sťažnosti
takéhoto účastníka.

Návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré údajne nemohol použiť v pôvodnom konaní rovnako neobstoja
ako spôsobilé dôvody privodiť obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Pokiaľ ide o doklady
z farského úradu, navrhovateľ síce tvrdil, že v pôvodnom konaní mu ich nechcel vydať vtedajší správca
farnosti, ale predmetné tvrdenie zároveň preukazuje, že tieto doklady museli existovať už v čase
pôvodného konania, kedy mohol navrhnúť ako účastník, vykonanie týchto dôkazov súdu, a súd ich
mohol vyžiadať od toho kto ich vtedy držal, ak by to prispelo k objasneniu veci. Pokiaľ ide o tretí dôvod

- zobratie odtlačkov DNA (z formulácie navrhovateľa nie je zrejmé, či požaduje odobratie odtlačkov
prstov, alebo analýzu vzoriek DNA), navrhovateľ tvrdil, že tento dôkaz sa nemohol vykonať, lebo nebolsporovou stranou, ktorá mala uniesť dôkazné bremeno. Tento názor považoval súd za mylný, lebo
navrhovateľovi (v pôvodnom konaní žalovanému) nič nebránilo navrhnúť vykonanie aj tohto dôkazu
v rámci obrany v konaní. Súd návrh na obnovu konania-rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.

20C/212/2001-574 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/243/2010-631 zamietol,
lebo tento návrh nespĺňal žiadny zákonný dôvod prípustnosti obnovy konania. Zároveň súd nerozhodol
o žiadosti o odloženie vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 20C/212/2001-574 a
rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co/243/2010-631, lebo návrh na obnovu konania zamietol
ako neprípustný bez nariadenia pojednávania.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol zrušiť napadnuté
uznesenieavrátiťvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Vyčítalsúdu,žeodňalúčastníkovimožnosť
konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo nebolo nariadené pojednávanie a zároveň
poukázal aj na odvolací dôvod, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že
súd neúplne zistil skutkový stav, lebo nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností a tiež čestné „prehlásenie“ obyvateľov mestskej časti Košice - Krásna (vrátane dvoch
starostov uvedenej mestskej časti) a doklady z farského úradu. Poukázal aj na lehotu na povolenie
obnovy konania, ktorá sa určuje nielen okamihom, kedy sa o novom dôkaze účastník konania dozvedel,
ale aj okamihom, kedy ho mohol uplatniť (§ 230 ods. 1 O.s.p.). Zdôraznil skutočnosť, že nemohol bez
svojej viny doklady z farského úradu uplatniť ako dôkaz skôr, keďže s nimi nemohol disponovať a jednak

nevedel o ich existencii.

Uviedol, že nielen tvrdil, ale aj predložil ako prílohu návrhu na obnovu konania nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 33/2012 z 3. októbra 2012 a čestné „prehlásenie“ obyvateľov mestskej časti
Košice-Krásna a jej dvoch starostov, ako aj farskú listinu - faktúru a údaje o rozpočte, fotografie z

internetu o umiestnení kostola a farskej budovy. Po citácii § 234 ods. 2 O.s.p. odvolateľ konštatoval,
že súd nezamietol návrh na obnovu konania, pretože nie je prípustný alebo preto, že ho podal niekto,
kto naň nie je oprávnený alebo preto, že je zrejme oneskorený, a preto bolo jeho povinnosťou nariadiť
pojednávanie na prejednanie návrhu na obnovu konania.

Z písomného vyjadrenie N. H. vyplýva, že tento navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdiť. Žiadal priznať náhradu trov konania.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas
navrhovateľ (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné podľa § 201

O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie je treba zrušiť.

Odvolaním možno napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa za podmienok, ak v konaní došlo k vadám

podľa § 221 ods. 1 O.s.p., alebo ak konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

Na výskyt procesných vád konania a tiež tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada odvolací súd v konaní o odvolaní podľa § 212 ods. 3 O.s.p.

bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v (tomto) opravnom prostriedku uplatnené.

Odvolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu okresného súdu, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký závažný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožňuje realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu)

právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak :
- sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,- možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom :
a/ ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo, že tu nie je ;
b/ ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak (§ 229 O.s.p.).

Pre konanie o obnove konania na odvolacom súde, platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom

prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí (§ 234 ods. 1
O.s.p.).

Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto,

kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie (§
234 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 115 ods. 1 O.s.p., ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, súd nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je

potrebná.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že o návrhu na obnovu
konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých
prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci.

Pojednávanie nenariadi iba v tom prípade, ak návrh zamieta podľa § 234 ods. 2 O.s.p.. Pritom o
neprípustný návrh na obnovu konania ide vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon.

Patria sem prípady, ak návrh na obnovu konania smeruje proti spôsobilým rozhodnutiam, ktoré však

nie sú právoplatné, proti iným rozhodnutiam, než právoplatným rozsudkom alebo uzneseniu o schválení
zmieru, alebo právoplatným rozhodnutiam vydaným v dedičskom konaní, ďalej proti tým rozhodnutiam,
ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, alebo ak sa návrh na obnovu konania nepodá z
dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p..

Teda, bez pojednávania rozhoduje súd o návrhu na obnovu konania len v prípadoch, ak tento zamieta
pre nedostatok jeho formálnych podmienok, ktorými sú včasnosť podania návrhu (§ 230 O.s.p.), podanie
návrhu oprávnenou osobou (§ 228 ods. 1 O.s.p.), prípustnosť obnovy konania (§ 229 O.s.p.) a uvedenie
zákonných dôvodov podania takéhoto návrhu (§ 228 O.s.p.).

Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa návrh na obnovu konania opiera o dôvod uvedený v § 228 ods.
1 O.s.p., ale tvrdený dôvod nie je preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy v zmysle ustanovenia §
234 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 229 O.s.p., preto súd môže návrh zamietnuť iba po jeho prejednaní
na verejnom pojednávaní (viď Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 54/2008), uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2012 sp. zn. 3Cdo/85/2011 a uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2012 sp. zn. 4MCdo 17/2010.

Pokiaľ teda v danom prípade súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nedostatku
zákonných podmienok na obnovu (§ 228 ods. 1 O.s.p.) bez toho, že by nariadil vo veci pojednávanie,
na ktoré by predvolal účastníkov, konanie zaťažil vadou, pre ktorú musel odvolací súd na odvolanie

navrhovateľky napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

So zreteľom na uvedený nesprávny postup okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že v konaní
došlo k procesnej vade konania v zmysle § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá nielen prípustnosť
odvolania podľa uvedeného ustanovenia, ale tiež jeho opodstatnenosť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.