Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sd/41/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200671
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200671.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci

navrhovateľa Y. U., r.č. XX XX XX/XXXX, trvale bytom XXX XX Z. XXX, proti odporkyni Sociálnej
poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. novembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0.

B. trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 12. novembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 142
ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného

dôchodku od 09. augusta 2010 zamietla.
Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že navrhovateľ žiadosťou o dôchodok spísanou dňa 14.
augusta 2013 si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 09. augusta 2010. V konaní o starobnom
dôchodku bolo potvrdením Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-33.485-14/2013-VZ z 05. augusta
2013 preukázané, že navrhovateľovi bol od 01. marca 1999 priznaný výsluhový príspevok podľa §
210 a § 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktoré sa podľa § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002

Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov od 01. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok.
Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená doba výkonu základnej
vojenskej služby od 29. júla 1966 do 26. septembra 1968 v I. kategórií funkcií, doba služobného pomeru
v Policajnom zbore od 15. novembra 1968 do 30. septembra 1969 v I. kategórií funkcií, doba služobného
pomeru v Policajnom zbore od 01. októbra 1969 do 08. augusta 1978 v II. kategórií funkcií, doba
služobného pomeru v Policajnom zbore od 09. augusta 1978 do 30. marca 1998 v I. kategórií funkcií

a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 31. marca 1998 do 28. februára 1999 v II. kategórií
funkcií. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20 rokov služby
zaradenej do I. kategórie funkcií na základe čoho mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa §132
ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 21. mája 2002, t.j. pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Túto
skutočnosť potvrdil aj odbor sociálneho zabezpečenia MV SR v potvrdení zo dňa 05. augusta 2013.
Ďalej odporkyňa citovala ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj § 94 ods. 1 zákona

č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Zároveň poukázala odporkyňa na ustanovenie § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a
zdôraznila,žeSociálnapoisťovňajepríslušnánarozhodovanieonárokunastarobnýdôchodokvzmysle
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.Nárok na starobný dôchodok vznikol podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ktoré vzhľadom
na vyššie citované ustanovenia príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku vylučujú.
Z týchto dôvodov odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.

Včas podaným opravným prostriedkom - odvolaním zo dňa 21. decembra 2013 sa navrhovateľ domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia vydaného odporkyňou zo dňa 12. novembra 2013 s tým, že
posledným odsekom rozhodnutia odporkyne nerozumie, pretože k uvedenému dátumu 31. decembra
2003 mal viac ako 56 rokov veku odpracoval viac ako 25 rokov a najmenej 20 rokov služby zaradenej

do I. kategórie funkcií, pričom poberal výsluhový dôchodok a preto zo zdravotných dôvodov nepracoval
do 31. decembra 2003. Zdôraznil, že pokiaľ sociálna poisťovňa uviedla, že rozhodnutie o tomto nároku
nepatrí do kompetencie sociálnej poisťovne, bolo jej povinnosťou jeho nárok kompetentnému orgánu.
Zároveň poukázal navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 7So 138/2011 zo dňa 15. augusta
2012, z ktorého určité vyňaté skutočnosti citoval.
Na pojednávaní pred súdom zotrval na dôvodoch odvolania a žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie

odporkyne.

K veci sa písomným stanoviskom zo dňa 09. mája 2014 vyjadrila odporkyňa, pričom poukázala na
dôvody uvádzané v rozhodnutí a zdôraznila, že v súlade s ustanovením § 142 ods. 4 písm. b) zákona

č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia príslušníka PZ rozhoduje odbor sociálneho
zabezpečenia MV SR a nie Sociálna poisťovňa. Zároveň s poukazom na uvedené dôvody žiadala súd,
aby napadnuté rozhodnutie č. 470 521 7500 0 zo dňa 12. novembra 2013 ako vecne správne potvrdila.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku,
vypočul navrhovateľa ako účastníka konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne a zistil tento
skutkový stav.

Na základe žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 14. augusta 2013, ktorou
si uplatnil nárok na starobný dôchodok od 09. augusta 2010 bol posúdený nárok navrhovateľa
Sociálnou poisťovňou, ústredím, ktorá na základe potvrdenia MV SR zo dňa 05. augusta 2013 pod

č. SPOU-OSZ-33.485-14/2013-VZ rozhodla tak ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia. Pritom hlavným dôvodom zamietnutia nároku na starobný dôchodok bola tá skutočnosť,
že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa príslušných ustanovení zákona č. 73/1998
Z.z., ktorý sa považuje od 01. júla 2002 za výsluhový dôchodok a nárok na tento výsluhový dôchodok
bola navrhovateľovi zhodnotená doba v trvaní do 28. februára 1999 v I. a II. kategórií funkcií.

Ako ďalej vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového
zabezpečenia príslušníka policajného zboru rozhoduje odbor Sociálneho zabezpečenia Ministerstva
vnútra SR.

Aj súd je toho názoru, že na nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola navrhovateľovi zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 29. júla 1966 do 26. septembra 1968 v I. kategórií funkcií,
doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 15. novembra 1968 do 30. septembra 1969 v I. kategórií
funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01. októbra 1969 do 08. augusta 1978 v II.
kategórií funkcií, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 09. augusta 1978 do 30. marca 1998

v I. kategórií funkcií a doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 31. marca 1998 do 28. februára
1999 v II. kategórií funkcií. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov zamestnania a vykonával najmenej 20
rokov služby zaradenej do I. kategórie funkcií na základe čoho mu vznikol nárok na starobný dôchodok
podľa §132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. od 21. mája 2002, t.j. pred dňom nadobudnutia
účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších

predpisov. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia odboru sociálneho zabezpečenia MV SR v potvrdení
zo dňa 05. augusta 2013 a z tejto vychádzal aj súd pri svojom rozhodnutí.S poukazom na obsah ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.
januárom 2004 a o ktorých nebolo do toho dňa rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných pred

01. januárom 2004.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol v súlade s § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
v čase, keď sa na vzniknuté nároky vzťahovala V. časť zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov.

Právo na dávky dôchodkového zabezpečenia, na ktoré už raz vznikol nárok podľa zákona č. 100/1988
Zb. v znení neskorších predpisov podľa § 1 ods. 2 tohto zákona nezaniká uplynutím času.

Ako vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. rozhoduje odbor sociálneho
zabezpečenia MV SR.

S poukazom na obsah ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.
januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003
a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Ako

vyplýva z citácie uvedeného ustanovenia, nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov navrhovateľovi nevznikol, pretože po vzniku nároku
na starobný dôchodok navrhovateľ nebol k 31. decembru 2003 nepretržite zamestnaný.

Nárok na starobný dôchodok ako vyplýva z uvedených skutočností, ktoré súd uviedol vyššie, vznikol
podľa predpisov účinných pred 01. januárom 2004, ktoré vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť
Sociálnej poisťovne aj podľa názoru súdu na rozhodovanie o tomto nároku vylučujú.

S poukazom na obsah ustanovenia § 142 ods. 4 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. rozhoduje príslušný

orgán MV SR. Uvedené citované ustanovenie teda vylučuje kompetenciu sociálnej poisťovne na
rozhodovanie.

Krajský súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody preto napadnuté rozhodnutie vydané sociálnou
poisťovňou dňa 12. novembra 2013 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazuje na obsah určitej časti vyneseného
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 7So 138/2011 z 15. augusta 2012 súd musí zdôrazniť, že uvedený
rozsudok sa nevzťahuje na prípad navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovení §
250l ods. 2 O.s.p. a pretože navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu v konaní
zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.