Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/179/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215585
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215585.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS a. s.,
IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, 841 01 Bratislava, zast. advokátom JUDr. Vratislavom
Šteffekom, AK so sídlom Nám. Martina Benku 6, 811 07 Bratislava proti odporcovi v 1. rade B. S., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX H., odporkyni v 2. rade B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. N. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 923,60 Eur, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 09.12.2015, č. k. 6C/205/2015-62, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť
nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania - súdneho poplatku za podaný odpor vo výške 57,- Eur, do
7 dní od právoplatnosti uznesenia.
Výroku uznesenia okresného súdu, ktorým konanie voči odporkyni v 2. rade B. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom A. N. XXXX/XX, XXX XX H. zastavil, s a n e d o t ý k a .
Odporkyni v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd konanie voči odporkyni v 2. rade B. B. zastavil a navrhovateľovi
uložil povinnosť nahradiť odporkyni v 2. rade trovy konania spojené so zaplatením súdneho poplatku
za podaný odpor vo výške 57,- Eur, do 7 dní od právoplatnosti uznesenia. O trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p., keďže navrhovateľ zavinil zastavenie konania voči odporkyni
v 2. rade, tak jej priznal náhradu trov konania.
Proti uzneseniu okresného súdu do výroku o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal
rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť, prípadne zmeniť tak, že odporkyňa v 2. rade
nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že v danom prípade
medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcami ako spotrebiteľmi išlo o vzťah vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy. V takomto prípade treba vychádzať z ust. § 4 ods. 2, písm. za) Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch, lebo spotrebiteľ je v občianskom súdnom konaní oslobodený od povinnosti
hradiť súdny poplatok. V danom prípade vo vzťahu k odporkyni v 2. rade nemal byť poplatok vybratý, a
preto ak bol vybratý, je dôvod na jeho vrátenie podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. V takomto
prípade potom neprichádza do úvahy postup, aby navrhovateľ hradil pri zastavení konania trovy konania
odporkyni v 2. rade.
Odporkyňa v 2. rade sa na odvolanie navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a tento
v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.V zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru, že
okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v dôsledku jeho zastavenia pre späťvzatie návrhu
správne postupoval v zmysle ust. § 146 ods. 2, vety prvej O.s.p., pričom svoje rozhodnutie, prečo z
tohto dôvodu priznal odporkyni v 2. rade náhradu trov konania, riadnym spôsobom odôvodnil. S dôvodmi
rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
Krajský súd poukazuje na to, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods.
2, druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je
povinný nahradiť odporcovi trovy konania.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa proti odporcom v 1. a 2. rade domáhal podaným návrhom
zaplatenia celkom čiastky 823,60 Eur s príslušenstvom.
Okresný súd na základe návrhu navrhovateľa vydal vo veci platobný rozkaz dňa 19.03.2015 pod č. k.
8Ro/246/2014-20, ktorým odporcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielnesumu823,60Eurspríslušenstvom.Platobnýrozkazboltaknavrhovateľovi,akoajodporcom
riadne doručený, pričom odporkyňa v 2. rade v zákonnej lehote 15 dní podala proti platobnému rozkazu
odpor. V podanom odpore proti platobnému rozkazu poukazovala na to, že zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2012 v D. N. nikdy neuzatvárala a túto ani nepodpisovala a pokiaľ
je tam uvedený jej podpis, tak tento nie je jej podpisom. Taktiež nepozná osobu, ktorá je uvedená na tejto
zmluve o spotrebiteľskom úvere, teda H. I., ktorá konala za veriteľa TELERVIS PLUS, a.s. V D. N. v tom
čase ani nebola. Po podanom odpore proti platobnému rozkazu a jeho doplnení zo strany odporkyne v
2. rade, ako aj jej vypočutí na pojednávaní okresného súdu dňa 19.10.2015, vzal navrhovateľ podaním
založeným na č. l. 57 spisu návrh vo vzťahu k odporkyni v 2. rade späť. V dôvodoch späťvzatia uviedol,
že urobil tak z dôvodu hospodárnosti konania, pretože upustil od nariadenia znaleckého dokazovania,
ktoré by sa dotýkalo skúmania pravosti podpisu odporkyne v 2. rade.
Vnútorná pohnútka navrhovateľa vedúca ho k späťvzatiu návrhu nezbavuje tohto procesnej
zodpovednosti na zastavenie konania. Pokiaľ teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania, a to na oboch procesných stranách. V danom prípade okresný
súd správne vyhodnotil, že zastavenie konania procesne zavinil navrhovateľ, ktorý vzal návrh na začatie
konania v celom rozsahu späť. Okolnosť uvádzaná v podanom späťvzatí návrhu na začatie konania,
ktorá viedla navrhovateľa k späťvzatiu návrhu na začatie konania, nie je v danom prípade podstatná,
pretože to bola vôľa navrhovateľa nepokračovať v konaní vo vzťahu k odporkyni v 2. rade, ako aj jeho
vôľa vzdať sa znaleckého dokazovania na skúmanie pravosti podpisu odporkyne v 2. rade, ktorá sa
týmto v konaní bránila.
Pokiaľ teda okresný súd pri náhrade trov konania rozhodoval a postupoval podľa § 146 ods. 2,
vety prvej O.s.p., rozhodol správne.
V podanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu namietal navrhovateľ, že v danom prípade nemala
odporkyňa v 2. rade povinnosť hradiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, lebo sa
malo vychádzať z § 4 ods. 2, písm. za) zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je spotrebiteľ oslobodený
od platenia súdneho poplatku. Preto aj keď súd súdny poplatok vybral, bol by dôvod na jeho vrátenie
podľa § 11 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.
K tomu je potrebné uviesť, že odporkyňa v 2. rade na základe uznesenia okresného súdu, v ktorom
jej bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu, tento aj
zaplatila. Svedčí o tom záznam o zložení, ktorý je založený na č. l. 36 spisu.Pokiaľ v podanom odvolaní navrhovateľ poukazuje na ust. § 4 ods. 2, písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.,
tak je potrebné uviesť, že táto námietka zo strany navrhovateľa nie je dôvodná. V danej právnej veci je
spotrebiteľ na strane odporcu pri právnom vzťahu, ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporkyňa
v 2. rade sa však bránila tým, že nikdy žiadnu spotrebiteľskú zmluvu nepodpísala a ani spotrebiteľom
sa nestala. Okrem toho ust. § 4 ods. 2, písm. za) uvádza, že od poplatku je oslobodený spotrebiteľ
domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.
V danej právnej veci však navrhovateľ nebol v takom právnom postavení, v ktorom by sa on domáhal
ochrany svojho práva vo vzťahu k dodávateľovi. Práve naopak, odporkyňa v 2. rade poukázala na to,
že nikdy žiadnu spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila a spotrebiteľom nebola, takže za tohto právneho
stavu potom okresný súd správne postupoval, keď odporkyni v 2. rade vyrúbil súdny poplatok za podaný
odpor proti platobnému rozkazu. Ak odporkyňa v 2. rade takýto súdny poplatok na výzvu okresného
súdu zaplatila a následne navrhovateľ proti odporkyni v 2. rade vzal návrh na začatie konania celkom
späť, tak potom odporkyňa v 2. rade mala právo na náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 2,
vety prvej O.s.p., a to už aj z dôvodu, že bol spochybnený spotrebiteľský vzťah medzi navrhovateľom
a odporkyňou v 2. rade.
Odvolanie navrhovateľa nepovažoval krajský súd za dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu v
napadnutomvýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnevzmysleust. §219ods.1,2O.s.p.potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.