Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/45/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221889
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221889.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č.k. 8C/632/2012-56 zo dňa 4. decembra 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C/632/2012-56 zo dňa 4. decembra 2013
r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej

škody 125,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 715,- eur, nakoľko Okresný súd Nové Zámky rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia po viac ako 413 dňoch a to rozhodnutím o udelení poverenia.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, fotokópiou spisu OS
Nové Zámky 4Er/163/2010 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Dňa 17.02.2010 súdny exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Dňa 07.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora.

Toto poverenie bolo expedované súdom dňa 22.12.2010, kedy mu bolo doručené je irelevantné, túto
skutočnosť súd ovplyvniť nevie a nemôže. Súd prvého stupňa však poznamenal, že dňa 01.03.2010 bol
vyzvaný právny zástupca oprávneného, aby predložil zmluvu o úvere, dňa 08.09.2010 bol urgovaný a
túto listinu súdu predložil dňa 28.09.2010. Preto nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že o žiadosti o
udelenie poverenia bolo rozhodnuté po viac ako 413 dní.
Uviedol, že vzhľadom na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z.z., pre vznik zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku
takejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi sú existencia
nesprávnehoúradnéhopostupu,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupom
a vznikom škody. Všetky musia byť splnené súčasne.
Súd prvého stupňa mal za to, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd nerozhodol v zákonnej lehote
o žiadosti o udelenie poverenia je právne irelevantná, nakoľko Exekučný poriadok upravuje lehotu na

vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Mylný je teda
názor navrhovateľa o tom, že 15 dňová lehota sa vzťahuje aj na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. Nevydanie poverenia v lehote 15 dní nebola zapríčinená nesústredenosťou
exekučného súdu, ale tým, že exekučný súd si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom a aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Takýto postup súd prvého

stupňa považoval za správny a súladný s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a preto v žiadnom prípade ho nepovažoval za nesprávny úradný postup. Na základe vyššie uvedenéhov predmetnej exekučnej veci absentuje jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu podľa zákona
č. 514/2003 Z.z. V závere uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania zisteného skutkového
stavu veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že žaloba preto nebola podaná dôvodne. Ďalej

uviedol s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že navrhovateľ nepreukázal súdu,
že by podal sťažnosť na prieťahy, žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, resp., že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného

orgánu o existencii prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku
nesprávnehoúradnéhopostupuorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmociapretosúdprvéhostupňa
sa existenciou ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a preto ani nevykonal
ďalšie dokazovanie navrhnuté navrhovateľom.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP, tak že odporcovi, ktorý mal vo veci plný
úspech nepriznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo

veci úspech nemal, pretože mu žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnom stanovenej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho odvolania uviedol,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na

základe "inšpirácie" novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena

takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z.
Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo

zastávanázor,žeúčastníkomnevznikolstavprávnejneistoty.Právnaneistotaexistujevždydočasu,kým
nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie
trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na
čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom
riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a

stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na
prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú
mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali

svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo
na rozhodnutie veci v primeranej lehote.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v medziach podaného odvolania a zistil, že je potrebné ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP). Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 OSP.
Predmetom tohto konania je suma 125,- eur, ktorej zaplatenie sa navrhovateľ domáha z dôvodu náhrady
škody a suma 385,- eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ako právny základ
návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol škodu, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho

úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnom konaní vedenom pod. sp.zn. exekučného
spisu EX 4700/2010. Nesprávny úradný postup mal vzniknúť v dôsledku toho, že exekučný súd rozhodol
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22.10.2011 a to rozhodnutím o poverení,
t.j. až po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty (omeškanie viac ako 7 mesiacov).Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( žalobca ) domáhal a z
akýchdôvodov,akosavovecivyjadrilodporca(žalovaný),prípadneinýúčastníkkonania,stručne,jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
K dôvodom odvolania vo všeobecnosti odvolací konštatuje, že viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania

vyplýva pre odvolací súd z § 212 ods. 1 a 2 OSP. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako
hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť
rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie
vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd
viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a

dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Treba
zdôrazniť, že ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného
odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

V prvom rade navrhovateľ vo svojom odvolaní namietal odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom
a nesprávne právne posúdenie veci. V tejto časti je odvolanie navrhovateľa dôvodné.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Základné právo priznané podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho podstata spočíva v prvom rade v oprávnení

každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, a tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť
súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola namietanému právu poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo na súdnu
ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale ju aj v určitej kvalite, t.j. zákonom
ustanoveným postupom súdu, dostať. Postup súdov v konaní o veci a jeho kvalita ustanovená zákonom

je vyjadrením práva na súdnu ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy. Ochranu
základným právam a slobodám poskytujú predovšetkým všeobecné súdy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu predmetným článkom ústavy sa zaručuje
ochrana viacerých záujmov, a to najmä práva na prístup k súdu, práva na spravodlivý proces, ktorého
základným predpokladom uplatnenia je nezávislosť a nestrannosť súdu, pričom ochrana podľa čl. 46

ods. 1 ústavy neznamená, že súd právoplatne rozhodne v prospech navrhovateľa (II. ÚS 71/97, III. ÚS
46/04). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd
nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.
Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky vedeného pod sp.zn.

13Er/737/2010,dňa11.05.2010bolapredsúdnymexekútoromspísanázápisnicaonávrhuoprávneného
na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným exekučnému súdu dňa
15.07.2010 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku č.k. SR 21296/09 zo dňa 13.01.2010. Dňa 27.08.2010 exekučný súd
vyzval oprávneného na zaslanie zmluvy č. 4570544 zo dňa 22.10.2008 uzatvorenú s povinným. Dňa

09.09.2010 oprávnený zaslal exekučnému súdu odpoveď na výzvu spolu so zmluvou o úvere. Dňa
22.10.2010 exekučný súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Súd prvého stupňa na pojednávaní konanom dňa 04.12.2013 v rámci vykonania dokazovania oboznámil
účastníkov konania s predmetným exekučným spisom súvisiacim s vecou, ktorý je vedený pod sp.zn. 13Er/737/2010 a ktorý je aj pripojený k súdnemu spisu. Súd prvého stupňa však pri písomnom
vyhotovení napadnutého rozsudku nesprávne pri vyhodnocovaní skutkového stavu veci vychádzal
z exekučného spisu vedeného pod sp. zn. 4Er/163/2010, keď uviedol, že dňa 17.02.2010 súdny

exekútor doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a dňa 07.12.2010 Okresný súd Nové Zámky vydal poverenie pre súdneho exekútora. Taktiež v
úvode svojho rozhodnutia pri popise návrhu navrhovateľa uviedol nesprávne údaje nesúvisiace s touto
vecou. Nesprávne je tak uvedená suma nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ žiada, číslo exekučného
spisu uvedeného v návrhu, ako aj označenie povinného a omeškanie súdu, ktoré nekorešpondujú s

údajmi uvedenými v podanom návrhu. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa napadnuté
rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 OSP, čím spôsobil jeho nepreskúmateľnosť a
takýmto postupom účastníkovi konania odňal možnosť konať pred súdom, čo je zároveň dôvodom
na jeho zrušenie odvolacím súdom. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa v súlade s vyššie
citovanými zákonnými ustanoveniami nepostupoval, nakoľko skutkový stav veci opísaný súdom prvého
stupňa v napadnutom rozsudku nekorešponduje so zisteným skutkovým stavom veci ani vykonaným

dokazovanímnapojednávaníkonanomdňa04.12.2013.Uvedenéokremnepreskúmateľnostispôsobuje
aj zmätočnosť napadnutého rozsudku a jeho nedostatočnú presvedčivosť.
V závere odvolací súd vo vzťahu k námietke týkajúcej sa inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou
v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. (dôvod odvolania) uvádza, že súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí necitoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto konania a podania

návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. necitoval v správnom
znení, ktoré mal na danú vec aj aplikovať a preto je táto námietka navrhovateľa dôvodná. Súd prvého
stupňa totiž konštatoval, že absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii
prieťahov nebola splnená podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho
úradného postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a preto sa existenciou ďalších

predpokladov zodpovednosti za škodu ďalej nezaoberal a ani nevykonal ďalšie dokazovanie navrhnuté
navrhovateľom. Súd prvého stupňa tak napriek tomu, že konanie začalo dňa 27.09.2012 (teda za
účinnostizákonač.514/2003Z.z.prednovelou),navecaplikovalzneniezákonač.514/2003Z.z.vznení
účinnom od 01.01.2013, teda po novele vykonanej zákonom č. 412/2012 Z.z., teda aplikoval princíp
retroaktivity, čím vec zároveň aj nesprávne právne posúdil. Súd prvého stupňa uvedené ustanovenie

citoval bez toho, aby uviedol v ktorom znení ho cituje. Napadnuté rozhodnutie tak nespĺňa ani podmienku
riadneho odôvodnenia, ako celok je zmätočné, čím sa účastníkovi zároveň odňala možnosť konať pred
súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti z tohto dôvodu (nepreskúmateľnosti rozhodnutia), jeho
zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP
zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (ods. 2), v ktorom je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP).

Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporcovi v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.