Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 14, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/247/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208578
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814208578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s. so sídlom
Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., Tomášikova
23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému H. T., Q.. XX. X. XXXX, Q. U. N., P.Q. XXXX/XX,
zastúpenému opatrovníkom H.. Ľ. Ď., T. Y.D. Ú. K. Y. N., o zaplatenie 693,09 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 9C/298/2014-38 zo dňa 30.10.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 296,75
eur s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí príslušenstva prisúdenej pohľadávky tak, že
zaväzuje žalovaného zaplatiť žalobcovi 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 164,40 eur od 4.9.2011
do zaplatenia, 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 225,16 eur od 4.10.2011 do zaplatenia a 9,5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 6,78 eur od 4.11.2011 do zaplatenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 396,34 eur s 5,15 %

ročným úrokom z omeškania od 28.10.2014 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol. Zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy konania 5,96 eur z titulu
zaplateného súdneho poplatku a 20,50 eur z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu taktiež do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 200ea ods. 1 a § 115a ods.
2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor. Po oboznámení sa so zmluvou o pripojení zo dňa X.X.XXXX,

predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb FIX 9 a dodatkom k zmluve o pripojení
zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby alebo mobilný telefón
Samsung S5230 v lehote viazanosti 24 mesiacov a zmluvy o pripojení zo dňa X.X.XXXX, predmetom
ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb program RELAX 60+ (120) a dodatku k zmluve o
pripojení zo dňa X.X.XXXX, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby v lehote
viazanosti 24 mesiacov a po právnom posúdení veci podľa ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických telekomunikáciách účinného do 31.10.2011 zrušeného zákonom č. 351/2011 Z.z. a §§

52, 53 ods. 1, 4, 5, ako aj § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ustálil, že predmetné zmluvy uzavreté
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom žalovaný
tým, že riadne a včas neuhradil platby za služby poskytnuté žalobcom na základe faktúry splatnej dňa
X.X.XXXX na sumu 164,840 eur, faktúry splatnej dňa X.XX.XXXX na sumu 225,16 eur a faktúry splatnejdňa X.XX.XXXX na sumu 6,78 eur, porušil zmluvné podmienky a takto došlo v vzniku nedoplatku za
neuhradené služby.

Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného k zaplateniu dlžnej sumy za neuhradené služby vo výške
396,34 eur spolu s úrokmi z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. od 28.10.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami
opatrovníkovi žalovaného) do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur a 47,80 eur, tento
súd prvého stupňa zamietol ako nedôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty odvodzuje žalobca od dodatku k zmluve o pripojení. Z bodu 3 predmetného dodatku k
zmluve vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto
Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je účastník

povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku. Z bodu 4 predmetného
dodatku k zmluve vyplýva, že v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, v
bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/
Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Takýto spôsob dojednania zmluvnej pokuty k dodatku k zmluve podľa súdu prvého stupňa predstavuje
neurčitý okruh rôznych porušení zmluvy zo strany spotrebiteľa. Preto súd prvého stupňa považoval takto
dojednanú zmluvnú pokutu za uzatvorenú neplatne pre jej neurčitosť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal žalobcovi pomernú náhradu trov
konania v celkovej výške 5,96 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 20,50 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p., teda súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec nesprávne

právne posúdil.

V dôvodoch odvolania žalobca namietal, že v nadväznosti na ustanovenia právnych predpisov, či
už na národnej alebo európskej úrovni vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo

strany žalovaného by bolo posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh
a povahu zabezpečovaného záväzku neprimerane vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži
ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje žalobca jej dojednania za absolútne
oprávnené.

Ustanovenia dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej pokuty presne určujú povinnosti, po porušení
ktorých má Podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca pri podpise zmluvných
dokumentov bol oboznámený s možnosťou jej uplatnenia. Aj napriek faktu, že v ustanovení bodu 3
dodatkov sa uvádza slovné spojenie „porušenie hociktorej povinnosti“, myslí sa tým porušenie hociktorej
povinnosti z povinností následne vymenovaných.

S odkazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepovažuje žalobca dohodnuté ustanovenia o
zmluvnej pokute za nedostatočne určité a v tej súvislosti tento právny úkon za neplatný. V tejto súvislosti
odkazuje na publikáciu „Zmluvná pokuta“, autor prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., 2004, str. 70 a nasl.,
ako aj na výklad znenia § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého je právny úkon neurčitý, keď je síce zrozumiteľne

vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujú vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení
obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a
3 OZ.

Preto v žiadnom prípade nemôže súhlasiť žalobca s právnym názorom súdu vyjadrenom v odôvodnení

rozsudku, že dohoda o zmluvnej pokute je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca ďalej v
odvolaní namieta, že žalovaný nebol nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, ale
slobodne bez nátlaku si vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb, sám si vybral okruh
služieb a napokon si aj zvolil mobilný telefón. Pritom vo verejnosti je všeobecne známa informácia otom, akým spôsobom dochádza k uzatvárania zmlúv ohľadom verejnej telefónnej siete. Teda možno
povedať, že uzatváranie zmlúv s mobilnými operátormi je až notoricky známy stav a že niektorí
spotrebitelia uzatvárajú zmluvy vyslovene so špekulatívnym zámerom. Chcú získať nový mobilný

telefón, zmluvu neplniť, nepreberajú potom poštu, nevyjadria sa, nezúčastnia sa pojednávania, ale
nakoniecbudúajtakúspešnívsúdnomkonaní.Pretodochádzakdeformáciíarozvracaniurovnostistrán
a súkromnoprávneho princípu zmluvnej autonómie. Žalobca namietal aj nesprávne právne posúdenie
veci vo výroku ohľadom priznaných úrokov z omeškania, keďže žalobca má nárok na úroky z omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pohľadávok vo výške priznanej zákonom a nie odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovaného.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. v jeho
napadnutej zamietajúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj
konanie mu predchádzajúce bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a rozsudok

verejne vyhlásil v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p. potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku vo výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 296,75 eur s príslušenstvom zamietol, ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi o neurčitosti dojednania zmluvnej pokuty v zmluve o pripojení. „Ak
účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku“ signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení,
teda žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek
zmluvnej povinnosti. Neurčitý právny úkon je neplatný (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že možno mať výhradné pochybnosti o individuálnom
dojednaní zmluvnej pokuty, keďže podmienky nároku na zmluvnú pokutu boli vopred zo strany žalobcu
naformulované. Navyše zmluvy i dodatky zmluvy o pripojení sú písané tak malým písmom, že pri čítaní
musel odvolací súd použiť technické prostriedky (lupu).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie
zmluvnej pokuty ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietnutá je dôvodné.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací

predpis.

Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu (záväzku) vzniká v deň, v ktorom sa dlžník ocitol
v omeškaní so splnením záväzku. K omeškaniu dochádza uplynutím doby splatnosti. Len ak nebol čas
splatnosti dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, nastáva v posledný deň

potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný a od nasledujúceho dňa začína omeškanie. Ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka je teda hmotnoprávne ustanovenie, ktoré viaže vznik práva veriteľa na určitú
skutočnosť spojenú s presne vymedzeným dátumom, t.j. okamih márneho uplynutia doby splatnosti.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí

príslušenstva prisúdenej pohľadávky 396,34 eur tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9,5%
ročný úrok z omeškania zo sumy 164,40 eur od 4.9.2011 do zaplatenia, 9,5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 225,16 eur od 4.10.2011 do zaplatenia a 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 6,78 eur do
zaplatenia. Pri určovaní výšky úroku z omeškania odvolací súd aplikoval ust. § 10c nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013 výška úrokov

z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31.1.2013, kde najvyššia prípustná výška úroku z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2009).Ako vecne správny odvolací súd potvrdil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania (§ 219
ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný iba vo výroku o príslušenstva pohľadávky, teda
mal úspech len v nepatrnej časti. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd
účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.