Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. január 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208043
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7115208043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 6.3.2015 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu:

OrangeSlovensko,a.s.,sosídlomMetodovač.8,Bratislava,IČO:35697270,zastúpenýBobák,Bollová
a spol., s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa č. 10, IČO: 35 855
673, proti žalovanému: K. L., X.. XX.X.XXXX, L. L. X, F., V..Č.. Ú. F.A., O. Č..XX, Košice v konaní o
zaplatenie 379,60 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,60 € s 5,25% ročným úrokom z omeškania
od 29.11.2013 do zaplatenia do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 12.3.2015 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 379,60 €
s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady škody. Súčasne
požadoval náhradu trov konania.

Uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných sliužieb č. A7081694, v zmysle ktorej

mu vypožičal 1 ks SIM karty, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby ním poskytované.
Na základe Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 12.7.2013 predal žalovanému 1 ks mobilného telefónu
značky Samsung Galaxy S III mini white za zníženú kúpnu cenu 1,- €. Žalovaný riadne a včas nezaplatil
cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie júl - september 2013, z ktorého dôvodu mu
vznikol nedoplatok za neuhradené služby vo výške 100,60 €. Žalobca si uplatnil aj náhradu škody vo
výške 279,- €, čo predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou,
teda škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že žalovaný podpisom dodatku k zmluve sa zaviazal využívať

služby, a za tieto platiť vyúčtovanú cenu. Žalovaný teda získal mobilný telefón za zvýhodnenú cenu
pričom porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 ho vyzval k úhrade dlžnej
čiastky najneskôr do 28.11.2013. Žalovaný na predžalobnú výzvu žiadnym spôsobom nereagoval.

Žalovaný sa k žalobe a procesnému poučeniu súdu, ktoré písomnosti prevzal dňa 9.10.2015 písomne
nevyjadril.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 7.1.2016 nedostavili. Svoju neprítomnosť z
dôvodu hospodárnosti konania písomne ospravedlnili.Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu,
jeho právneho zástupcu i žalovaného na základe predložených listinných dokladov.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Účastníci konania dňa 12.7.2013 uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A7081694, na
základe ktorej bola žalovanému pridelená SIM karta č. 8942101 130015413519 umožňujúca mu
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, s účastníckym telefónnym číslom 0907 614
864. Medzi účastníkmi zmluvy bol dohodnutý účastnícky program Panter 40 eur. V zmysle uzavretého
Dodatku k zmluve zo dňa 12.7.2013 bol žalovanému predaný mobilný telefón značky Samsung Galaxy

S III mini white za zníženú kúpnu cenu 1,- €, ktorá bola vyčíslená po uplatnení zľavy zo spotrebiteľskej
ceny akciového telefónu. Predajná cena mobilného telefónu predstavovala 280,- € s DPH.

Z písomných dokladov predložených žalobcom je zrejmé, že za poskytnuté elektrokomunikačné služby
vyúčtoval žalovanému za mesiac júl 2013 na základe faktúry č. 5214610145 zo dňa 23.7.2013 sumu vo

výške58,91€zktorejpožadujeúhradučiastky50,72€,zaaugust2013nazákladefaktúryč.5218289523
zo dňa 23.8.2013 sumu vo výške 47,19 € z ktorej požaduje úhradu sumy 40,80 € a za september 2013
na základe faktúry č. 5221877992 zo dňa 23.9.2013 sumu vo výške 32,27 € z ktorej požaduje úhradu
čiastky 9,08€.

Nakoľko faktúry uhradené neboli, pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 žalobca vyzval žalovaného
na uhradenie dlžnej sumy najneskôr do 28.11.2013.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom
v čase vzniku právneho vzťahu, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s

každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku
1 písm. c).

Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto
zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa

zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej
faktúry a používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel
súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Účastníci konania platne uzavreli Zmluvu o

poskytovaní verejných služieb č. A7081694, na základe ktorej vzniklo žalovanému oprávnenie využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom, za čo bol povinný uhrádzať faktúrami vyúčtovanú
cenu poskytnutých služieb. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že riadne a včas nezaplatil
úhradu za poskytnuté služby v období júl až september 2013, čím žalobcovi vznikla pohľadávka z titulu
neuhradenej ceny hovorného a služieb spolu vo výške 100,60 €, z ktorého dôvodu žalobe v tejto časti

súd vyhovel.

Popri cene neuhradených služieb si žalobca uplatnil aj sumu vo výške 279,- € (rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou) titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúťz dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným a to zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby
viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.

Pre možnosť konštatovania vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené
nasledujúce predpoklady: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia alebo vznik škody, c) existencia
príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a d) zavinenie. Na vznik
zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú
objektívneho charakteru, majú skutkovú povahu a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na

poškodenom, v danom prípade žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme
nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá (prezumované zavinenie) - dôkazné bremeno o tom, že tento
vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi.

Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na žalobcovi.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušil záväzok vyplývajúci zo zmluvy,
konkrétne Dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za
poskytované služby. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže
založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca bližšie nerozlišuje,

ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo
povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z predložených listinných dokladov je
nepochybné, že žalovaný porušil povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Žalobca však
žiadnym spôsobom nepreukázal, ani z listinných dokladov nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti, napr. tým, že žalobca zmluvu o pripojení vypovedal,

odstúpil od nej a pod..

Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu - zmenšenie majetku poškodeného, alebo ako právnu
kategóriu. O škode ako právnej kategórii možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku
poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu. Súd riešil otázku

existencie škody ako právnej kategórie a teda súčasne skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu
(poškodeného) a to či toto zmenšenie bolo vyvolané (či bolo v príčinnej súvislosti) porušením právnej
povinnosti žalovaného.

Zo zmluvy o pripojení, z dodatku ani Všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného vrátiť

žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny MT v prípade porušenia povinností, ktoré mu z dodatku
vyplývajú (teda povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu počas celej doby viazanosti alebo povinnosť
riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby). Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného
telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by
mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Jediná forma sankcie za porušenie

vymedzenej skupiny povinností žalovanému z dodatku k zmluve o pripojení bola medzi účastníkmi
dohodnutá zmluvná pokuta.Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo
z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava

z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s
porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny,
ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia povinnosti z jeho
strany platiť za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho
zmluvnej voľnosti. K zmenšeniu majetku žalobcu teda nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením právnej

povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti, ale
len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaného riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby počas
celej doby viazanosti si žalobca so žalovaným v dodatku dohodli zmluvnú pokutu. Situáciu, v ktorej
zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú

podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej
podmienky už súd nemôže žalobcovi ani v iných obdobných konaniach priznať, takúto situáciu nemôže
žalobca úspešne sanovať tým, že nárok na zmluvnú pokutu sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok.

Vzhľadom na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného (neplatenie ceny

za služby riadne a včas) a vznikom škody na strane žalobcu vo výške 279,- €, súd nárok žalobcu na
náhradu škody v uvedenej výške ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu do dnešného dňa, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, z
ktorého dôvodu má žalobca okrem nároku na zaplatenie istiny nárok aj na úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v čase prvého dňa

omeškania žalovaného so zaplatením peňažnej sumy bola 0,25 % (zvýšená o 5 percentuálnych bodov),
od 29.11.2013, t.j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie určenej žalobcom do
zaplatenia.

O trovách žalobcu rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Nazákladecitovanéhozákonnéhoustanovenia,keďžežalobcamalvoveciúspechv26,50%(100,60€x
100%:379,60€)aneúspechpredstavuje73,50%,jepomerúspechužalovaného 47%(73,50%-26,50

%). Tento účastník si žiadne trovy neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).