Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/106/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202510
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514202510.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanej X. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. T., t.č. na neznám
mieste, zastúpená opatrovníkom ustanovený pre toto konanie Mgr. Michalom Dlugolinským, vyšším
súdnymúradníkomOkresnéhosúduStaráĽubovňa,zaúčastívedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej
Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľom AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátky Grob, v
konaní o zaplatenie 694,75 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná uhradiť žalobcovi sumu vo výške 51 eur spolu s 9% úrokom z omeškania od
14.12.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku upravenú v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 2.3.2010 týkajúcu sa záväzku dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru vo výške
79,99 eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške
48,48 eur v prípade ak bude dlžníkovi revolvingu poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi súhlas, veriteľ je povinný
písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť
dohodu tejto dohody o poskytnutí služby za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 694,75 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 4.3.2010 uzatvoril Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver 540 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť
spolu s úrokmi v 36 mesačných splátkach vo výške 30,66 eur. Na základe žiadosti žalovanej sa zmluvné
strany dohodli na odklade splátok č. 14, 15 a 16 a tieto sa žalovaná zaviazala zaplatiť ako splátky 37,

38, 39. Žalovaná splátky riadne nesplácala, dostala sa do omeškania už s úhradou 1. splátky, napokon
zaplatila len sumu 409,01 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č.
17 viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo podľa § 565 Obč. zák. t.j. okamžitú splatnosť úveru.Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 694,75 eur dňa 14.12.2011. Túto sumu
neuhradila.

Keďže žalovaná si zásielky súdu nepreberala, jej pobyt nebolo možné zistiť, súd jej uznesením č.k.
4C/106/2014 zo dňa 4.12.2014 ustanovil z dôvodu pobytu na neznámom mieste opatrovníka v osobe
Mgr. Michala Dlugolinského, VSÚ tunajšieho súdu.

Podaním doručeným súdu dňa 26.6.2014 do konania na podporu žalovanej vstúpil ako vedľajší účastník

Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.
Súd však konštatuje, že vedľajší účastník sa k meritu prejednávanej veci vôbec relevantne nevyjadril.

Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil vo veci
pojednávanie.

Na pojednávanie sa nedostavili účastníci konanie, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas
vykázané, právna zástupkyňa žalobcu neúčasť ospravedlnila faxovým podaním doručeným 19.5.2015
s tým, že nežiada odročenie a zároveň na podanej žalobe trvá.
Vzhľadom na uvedené súd vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom písomných vyjadrení žalobcu, pripojených
listinných dôkazov, najmä oznámením o zosplatnení z 13.11.2011, zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.2010, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, oznámením
veriteľa o schválení úveru, históriou platieb - kartou klienta a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná dňa 2.3.2010 podpísala žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ktorým žiadala žalobcu
o poskytnutie úveru vo výške 540,- eur. Žalobca dňa 4.3.2010 podpísal uvedenú žiadosť, teda tohto
dňa došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi
úver vo výške 540,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver 36 mesačnými splátkami, splatnými k 31.

dňu v kalendárnom mesiaci po 30,66 eur. Zmluvná odmena za poskytnutie peňažných prostriedkov bola
dohodnutá na 563,76 eur, RPMN za úver činila 70,03 %, ročná úroková sadzba 70,03 %, priemerná
RPMN za úver 48,66 %. Ďalej je v zmluve uvedené, že žalobca poskytuje žalovanej revolving vo výške
309,05 eur, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola dohodnutá na 426,79 eur s predpokladanou
RPMN po poskytnutí revolvingu 56,12 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 68,45 %.

Na druhej strany zmluvy, ktorá je formulárová, je v bode 8 upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorou
sažalobcazaväzujepovoliťžalovanémuodkladnajviac3splátokažalovanásazaväzujezaplatiťodplatu
za poskytnutie služby, a to vo výške 79,99 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok úveru
a vo výške 48,48 eur za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu.
Podľa karty klienta bola žalovanej reálne vyplatená suma 460,01 eur, ktorá zodpovedá rozdielu medzi

dohodnutým úverom a odmenou za povolenie odkladu splátok. Žalovaná doposiaľ uhradila sumu 409,01
eur.

Podľa internetových zistení súdu priemerný ročný úrok z novoposkytovaných spotrebiteľských úverov
obchodnýchbánksdobousplácaniaod1do5rokovzverejnenýNárodnoubankouSlovenskapremesiac

marec 2010 bol vo výške 12,66 %

Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy (k 31.02.2008), na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy
o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g), a i) zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať:
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, pri nesplnení

podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j),
k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k
záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný.

Súd po preskúmaní okolností uzavretie úverovej zmluvy dospel k záveru, že účastníci uzavreli o zmluvu

o úvere a nie o zmluvu o revolvingovom úvere, ako je označovaná žalobcom v návrhu a na jeho listinách.
Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy o úvere poskytuje veriteľ peňažné prostriedky, ktoré sa
dlžník v zásade zaväzuje zaplatiť v presne určenom počte splátok s presne určenou výškou splátky,
kým na základe zmluvy o revolvingovom úvere sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale
aj nemusí) dlžník opakovane čerpať a priebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po

jeho splatení ho môže opakovane čerpať bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaný v
danom prípade podpísal tlačivo označené ako žiadosť o revolvingový úver, je zrejmé, že žalobca mu
poskytol peňažné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal uhradiť v presne stanovenom počte splátok
s presne určenou výškou splátky. Tento názor podporuje aj samotná zmluva o úvere, keď napr. v
bode 8 upravujúcom možnosť poskytnutia odkladu splátok rozlišuje medzi odkladom splátky úveru a

splátky revolvingového úveru. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalobca vyplatil
žalovanému iba sumu, ktorú mal uhrádzať v rovnakých splátkach počas 36 mesiacov, ale neposkytol
mu okrem toho aj úverový rámec, teda revolvingový úver.Zmluva o úvere ako typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická
osoba, ktorá úverom zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým žalobca pri poskytovaní

úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu
uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé,
že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. V takomto prípade okrem úpravy zmluvy o úvere je
potrebné prihliadať aj na úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je úpravou
„lex specialis“ k úprave Obchodného zákonníka a takáto zmluvu musí mať náležitosti upravené týmto

zákonom. Zároveň je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl.,
ktoré obsahujú úpravu spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Obč. zák. vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar
a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo

zodpovedná poctivému prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby
dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je
nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby,
ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré
sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu

terminológiu nemá možnosť ich vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka
najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára,
ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa pri svojej obchodnej činnosti, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy medzi účastníkmi konania
boli údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

V zmluve o revolvingovom úvere chýba údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a údaj o

výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj keby súd považoval údaj v
oznámení o schválenom úvere zo dňa 4.3.2010 o dátume splatnosti poslednej splátky úveru za údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, z predložených dokladov, najmä zo zmluvy o úvere, súd
nemal preukázané, že by táto obsahovala aj údaj o výške, počte a termínoch splatnosti istiny, úrokov a
iných poplatkov. Táto zmluva obsahuje iba výšku celkovej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná

istina, úrok a iné poplatky.

Absenciu týchto údajov zákon č. 258/2001 Z.z. sankcionuje tým, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, teda dlžník je povinný vrátiť veriteľovi iba sumu, ktorá mu bola poskytnutá. Za takéhoto stavu
súd dospel k záveru, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda žalovaná

je povinná zaplatiť iba sumu, ktorú si požičala.

Zpredloženýchlistinnýchdôkazovvyplýva,žežalovanejbolschválenýúvervovýške540,-eur,skutočne
vyplatená jej bola suma len 460,01 eur. Z platobnej história vyplýva, že žalovaná uhradila spolu sumu
409,01 eur. Pre účely posúdenia, akú sumu má žalovaná zaplatiť žalobcovi je dôležité posúdenie, či

dohoda o povolení odkladu splátok je platná, resp. či odplata za túto službu je primeraná.

Z bodu 8 zmluvy o úvere, ktorý upravuje dohodu o poskytnutí služby spočívajúcej v možnosti odkladu
maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, vyplýva, že cenu za túto službu si žalobca započítal s
vyplatenými prostriedkami, teda o túto sumu znížil požičané finančné prostriedky. Odplata za odklad

splátok úveru bola dohodnutá vo výške 79,99 eur, čo predstavuje 87,05 % zo súčtu 3 splátok, odklad
ktorých by sa mal povoliť. Odklad splátok je dlžníkovi povolený bez schválenia veriteľa iba v prípade
dlhodobej nezamestnanosti alebo pri skončení jeho pracovného pomeru, v ostatných prípadoch sa na
odklad splátok vyžaduje schválenie veriteľa. Za povolenie odkladu splátok dlžník platí hneď pri uzavretí
zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či reálne požiada o odklad splátok, resp. či mu vôbec bude odklad

povolený. Dlžník teda platí za službu, ktorá mu v konečnom dôsledku ani nemusí byť poskytnutá, resp. o
ktorú ani nemusí požiadať a využiť ju. Dohoda o odklade splátok je pritom formulárová písaná drobným
čiernym písmom na sivom podklade, čo podstatne sťažuje jej čitateľnosť (aj keď sivý podklad malbyť zrejme vyznačením, že ide o nejakú dohodu nad rámec úverovej zmluvy, resp. označením textu
samostatnej dohody, v konečnom dôsledku čierne písmená na sivom podklade sťažujú jej čítanie).

Aj keď v tejto dohode je ustanovenie o tom, že táto nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z
úradnej činnosti súdu je známe, že v drvivej väčšine je táto dohoda podpísaná, čo naznačuje, že aj
keď si žalobca do formuláru dohody uviedol uvedené ustanovenie, prakticky sú dlžníci smerovaní k
uzavretiu tejto dohody. Z úradnej činnosti súdu je známe, že odplaty za odklad splátok, ktorý nakoniec
dlžník ani nemusí využiť, resp. mu nemusí byť povolený, sa pritom pohybujú v rozpätí od cca 50 -

70 % sumy predstavujúcej súčet 3 splátok. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k
záveru, že takáto dohoda je neprijateľná, a teda neplatná, pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov konania v neprospech spotrebiteľa. V zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
túto podmienku zároveň uviedol aj do výrokovej časti tohto rozsudku.
Súdu z úradnej činnosti je známe, že uvedená podmienka bola vyhlásená za neplatnú viacerými
rozsudkami súdov napr. č.k. 6C/55/2013 zo dňa 10.2.2014 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

3.6.2015. Rozsudok bol potvrdený KS v Prešove rozsudkom 20Co99/2014 zo dňa 31.3.2015.

Súd preto na jej neprijateľnosť musí prihliadať.

Ako už bolo uvedené, žalovaná doposiaľ uhradila celkovo sumu 409,01 eur a bolo jej vyplatených 460,01

eur, teda rozdiel, ktorý by mala doplatiť, predstavuje sumu 51 eur. Na zaplatenie tejto sumy preto súd
žalovanú zaviazal a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby
s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v

obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (12,66 % ročne) je možné žalobcom poskytnutú ročnú
úrokovú sadzbu vo výške 70,03 % považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a
je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby,
v danom prípade takmer 5-násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.

Neprimerane vysoké úroky dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované
za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
sú v rozpore s dobrými mravmi. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Obč. zák. je úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil,
či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Pri dojednávaní úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej
istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá
všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke

úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov.
Úrok takmer 5-násobne vyšší ako bol priemer porovnateľných úverov poskytovaný obchodnými bankami
podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch.

Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto má žalobca právo požadovať úroky z
omeškania. V čase vzniku omeškania žalovanej (t.j. k 14.12.2011) bola základná sadzba Európskej
centrálnej banky vo výške 1,00%, čiže v zmysle § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinnom v čase
omeškania žalovanej môže žalobca požadovať úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako

bola základná sadzba Európskej centrálnej banky. Keďže žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zmysle
tejto právnej úpravy, súd mu priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške, a to zo sumy, na ktorej
zaplatenie zaviazal žalovanú.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca sa podaným návrhom domáhal

zaplatenia sumy 694,75 eur, úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia 51,- eur, čo vo vzťahu k celkovo
uplatňovanej sume predstavuje 7,30 %. Žalovaná bola teda úspešná v prevyšujúcej časti, t.j. v rozsahu
92,70%. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu by mala právo na náhradu trov konania, avšakžiadne si neuplatnila, ani z obsahu spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto súd vyslovil, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
To sa týka ja trov vedľajšieho účastníka, ktorý si trovy neuplatnil a naviac, tento iba oznámil súdu vstup

do konania, ale k žalobe sa žiadnym spôsobom nevyjadril a teda pre obranu žalovanej v podstate nič
neurobil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do
15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.