Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212220084
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212220084.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/375/2012-51 zo dňa 22.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10C/375/2012-51 zo dňa 22.08.2014 p o
t v r d z u j e .

Žalovanému odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že žalobca sa svojim návrhom
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 125,-- eur z titulu majetkovej škody a sumy
vo výške 275,-- eur z titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako

oprávnený mal navrhnúť zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola
vedená pod spisovou značkou EX 3821/2011. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej
v Exekučnom poriadku, najmä podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku mal predložiť návrh žalobcu
(oprávneného) na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno (ďalej aj „exekučný súd“) spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím malo

dôjsť k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Žalobca poukázal na ustanovenie § 44
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 a tiež v znení účinnom od 01.06.2010
do 31.05.2011. Poukázal na skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami Stáleho
rozhodcovskéhosúduvzmyslezákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Uviedol,ževexekúcii
vedenej podľa označených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a
nemala vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie povereniaa vykonanie exekúcie až dňa 21.03.2011 a to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty - omeškanie viac ako 5 mesiacov, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia

pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to vo výške 70,-- eur (správa

pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému), 40,--
eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,-- eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde). Celkove mal vynaložiť poškodený vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

a rozhodnutím o nej sumu 125,-- eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú
dobu. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,-- eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, teda 660,-- eur
za rok : 12 mesiacov v roku = 55,-- eur za mesiac. Žalobca napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia §

15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však žalovaný na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaný vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 08.01.2014 poukázal na zmätočnosť
podania žalobcu, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné

údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci, dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú povinnosť prenáša
na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote.

Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, žalobca neuviedol, aké kroky podnikol na odstránenie
neželanéhostavu,vdruhomrademázato,ževšeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnený
posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. V
podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa 23.04.2012 boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012 a vzhľadom

na to, že dňa 28.09.2012 bol okresnému súdu doručený návrh vo veci, je zrejmé, že žalobca ho
nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Ministerstvo
spravodlivosti SR adresovalo žalobcovi po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek tomu žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať

nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám požiadal. Žalovaný vzniesol námietku premlčania
pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, t. j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že
nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie vzniku škody by

muselžalobcaprodukovaťdôkazypreukazujúceškoduprikaždejindividuálnejpohľadávke.Spoukazom
na judikatúru Ústavného súdu SR je potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu SR. Každé prípadové
okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eura, ktorá musí byť priznaná za každý rok
prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k

náprave. Ak žalobca tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej
ujmy. Žalovaný poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a
prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom

okresného súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov znaleckých posudkov, spisu
Okresného súdu Komárno 6Er/330/2011.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Žalobca požaduje od žalovaného
náhradu majetkovej škody vo výške 125,-- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 275,-- eur,

a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdnym exekútorom. Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovaným
súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 15.03.2011, pričom poverenie bolo exekučným súdom vydané dňa

21.03.2011. Hoci poverenie bolo doručené len súdnemu exekútorovi, je zrejmé, že oprávnený ako
účastník exekúcie, ktorý ju inicioval a ktorý bol právne zastúpený v exekúcii, mal v exekučnom spise
exekučného súdu a exekútora k dispozícii informáciu o čase vydania poverenia na vykonanie exekúcie
a tým aj o prípadnej škode a jej orientačnom rozsahu, ktorá mu mala vzniknúť dňom nasledujúcim
po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie tým, že exekučný súd údajne nemal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia. Žiadosť žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku bola žalovanému doručená 23.04.2012, poverenie na vykonanie exekúcie bolo
exekučným súdom vydané dňa 21.03.2011 a preto má súd za to, že námietka premlčania je nedôvodná.
Všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať prvý raz, t. j. od 22.03.2011, ktorý deň nasleduje po dni, kedy bolo vydané poverenie na
vykonanie exekúcie. K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na

náhradu škody príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúci citovaného zákona súd poukazuje, že v
zmyslevyjadreniažalovanéhomubolidňa23.04.2012doručenéprvéžiadostiopredbežnéprerokovanie
nároku na náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.09.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej a
teda nebol podaný po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné, že ku
dňu rozhodovania súdu vo veci samej v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa

22.08.2014, lehota 6 mesiacov už uplynula. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené v zákonom
stanovenej 15 dňovej lehote - a to šiesty deň po doručení žiadosti exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie exekučnému súdu, a tak tvrdenie žalobcu v návrhu na začatie konania, že v danej
veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 5 mesiacov je nepravdivé. Znalecký posudok č.
1/2013 a znalecký posudok č. 1/2014, ktorý si v priebehu konania dal vypracovať žalobca a ktoré tým

pádom majú charakter na úrovni listiny ako dôkazného prostriedku, sú pre súdenú vec bez väčšieho
významu. Znalecký posudok č. 1/2013 rieši otázku rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch
v práve Európskej únie. Ďalší znalecký posudok č. 1/2014 stanovuje výšku majetkovej škody žalobcu.
Tieto znalecké posudky pre súdenú vec nie sú dôležitým dôkazným prostriedkom, pretože predpoklad
škody je bezpredmetný vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nie sú preukázané zostávajúce dva

predpoklady nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, ktorými sú nesprávny úradný
postup a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, pretože nesprávny úradný
postup zistený nebol.

Súd preto žalobu zamietol.

Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa § 4 ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, § 19 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z. z., § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému ich

nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil (§ 156 ods. 1 OSP).

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom,
nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci.
Žalobca namietal, že prvostupňový súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím) „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z., čím súd de iure
a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd vôbec nevysvetlil, prečo
zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času,
kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Žalobca ďalej poukazoval na skutočnosť, že súd zamietol
znalecké dokazovanie, čím mu objektívnym spôsobom znemožnil preukázať výšku materiálnej škody

a mechanizmus jej vzniku. Podľa žalobcu súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a nie svojimi úvahami negovať právo na
spravodlivý súdny proces a osobitne právo na prerokovanie veci v primeranom čase. Žalobca preto
žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku oznámil vopred v zákone stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.09.2015.

Predmetom odvolacieho konania je napadnutý rozsudok, ktorým prvostupňový súd Okresný súd Nové
Zámkyžalobužalobcuonáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmyzamietolažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal.

Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal

dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nezistil, že by postupom
prvostupňovéhosúdudošlokodňatiumožnostižalobcukonaťpredsúdom.Vpodanomodvolanížalobca
ani nič konkrétne neuviedol, v čom, resp. akým postupom súdu prvého stupňa malo dôjsť k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.

K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd
uvádza, že prvostupňový súd vychádzal zo znenia tejto právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase,
pričom prvostupňový súd ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní. Žalobca naviac vznik škody a
jej výšku nepreukázal, čím sa nenaplnil jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému ich však odvolací súd nepriznal, pretože si ich neuplatnil
(§ 151 ods. 1 OSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.