Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. apríl 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211980
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6914211980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 792 752 zast. Advokátskou kanceláriou
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 47 233 516 proti odporcovi P. za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum
č. 2, Košice, IČO 42 326 923 zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom v Košiciach, Park Angelinum
č. 2 o zaplatenie 729,19 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo
výške 120,06 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, číslo účtu F., do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu na povinnosť zaplatiť
žalovanú sumu titulom uzavretej úverovej zmluvy, ktorú uzavreli s navrhovateľom dňa 24. 10. 2005.
Odporca na pojednávaní uviedol, že žiada návrh navrhovateľa zamietnuť, vznáša námietku premlčania

nároku navrhovateľa.
Vedľajší účastník na strane odporcu žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť v plnom rozsahu, vzniesol
námietku premlčania nároku navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, úverovou zmluvou zo dňa 24. 10. 2005,
dodatkom k zmluve zo dňa 27. 11. 2006 a 30. 08. 2007, kartou klienta, zmluvnými dojednaniami,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 14. 03. 2016 a zistil nasledovný skutkový stav.
Odporca uzavrel s navrhovateľom úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka dňa 24.

10. 2005, v zmysle ktorej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver, ktorý v zmluve je špecifikovaný
ako schválená výška úveru 100.008,- Sk, splatnosť úveru/počet, splatnosť 36/18. Poskytnutá čiastka
50.004,- Sk, mesačná splátka vrátane úroku 2.778,- Sk, poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,- Sk.
Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v
zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím
charakterom spotrebiteľskú.
Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže na

jednej strane ju uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospechspotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993.
Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania aj z toho

dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy
spotrebiteľ - odporca nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde
buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy
zmluva o úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle článku 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek

požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
V zmysle prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách za nekalú zmluvnú podmienku sa považuje v zmysle písm. e) požiadavka na spotrebiteľa,
ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neúmerne vysokú sumu ako kompenzáciu.

Zmluvu o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ s odporcom, súd považuje za neplatný právny úkon z toho
dôvodu, že nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je vôbec jasné, aká je výška
úveru, ktorý bol dohodnutý, keďže je uvedená jednak schválená výška úveru 100.008,- Sk (po prepočte
3.319,66 eur) a poskytnutá čiastka úveru vo výške 50.004,- Sk (po prepočte 1.659,83 eur), pričom
navrhovateľ predložil kartu klienta, z ktorej vyplýva, že na účet odporcu bolo zaslaných 1.610,04 eur,

čo je suma, ktorá vôbec nekorešponduje ani s poskytnutou čiastkou ani schválenou výškou úveru. Z
toho dôvodu možno konštatovať, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola platne dohodnutá písomnou
formou,keďženaúčetodporcubolazaslanásuma,ktoráneboladohodnutávpísomneuzavretejzmluve,
pričom zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná s poukazom na
ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase

uzavretia zmluvy. Súd zároveň poukazuje na to, že zmluva o úvere v bode 6, kde sú uvedené údaje o
schválenom revolvingovom úvere, neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, tento údaj sa
nachádza len v bode 5 zmluvy v údajoch o požadovanom úvere, čo možno chápať ako návrh zmluvy a z
tohto dôvodu s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) horeuvedeného zákona sa spotrebiteľský
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

V prípade neplatnosti zmluvy s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Takto navrhovateľ má právo len na vrátenie
toho, čo poskytol odporcovi, po odpočítaní platieb odporcu. Navrhovateľ poskytol odporcovi celkovo
podľa karty klienta 1.610,04 eur, kde do splatnosti úveru odporca uhradil 3.143,63 eur, a teda odporca
nemá žiadnu povinnosť vydať navrhovateľovi prípadné bezdôvodné obohatenie, keďže uhradil viac, ako

dostal od navrhovateľa. Obdobná povinnosť by nesvedčala odporcovi aj v prípade posúdenia nároku
navrhovateľa v rozsahu posúdenia úveru ako úveru poskytnutého bez úrokov a bez poplatkov.
Vedľajší účastník na strane odporcu, ako aj samotný odporca na pojednávaní vzniesli námietku
premlčania nároku navrhovateľa. V prípade neplatnosti právneho úkonu, kde navrhovateľ má právo len
na vydanie bezdôvodného obohatenia, sa toto právo v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka premlčuje

v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote a objektívnej trojročnej premlčacej lehote. Splatnosť úveru
v danom prípade nastala na základe údajov uvedených v návrhu dňa 20. 10. 2008. V danom prípade
však ide o neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o úvere s poukazom na ustanovenie § 37 a 39
Obč. zákonníka, teda ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, teda právny úkon je neplatný od
počiatku. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého

vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho
úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané
bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase
vzniku absolútne neplatného právneho úkonu. V danom prípade finančné prostriedky odporcovi boli
vyplatené dňa 24. 10. 2005 a návrh na súd bol podaný dňa 05. 09. 2014, teda po uplynutí tak

subjektívnej dvojročnej, ako aj objektívnej trojročnej premlčacej lehoty, kde vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania, ktorú vzniesol nielen vedľajší účastník, ale aj hlavný účastník, nebolo by možné
premlčané právo navrhovateľovi priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka aj
v prípade, keby navrhovateľovi svedčalo nejaké právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde napremlčanie súd prihliada aj z úradnej povinnosti s poukazom na ustanovenie § 5b) Zákona č. 102/2014
Z.z., ktorým bol novelizovaný Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
V danom prípade by došlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, keby súd posudzoval jeho nárok aj titulom

uzavretej zmluvy o úvere, kde došlo k zosplatneniu prípadného nároku navrhovateľa dňom 20. 10.
2008 a vzhľadom na to, že návrh navrhovateľ podal na súd dňa 05. 09. 2014, došlo k premlčaniu
prípadného nároku navrhovateľa aj vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 Obč.
zákonníka, prípadne aj vo všeobecnej štvorročnej premlčacej lehote v zmysle Obchodného zákonníka.
Pokiaľ navrhovateľ predložil dodatky k zmluve zo dňa 27. 11. 2006 a 30. 08. 2007, ktorými bol

dohodnutý nový splátkový kalendár, podľa poslednej dohody posledná splátka mala byť uhradená dňa
18. 01. 2010 a v tomto prípade aj tento nárok navrhovateľa by bol premlčaný.
Pokiaľ ide o okolnosť, či len samotný vedľajší účastník môže vzniesť námietku premlčania súd uvádza,
že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník a koná sám za seba (§ 93 ods.
4 O.s.p.). V rámci realizácie svojich práv v konaní môže vedľajší účastník na obranu proti návrhu vzniesť
aj námietku premlčania (rozsudok NS ČR 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07. 07. 2005 a 25Cdo/539/2008

zo dňa 19. 02. 2009). Napriek tej skutočnosti, že by hlavný účastník nepodal námietku
premlčania, tento rozpor sám o sebe neznamená, že na námietku premlčania vznesenú vedľajším
účastníkom nemôže súd prihliadnuť po zvážení všetkých okolností s prihliadnutím hlavne na to, že
ide o spotrebiteľskú vec a vznesenie námietky premlčania je v záujme hlavného účastníka. V takýchto
prípadoch zohľadní súd úkon aj vedľajšieho účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa (§ 93 ods. 4

O.s.p.), je neakceptovateľné, aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných
podmienok, nekalých obchodných praktík voči neinformovaným spotrebiteľom (uznesenie Súdneho
dvora Európskej únie C76/10 POHOTOVOSŤ bod 50 a tiež rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C429/05 bod 61 a bod 26 vo veci Oceano Grupo). V zmysle týchto rozsudkov Súdny dvor rozhodol, že
účel článku 6 Smernice č. 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli

pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý
charakter z týchto podmienok. V danom prípade však námietku premlčania vzniesol aj hlavný účastník.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol, kde sa súd už bližšie
nezaoberal, vzhľadom na premlčanie nároku navrhovateľa, ďalšími otázkami, a to, že v uzavretej zmluve
o úvere nie sú vôbec uvedené žiadne úroky a vzhľadom na to by na žiadne úroky navrhovateľ nemal ani

nárok s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy a tiež tým, že navrhovateľ vo svojom návrhu vôbec nešpecifikoval jednotlivé svoje nároky ani po
stránke právnej, ani po stránke skutkovej, kde predmetom konania zrejme boli aj odmeny za uzavretie
dodatkov k zmluve, ktorými boli schválené nové splátkové kalendáre, v zmysle ktorých dodatkov si
navrhovateľ uplatňuje zmluvné odmeny vo výške 8.334,- Sk.

Keďže odporca, ktorý mal úspech v konaní, si trovy konania neuplatňoval, súd mu právo na náhradu
trov konania nepriznal.
Zároveň súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., keďže vedľajší účastník vystupoval na strane účastníka, ktorý mal v
konaní úspech, má právo na náhradu trov konania, keďže vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva

ako účastník samotný mimo práva disponovania s konaním, má právo aj na zastupovanie advokátom.
Vedľajší účastník si vyúčtoval trovy konania vo výške trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
pomoci (prevzatie veci, vyjadrenie) po 51,45 eur a 2 x režijný paušál po 8,58 eur, spolu vo výške 120,06
eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.
Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.
V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.