Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112233536
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4112233536.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o. IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, v konaní
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o, IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava 811 09, proti
žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava 813 11, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 125 Eur titulom
majetkovej škody a sumy 403,84 Eur titulom nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu spočívajúceho v nedodržaní 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti
súdneho exekútora na vydanie poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 4.5.2011 (konanie
sa pritom začalo 27.9.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, teda s
omeškaním viac ako 219 dní.

Uviedol, že žalobca ako oprávnený subjekt navrhol písomným podaním zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 4033047 dlžníkom: F. B., D.. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu
na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14996/2010. Súdny
exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky žalobcu efektívne a účinne, predložil
návrh žalobcu spolu s exekučným titulom príslušnému exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora prijal na ďalšie
konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou vecou a rozhodnúť o nej
v rámci priznanej právomoci a v zákonom stanovenej dobe. Napriek tomu, že táto vec nevykazovala
prvky nadmernej právnej zložitosti, exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Postup exekučného súdu hodnotia ako nesprávny a v rozpore so zákonom,
konkrétne ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu

rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp.zn.: I.ÚS 41/02, III. ÚS 117/02,
I. ÚS 13/05). Nesústredenou činnosťou exekučného súdu a jeho nesprávnym úradným postupom
vznikla žalobcovi majetková škoda, ktorá je špecifikovaná v žalobe a nemajetková ujma, ktorá je tiež

špecifikovaná v žalobe. Žalobca požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku, k uspokojeniu
nároku žalobcu nedošlo.

Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 10.2.2014 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť. Poukázala na to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomnú žalobu a poukázal na konkrétne dôkazy,

žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Zo žaloby
nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobe sa
tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu/titulov si uplatňuje svoj nárok. Nie
je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Ďalej uviedol, že žalobu považuje za podanú predčasne, keď neuplynula 6

mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť,
na základe čoho žalovaná nepovažovala nárok za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného
súdu uviedla, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie , ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15- dňová lehota na vydanie poverenia rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule neplatí. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. V
samotnejdôvodovejspráve,jeknovelizovanémuustanoveniu§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku
uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul
osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor

SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, prestavovala
len explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v interpretácii toho, čo zamýšľal zákonodarca, nefundovaná a nepravdivá
a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj
pred 1.6.2011. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky

prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že
tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Žalovaná zdôraznila
tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota 15 dní

sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia. 15 dňová
lehota sa týka prípadu , keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
(okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ). Ak ho súd nepoverí,
15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže
ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie , návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku , nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy , ak by

tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy , v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom , že sudca sa dopustil previnenia , ktoré má za následok prieťahy v konaní, v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorých by sa konštatovalo, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Žalovaná namietala i premlčanie nároku a vzniesla námietku premlčania pri
každomuplatnenomnároku,priktoromdošlokuplynutiu15-dňovejlehotyoddoručeniažiadostisúdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepreddňom23.4.2009,t.j.trirokypreddňom,kedy
boli žalovanej doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná je toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou
a nemajetkovou ujmou. Žalovaná má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol, si zavinil sám, ato spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv, a najmä je už
v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už
v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 29.4.2016 rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v
zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. keďže doručenie mali riadne vykázané.

Žalobca neúčasť neospravedlnil, pojednávanie nežiadal odročiť z dôležitého dôvodu. Zaslal súdu návrh

na prerušenie konania.

Žalovaná neúčasť písomne ospravedlnila, súhlasila s prejednaním a rozhodnutím v jej neprítomnosti.

V prvom rade súd preskúmal návrh žalobcu na prerušenie konania.

Žalobca doručil súdu elektronickým podaním zo dňa 22.4.2016 návrh na prerušenie konania v zmysle
§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.. Návrh odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod
sp.zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc
Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú
na strane žalovaných v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky a v 2. rade Pohotovosť, s.r.o. so sídlom: Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598,
za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS, P.O.Box 13, Bratislava,

IČO: 42176778. Okresný súd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 12.3.2015 v súlade s ust. §
109 ods. 1 písm. c/ OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť žalovaná v 1. rade - Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR. Zodpovedanie prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na
Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne žalobca i žalovaná v

tomto konaní, má pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku
na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri
vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu.

Žalobca návrh na prerušenie konania podal elektronicky, bez opatrenia zaručeným elektronickým
podpisom, nejde však o podanie obsahujúce návrh vo veci samej, preto súd sa zaoberal týmto
procesným návrhom žalobcu.

Inštitút prerušenia konania je v Občianskom súdnom poriadku upravený v ustanoveniach § 109. Odsek 1

tohto zákonného ustanovenia upravuje prípady, keď je súd povinný konanie prerušiť a odsek 2 upravuje
prípady fakultatívneho prerušenia konania.

V zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet. Pri tomto dôvode prerušenia konania je vecou úvahy súdu, či konanie
preruší alebo v ňom bude pokračovať. Súd je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky
na prerušenie konania. Má za to, že prejudiciálne otázky, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 7C/6/2010 sa týkajú tej konkrétnej veci. Možnosť súdu prerušiť konanie podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p. vzniká teda len vtedy, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu. Takou
otázkou môže byť len rozhodnutie o takej skutočnosti, ktorá je objektívne spôsobilá mať vplyv na
rozhodnutie v tej konkrétnej veci. Takéto okolnosti v danom prípade tomu nenasvedčujú. Z uvedeného
dôvodu súd návrh na prerušenie konania zamietol.

Na základe prevedeného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Er/960/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 9.12.2010, a to na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie z 27.9.2010. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie

bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
Bratislava sp. zn. SR 06410/10 zo dňa 23.7.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.8.2010 a
vykonateľnosť dňa 19.8.2010. Okresný súd Nitra rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie uznesením zo dňa 21.2.2011 č.k. 34Er/960/2010-10 tak, že žiadosť zamietol. Proti tomuto
rozhodnutiu nepodal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd Nitra uznesením

č.k. 34Er/960/2010-17 zo dňa 23.1.2012, právoplatným dňa 5.6.2012 exekučné konanie zastavil a
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov vzniknutých v predmetnom exekučnom konaní.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 Eur titulom majetkovej škody a sumy 403,84
Eur titulom nemajetkovej ujmy. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu ako účelne vynaložené náklady
spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávok v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70 Eur ako náklady na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 Eur ako náklady na
udržiavanie a správu informačného systému a zo sumy 15 Eur ako administratívne náklady. Žalobca sa
ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch. Túto náhradu odôvodnil tým, že márnym plynutím času

boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu
jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík:
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného;
- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným;

- neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného;
a najmä, žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a
príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné
uskutočniť náhradu exekučného titulu. Postup exekučného súdu zamedzil žalobcovi správať sa so

starostlivosťou riadneho hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri učení jej výšky žalobca vychádzal pre možnú
analógiu z doktríny prijatej ÚS SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 Eur. Žalobca si

uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 403,86 Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu a to právne na
základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660 Eur za rok: 12 mesiacov v roku =
55 Eur za mesiac. Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania
žaloby na súd nereagovala pozitívne.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona) (v znení účinnom v čase doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený

dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu 9.12.2010) podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia

alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia (9.12.2010) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučnéhotitulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Dokazovaním v predmetnej právnej veci súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom

podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu

a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal
súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, teda už nemožno žalobu považovať

za predčasne podanú.

K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd udáva, že nárok žalobcu za premlčaný nepovažuje,
keďže od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (9.12.2010) do podania žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovanej neuplynula lehota 3 rokov (samotná

žaloba zo strany žalobcu bola podaná na súd dňa 1.10.2012).

Z obsahu spisu Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 34Er/960/2010 súd zistil, že exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým bola Okresnému súdu Nitra doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 9.12.2010 (spis zn. EX 14996/10), povinná: F. B., D.. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX L.

A. D., vo veci vymoženia 348,88 Eur s príslušenstvom. O žiadosti bolo rozhodnuté uznesením OS Nitra
zo dňa 21.2.2011 tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2011. Exekučným titulom v danom prípade
bol rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté v lehote 74 dní a rozhodne nie s omeškaním viac ako 219 dní,

ako uvádza žalobca v žalobe.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej
veci na žalobcovi.

Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek

činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti. Pretože úradný postup spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších
podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého

postup štátneho orgánu smeruje.

Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nekonal v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď rozhodnutie vydal po
uplynutí lehoty 15 dní od doručenia žiadosti súdu.

Zvyššiecitovanýchustanovení vyplýva,ževčasepredmetnéhokonaniaOkresnéhosúduNitrazákonná
lehota 15 dní na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi pre exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia
rozhodcovských súdov, ako tomu bolo i v danom prípade, neplatila a teda zákon vydanie rozhodnutiao žiadosti súdneho exekútora v prípade, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok žiadnou
lehotou nelimitoval. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že Okresný súd Nitra v predmetnej
veci rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora pre vydanie poverenia po lehote 15 dní neporušil

žiadne zákonné ustanovenie. Odhliadnuc od uvedeného, zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti
v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na jeho znenia platí iba vtedy, ak súd
vydá poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora ale zákon v citovanom ustanovení žiadnou zákonnou lehotou nelimituje. Vzhľadom na vyššie
uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Nitra v danej veci nedošlo k nesprávnemu

úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade
škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp.
predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo

niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z
hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie primeranej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní
oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo.
Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.

Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a
ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore

so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu. Súd nevidel
dôvod na to, aby sa v konaní zaoberal prípadnou výškou škody, keď mal za to, že nebola preukázaná
existencia zodpovednostných predpokladov pre vznik zodpovednosti za ňu.

Súd má za to, že mu nič nebránilo v jednom rozhodnutí rozhodnúť o zamietnutí návrhu žalobcu na
prerušenie konania, ako i o zamietnutí žaloby vo veci samej, nakoľko
právo žalobcu na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
žalobca má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho návrh
na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v zákonom stanovenej
lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

v Leviciach, dňa 29.4.2016