Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/168/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114201625
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114201625.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831
154, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, P. O. BOX 205, 810 00 Bratislava,
proti odporkyni: A. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š.Á. XXX/XX, K., o zaplatenie 524,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 524,94 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 201,78 eur od 20.02.2011 do zaplatenia, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 278,40 eur od 19.1.2011 do zaplatenia, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 0,72 eur od 18.04.2011 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,05 eur od 18.03.2011 do zaplatenia.

Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa § 43 a nasl. zákona
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom navrhovateľa -
spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. a odporkyňou právny predchodca navrhovateľa poskytol a

sprístupnil odporkyni verejné elektronické komunikačné služby za podmienok stanovených predmetnou
zmluvou o pripojení, za čo sa odporkyňa zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby.
Právny predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporkyni riadne a včas
poskytol a sprístupnil a na cenu za poskytnuté služby v zmysle dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a
doručil odporkyni faktúru č. 1723900321 s dátumom splatnosti do 19.02.2011, ktorej dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 201,78 eur, faktúru č. 1722872515 s dátumom splatnosti do
18.01.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 278,40 eur, faktúru

č. 3725922635 s dátumom splatnosti do 17.04.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 0,72 eur a faktúru č. 8724911628 s dátumom splatnosti do 17.03.2011, ktorej
dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 44,05 eur. Napriek tomu, že právny
predchodca navrhovateľa verejné elektronické komunikačné služby odporkyni riadne a včas poskytol a
sprístupnil, odporkyňa mu v rozpore s dojednaniami zmluvy o pripojení dohodnutú cenu za poskytnuté
služby neuhradila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a. s. ako postupcom a navrhovateľom ako

postupníkom dňa 03.10.2012 bola pohľadávka voči odporkyni z titulu nezaplatených dlžných faktúr
vo výške dlžnej istiny 524,95 eur s príslušenstvom postúpená navrhovateľovi. Keďže je odporkyňa v
omeškaní, vznikol navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C 168/2014 - 46 zo dňa 16.10.2014 tak, že odporkyňu zaviazal
na zaplatenie sumy 246,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 201,78 eur
od 20.02.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,05 eur od

18.3.2011 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 0,72 eur od
18.04.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko mal za to, že uplatnený
nárok je vo zvyšnej časti premlčaný.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 11Co/150/2015 - 75

zo dňa 29.06.2015 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vyslovil pritom, že rozhodnutie súdu, pokiaľ posúdil premlčanie nároku v časti o zaplatenie sumy
278,40 Eur s príslušenstvom, je založené na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko deň 19.01.2014,
kedy by uplynula zákonom stanovená premlčacia doba pripadol na nedeľu, a preto posledným dňom
hmotnoprávnej premlčacej doby bol deň 20.01.2014 a v tento deň aj žaloba došla na súd, bola teda

podaná včas.

Tiež vyslovil, že odporkyňa popiera, že vstúpila do právneho vzťahu s navrhovateľom resp. s jeho
právnym nástupcom a z tohto hľadiska odvolací súd konštatoval, že podpis odporkyne na zmluve, ktorú
predložil navrhovateľ na preukázanie svojho nároku (č.l 4) je diametrálne odlišný od podpisu odporkyne

na doručenkách nachádzajúcich sa v spise.

Súd na deň 29.09.2015 nariadil vo veci pojednávanie. Navrhovateľ žiadal svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlniť, súhlasil s tým, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Aj odporkyňa žiadala svoju
neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, tiež súhlasila s tým, aby vec bola prejednaná v jej neprítomnosti,

opakovane vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.08.2015 (č. l.83) uviedla, že žiadnu
zmluvu s navrhovateľom nepodpísala.

Navrhovateľ vo svojom podaní, ktoré došlo súdu dňa 28.09.2015 (č.l.85 ) zotrval na návrhu na začatie
konania v celom rozsahu a opakovane uviedol, že zmluvu o pripojení zo dňa 25.11.2010 odporkyňa

riadne podpísala.

Odporkyňa v súdenej veci poprela pravosť svojho podpisu na zmluve o pripojení zo dňa 25.11.2010,
poprela teda pravdivosť obsahu súkromnej listiny.

Na vymedzenie pojmu listina ako dôkazného prostriedku treba definovať, čo považujeme za listinu na
účely dokazovania v občianskom súdnom konaní. Aj keď sa stretneme aj so širším vymedzením, v
zmysle a pre účely občianskeho súdneho konania za listinu považujeme iba písomný prejav v určitej

jazykovej forme, spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným ustanovením § 129 ods.
1. Preto listinou nebude napríklad jazykový prejav napísaný na stene domu. Dôkaz obsahu takéhoto
zápisu možno vykonať iným dôkazným prostriedkom - ohliadkou.

Mimoriadny význam má rozlišovanie listín podľa pôvodu na
a) verejné listiny, t.j. listiny vydané súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v rámci ich právomoci, alebo
listiny osobitnými predpismi vyhlásené za verejné,

b) ostatné listiny.

Za verejnú listinu teda nemožno považovať listinu vydanú síce štátnymi orgánmi, avšak nad rámec
právomoci orgánu, ktorý listinu vydal.

Rozdelenie listín na verejné a súkromné má význam z hľadiska ich hodnotenia súdom. Verejná listina

potvrdzuje, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, až do tých čias, kým nie
je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je v listine osvedčené alebo potvrdené. Treba však
rozlišovať pravosť listiny a pravdivosť obsahu listiny. Pri súkromnej listine súd skúma jej pravdivosť i
pravosť.Ako je už uvedené, odporkyňa v súdenej veci poprela pravosť svojho podpisu na zmluve o pripojení zo
dňa 25.11.2010, poprela teda pravdivosť obsahu súkromnej listiny.

Na popretie pravdivosti obsahu súkromnej listiny stačí procesná námietka, ktorá nemusí byť ani
odôvodnená. Už to stačí na spochybnenie pravosti i pravdivosti súkromnej listiny. V takomto prípade
dôkazné bremeno leží na účastníkovi, ktorý súkromnú listinu predložil, aby dokázal jej pravosť a
pravdivosť.

V súdenej veci zmluvu o pripojení zo dňa 25.11.2010 predložil navrhovateľ, navrhovateľa teda v konaní
zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie pravosti a pravdivosti tejto zmluvy ako súkromnej listiny.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že predložená zmluva ako súkromná listina nie je
z hľadiska jej obsahu pravdivá, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

pravdivosti zmluvy o pripojení zo dňa 25.11.2010, od ktorej odvodzoval svoj nárok uplatnený v konaní,
keďže odporkyňa vzniesla procesnú námietku na popretie pravdivosti obsahu zmluvy, čím spochybnila
pravdivosť jej obsahu. Navrhovateľ nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie pravdivosti obsahu
zmluvy, ostal iba pri svojom tvrdení, že zmluva je riadne podpísaná oboma zmluvnými stranami teda aj
odporkyňou. Preto súd nemohol navrhovateľovi zo zmluvy, ktorá z hľadiska jej obsahu nie je pravdivá

nárok priznať.

Navrhovateľ ani inými dôkaznými prostriedkami nepreukázal, že odporkyni poskytol riadne a včas
verejné elektronické komunikačné služby za poskytnutie ktorých sa v konaní domáhal zaplatenia
žalovanej sumy titulom j ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby.

Zo všetkých uvedených dôvodov súd tak žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Odporkyňa ako úspešný účastník konania by mala právo proti navrhovateľovi ako neúspešnému

účastníkovi na náhradu trov konania, žiadne trovy konania je však nevznikli, a preto jej súd ich náhradu
priznať nemohol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, aka) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).