Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713010275
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7713010275.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Jaroslava
Chleboviča a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. septembra 2013, v
trestnejveciprotiobžalovanémuI.J.,preprečinporušovaniadomovejslobodyformouspolupáchateľstva
podľa § 20, § 194 ods.1, ods.2, písm.b/, c/ Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu v Michalovciach zo dňa 20.5.2013 sp.zn. 1 T 83/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného I.Á. J. M. N. Á. O. S. .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 20.5.2013 sp.zn. 1 T 83/2013 bol obžalovaný I. J.
uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva podľa § 20, k §
194 ods.1,2 písm.b/, c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 11.6.2012 v čase okolo 23.00 hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode neoprávnene vnikli do
dvora obývaného rodinného domu č. XXX v obci P., M.. C. tak, že preliezli oplotenie a z hospodárskej
časti odcudzili 2 ks železných sudov. Odcudzením sudov spôsobili C. M. škodu vo výške 30,60 Eur.

Za to bol obžalovanému I. J. podľa § 194 ods.2 Tr.zák., s použitím § 37 písm.m/ Tr.zák., § 38 ods.4
Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. súd pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo bol napadnutý odvolaním obžalovaného. Podaným
odvolaním obžalovaný namietal výrok rozsudku o uznanej vine a uloženom treste. Obžalovaný tvrdil,

že trestného činu kladeného mu za vinu sa dopustili ďalšie osoby, a to okrem už odsúdených aj J. J.Á.
S. C. J.. Vzhľadom k skutočnosti, že trestnej činnosti sa dopustil s viacerými osobami, ako i na výšku
spôsobenej škody navrhol uložiť mu miernejší trest, a to trest verejnoprospešných prác v obci P..

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na dôvodoch podaného odvolania a druhostupňovému súdu
navrhol rozhodnúť v zmysle jeho obsahu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, pretože nie je dôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie

podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosťpostupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie v súvislosti s obsahom podaného odvolania je potrebné zo strany
krajského súdu uviesť, že obžaloba Okresnej prokuratúry v Michalovciach spisová značka 1Pv 771/2012

z 22.4.2013 bola podaná na štyroch obžalovaných. Okrem obžalovaného I. J., boli obžalované aj osoby
C. C., C.. G. J. S. C.. C. T.. Totožné osoby boli uvedené aj v uznesení vyšetrovateľa o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia. Obžalovaný sa k stíhanému trestnému činu priznal v prípravnom konaní,
pričom hlavné pojednávanie sa vykonalo po splnení zákonných podmienok v jeho neprítomnosti.
Obžalovaný rozhodnutie okresného súdu o uznanej vine spochybnil v odvolacom konaní len v tom
smere, že trestnej činnosti sa dopustil aj s inými osobami, ktoré na rozdiel od neho neboli trestne stíhané.

V súvislosti s uvedenou obhajobou obžalovaného krajský súd zvýrazňuje ustanovenie § 2 ods.15 Tr.por.,
podľa ktorého trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej
prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje. V trestnom stíhaní I. J.
boli celkovo obžalované a právoplatne odsúdené ďalšie 3 osoby, pričom vykonaným vyšetrovaním sa

dostatočným spôsobom nepodarilo stotožniť iných páchateľov. Skutočnosti uvedené obžalovaným I.
J. ohľadne viacerých nestotožnených spolupáchateľov tvoria zákonný podnet na procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní. Existencia možného väčšieho počtu páchateľov stíhanej trestnej
činnosti však nemá vplyv na vyvodenie trestno-právnej zodpovednosti obžalovaného I. J.. Krajský súd
preto ustálil, že obžalovaný sa stíhaného trestného činu dopustil tak, ako je to uvedené v napadnutom

rozsudku súdu prvého stupňa.

V súvislosti s uloženým trestom obžalovanému I. J., je potrebné zo strany krajského súdu zvýrazniť,
že trestnej činnosti sa obžalovaný mal dopustiť v čase podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody. Nepodmienečný trest vykonával na základe rozsudku Okresného súdu v Michalovciach

sp.zn. 15T 143/2009 z 24.8.2009 pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a iné, za čo mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 roka a
8 mesiacov, so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých. Z
výkonu trestu bol podmienečne prepustený 12.5.2011 so skúšobnou dobou v trvaní 3 rokov.
Prvostupňový súd v prejednávanom trestnom stíhaní pri výmere trestu a prevažujúcom pomere

priťažujúcich okolností u obžalovaného aplikoval ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák. o zvýšení dolnej
hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. V jeho prípade uznal existenciu jednej priťažujúcej okolnosti v
zmysle § 37 písm. m/ Tr.zák. Priťažujúca okolnosť spočívala v skutočnosti, že I. J. bol už za trestný čin
odsúdený. Prvostupňový súd však nesprávne určil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby
a obžalovanému uložil nezákonný trest.

Pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.2 Tr.zák. je možné páchateľovi uložiť
trest odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm.
m/ Tr.zák. prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods.4 Tr.zák. a dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby sa zvyšuje o jednu tretinu. Páchateľovi je možné za daných podmienok
uložiť trest odňatia slobody v rozsahu 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Z uvedeného je teda zrejmé, že

prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby, a to bez splnenia ďalších zákonných podmienok. Zistené pochybenie okresného súdu
nebolo možné krajským súdom napraviť, a to z dôvodu, že rozsudok prvostupňového súdu nebol
napadnutý odvolaním prokurátora podaným v neprospech obžalovaného.

Na základe týchto skutočností krajský súd ustálil, že uložený trest obžalovanému nemožno v žiadnom
prípade vyhodnotiť ako neprimerane prísny. Uložený trest je naopak trestom nezákonným a uloženým
spôsobom smerujúcim v prospech obžalovaného. Zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia zodpovedá ustanoveniu § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák.

Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach odvolanie obžalovaného zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr.por., pretože nie je dôvodné.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.