Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2K/25/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110225679
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5110225679.16

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: MONEDA a.s., so
sídlom Jozefa Lettricha 2013/4, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 381 225, ktorého správcom je:
BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom kancelárie Nám. SNP 13, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 669 415, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje konkurz na majetok úpadcu: MONEDA a.s., so sídlom Jozefa Lettricha 2013/4, 039 01

Turčianske Teplice, IČO: 36 381 225, pre nedostatok majetku úpadcu.

Priznáva správcovi: BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom kancelárie Nám. SNP 13,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 669 415, odmenu v celkovej výške 6.0000,- eur s DPH.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2K/25/2010-108 zo dňa 22.09.2010, ktoré bolo v zmysle § 199

ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ZKR) zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2010, vyhlásil súd konkurz na majetok
dlžníka: MONEDA a.s., so sídlom Jozefa Lettricha 2013/4, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 381 225
(ďalej len „úpadca“). Uznesením č.k. 2K 25/2010-191 zo dňa 22.12.2010 ustanovil do funkcie správcu:
BANKRUPTCY & RECOVERY SERVICE, k.s., so sídlom kancelárie Matičné námestie 1, 022 01 Čadca,
IČO: 36 669 415. Súd konštatuje, žepo podaní návrhu na zrušenie konkurzu pre nedostatok majetku

správcazrušilkanceláriuvobvodeKrajskéhosúduŽilinaavsúčasnostimázriadenúkanceláriuvobvode
Krajského súdu Banská Bystrica.

Návrhom zo dňa 13.05.2015, doručeným súdu dňa 18.05.2015 navrhol správca zrušiť konkurz na
majetok úpadcu pre jeho nedostatok. Správca návrh odôvodnil tým, že speňažil majetok zaradený
do súpisu prostredníctvom tak ponukového konania ako aj predaja podniku. Správca uviedol, že

zorganizoval ponukové konanie na predaj hnuteľných vecí výsledkom ktorého bol predaj hnuteľných
vecí úpadcu, a to za kúpnu cenu 18.111,- eur. Následne správca speňažoval podnik úpadcu, pričom
predmetom predaja bol nehnuteľný majetok úpadcu, hnuteľný majetok úpadcu, peňažné a nepeňažné
pohľadávky. Správca uviedol, že zorganizoval päť ponukových kôl, pričom v piatom kole predal majetok
podniku za cenu 270.000,- eur. Ďalej správca speňažil majetok tretej osoby zapísaný do súpisu podľa §
79ods.1 ZKRnadobrovoľnejdražbezacenu25.000,-eur.Správcauviedol,žezostatokprostriedkovna

účte správy podstaty k 31.03.2015 bol 182.557,52 eur. Správca ďalej uviedol, že ku dňu podania návrhu
na zrušenie konkurzu predstavujú pohľadávky proti podstate sumu 554.345,70 eur, z ktorých časť vo
výške 316..811,59 eur je neuhradená. Záverom návrhu žiadal správca priznať odmenu zo speňaženia
vo výške 48.172,45 eur s daňou z pridanej hodnoty.

Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.Podľa § 206a ods. 1 ZKR, konania začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších
predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak. Súd súčasne vychádzal aj z rozhodnutia Pléna Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 107/2011.

Podľa § 102 ods. 1 ZKR, súd rozhodne aj bez návrhu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetok, ak
zistí, že majetok úpadcu nepostačuje ani na úhradu pohľadávok proti podstate; v uznesení súd rozhodne
aj o odmene a výdavkoch správcu, ktoré sa platia z majetku dlžníka, preddavku na úhradu odmeny a
výdavkov predbežného správcu alebo preddavku na úhradu nákladov konkurzu.

Podľa § 86 ods. 1 ZKR, správu majetku podliehajúceho konkurzu vykonáva správca s odbornou
starostlivosťou tak, aby majetok bol dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením alebo
iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej miere po dôkladnom
zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku podliehajúceho konkurzu správca nesmie
zvýhodniť niektorého z veriteľov alebo uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným

záujmom všetkých veriteľov

Podľa § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti,
odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate

nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.

Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy
alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo

dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo
jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.

Podľa§87ods.3ZKRvetaprvá,pohľadávkyprotipodstateuspokojujesprávcazvýťažkuzospeňaženia
majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky

proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca
zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka
proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že
postupoval s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 87 ods. 4 ZKR, správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu
vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate, ktorá vznikla na základe zmluvy uzatvorenej správcom,
nemohla byť úplne alebo sčasti uspokojená z majetku dotknutej podstaty. Tejto zodpovednosti sa
správca zbaví, ak preukáže, že v čase keď zmluvu uzatvoril ani pri vynaložení odbornej starostlivosti
nemohol poznať, že majetok dotknutej podstaty nebude postačovať na úhradu pohľadávky proti

podstate.

Podľa § 87 ods. 5 ZKR, po vzniku pohľadávky proti podstate správca priradí pohľadávku proti podstate
tej súpisovej zložke majetku, v súvislosti s ktorou pohľadávka proti podstate vznikla. Ak pohľadávka
proti podstate vznikla v súvislosti s viacerými súpisovými zložkami majetku, správca pomerne rozpočíta

pohľadávku proti podstate medzi dotknuté súpisové zložky majetku podľa ich vzájomnej hodnoty, pričom
vychádza z hodnoty uvedenej v súpise; ak je už súpisová zložka majetku speňažená, správca vychádza
z hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia. Ak nie je možné určiť, v súvislosti s ktorou
súpisovou zložkou majetku pohľadávka proti podstate vznikla, správca rozpočíta pohľadávku proti
podstate medzi všetky súpisové zložky majetku; ak však pohľadávka proti podstate vznikla v súvislosti

s uplatňovaním odporovacieho práva, správca pomerne rozpočíta pohľadávku proti podstate medzi tie
súpisové zložky majetku, ktoré tvoria tú podstatu, ktorá môže mať z uplatňovania odporovacieho práva
prospech. Pohľadávky proti podstate priradené súpisovej zložke majetku vylúčenej zo súpisu správca
rozpočíta novým spôsobom. O priraďovaní a rozpočítavaní pohľadávok proti podstate správca vedie
prehľadnú evidenciu tak, aby z nej bol nepochybný veriteľ, právny dôvod, čas vzniku a čas uspokojenia

pohľadávky proti podstate, ako aj jej priradenie súpisovej zložke majetku a dôvod tohto priradenia.
Evidenciu pohľadávok proti podstate správca vedie osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre
každú oddelenú podstatu.Podľa § 87 ods. 6 ZKR, správca zodpovedá veriteľom alebo iným osobám za škodu, ktorú im
spôsobí neúčelne alebo nehospodárne vynaloženými nákladmi na správu alebo speňažovanie majetku
podliehajúceho konkurzu alebo na prevádzkovanie úpadcovho podniku. Tejto zodpovednosti sa správca

nemôže zbaviť.

Podľa § 91 ods. 1 ZKR, speňažovaním sa rozumie prevedenie všetkého majetku, ktorý podlieha
konkurzu, na peňažné prostriedky v eurách na účel uspokojenia veriteľov. Za speňažovanie sa považuje
aj zabezpečenie peňažnej hotovosti úpadcu, prijímanie plnení z úpadcových peňažných pohľadávok a

odplatný prevod úpadcovho podniku alebo jeho časti.

Podľa § 91 ods. 2 ZKR, účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší
výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku
podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak,
aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom.

Podľa § 102 ods. 3 ZKR, uznesenie o zrušení konkurzu súd bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi a správcovi do vlastných rúk. Proti uzneseniu môže podať
odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo i len z časti uspokojená.

Podľa § 102 ods. 4 ZKR, právoplatnosť uznesenia o zrušení konkurzu súd oznámi v Obchodnom
vestníku. Zverejnením oznámenia zanikajú účinky konkurzu podľa § 44 ods. 1,3,5 a 6, § 46 až 51, § 53
až 56 a funkcia veriteľského výboru, ak bol ustanovený. Platnosť a účinnosť úkonov vykonaných počas
konkurzu tým nie je dotknutá.

Podľa§76ods.3ZKR,správcajepovinnýsúpispravidelneaktualizovať.Každúzmenusúpisujesprávca
povinný najneskôr do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.

Podľa § 77 ods. 1 ZKR, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne
existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka

majetku (ďalej len "súpisová zložka majetku"); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty.
Jednotlivé zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa
vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

Podľa § 77 ods. 3 ZKR, pri jednotlivých položkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného

majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z
účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo
porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou
hodnotou.

Podľa § 77 ods. 6 ZKR, ak sa počas konkurzu zistí, že hodnota majetku zapísaného do súpisu
nezodpovedá hodnote uvedenej v súpise, správca môže opätovne stanoviť hodnotu zapísaného
majetku.Oopätovnomstanoveníhodnotymajetkusprávcabezodkladneinformujeveriteľskývýboralebo
dotknutého zabezpečeného veriteľa

Podľa § 82 ods. 1 ZKR, príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania
správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho
podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu,
ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

Podľa § 82 ods.2 písm. a) ZKR, príslušným orgánom na účely tohto zákona je veriteľský výbor, ak ide
o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu.

Podľa § 83 ods. 3 ZKR, ak príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými
záujmami dotknutých veriteľov alebo pravidlami speňažovania ustanovenými týmto zákonom, správca

splnenie pokynu odmietne a vyzve príslušný orgán, aby v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými
vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí,
správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný. Súdpri vydávaní uznesenia zohľadní oprávnené záujmy dotknutých veriteľov a ich vyjadrenia a vyjadrenia
príslušného orgánu.

Podľa § 84 ods. 1 ZKR, správca je povinný vo veciach, v ktorých je príslušný orgán oprávnený uložiť
správcovi záväzný pokyn, požiadať príslušný orgán o uloženie pokynu, ako postupovať pred tým, ako
urobí prvý právny úkon v tejto veci. V týchto veciach môže správca urobiť prvé právne úkony, až keď
príslušný orgán uloží správcovi pokyn, ako postupovať alebo až keď súd rozhodne, ako postupovať.

Podľa § 43 ods. 1 ZKR, správca má za výkon funkcie do konania prvej schôdze veriteľov nárok na
paušálnu odmenu, ktorej výšku určí súd na jeho návrh po konaní prvej schôdze veriteľov. Za výkon
funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov má správca nárok na odmenu určenú ako percento z výťažku
zo speňaženia majetku podliehajúceho konkurzu určeného na uspokojenie veriteľov prihlásených
pohľadávok.

Podľa § 43 ods. 2 ZKR, paušálna odmena správcu je splatná nasledujúci deň po nadobudnutí
právoplatnosti uznesenia o jej určení; paušálna odmena správcu sa uspokojuje prednostne pred inými
pohľadávkami proti podstate. Odmena správcu z výťažku zo speňaženia majetku podliehajúceho
konkurzu je splatná v deň rozvrhu výťažku zo speňaženia tohto majetku.

Podľa § 38 ods. 6 ZKR, o priebehu zasadnutia veriteľského výboru sa spíše zápisnica. Zápisnica
obsahuje zoznam prítomných členov veriteľského výboru, opis priebehu zasadnutia veriteľského výboru
a znenia uznesení prijatých veriteľským výborom spolu s výsledkami hlasovania. Zápisnicu vyhotovuje
a podpisuje predseda veriteľského výboru. Odpis zápisnice predseda veriteľského výboru najneskôr
do piatich dní od skončenia zasadnutia veriteľského výboru doručí súdu a správcovi. Ak si veriteľský

výbor zo závažných dôvodov vyhradil zasadnutie bez prítomnosti správcu, odpis zápisnice sa správcovi
doručuje až v prípade oboznámenia správcu s predmetom rokovania veriteľského výboru. Správca
najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom
vestníku. Zápisnica tvorí súčasť správcovského spisu.

Podľa § 38 ods. 3 ZKR, za uznesenie veriteľského výboru možno hlasovať aj písomne zaslaním svojho
hlasovania predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi. Na účely uznášaniaschopnosti sa hlasujúci
členovia veriteľského výboru považujú za prítomných.

Podľa § 38 ods. 7 ZKR, každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do troch dní od

zverejnenia uznesenia veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie
veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov. Ak
je napadnuté uznesenie veriteľského výboru v rozpore so spoločným záujmom nezabezpečených
veriteľov, súd napadnuté uznesenie veriteľského výboru do siedmich dní od doručenia návrhu zruší, inak
návrh v rovnakej lehote zamietne. Do rozhodnutia vo veci môže súd aj bez návrhu účinky uznesenia

veriteľského výboru pozastaviť.

Podľa § 7 ZKR, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie konanie
so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby po zohľadnení všetkých
dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

Podľa § 6 ZKR, veritelia s rovnakými právami majú pri riešení úpadku dlžníka rovnaké postavenie;
zvýhodňovanie niektorých veriteľov je neprípustné.

Podľa § 204 písm. e) ZKR, všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví

podrobnosti podrobnosti o výške, druhu a spôsobe určenia odmeny správcu v konkurze.

Podľa § 23 ods. 2 vyhl. MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenie zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len vyhláška),
Ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku (§ 102 ods. 1 zákona ) po konaní prvej schôdze veriteľov, správcovi patrí paušálna odmena podľa §
12 a odmena z výťažku podľa §
13 až 22 ; iná odmena správcovi
nepatrí.Podľa § 10 vyhlášky, ak je správca alebo predbežný správca platiteľom dane z pridanej hodnoty, jeho
odmena podľa tejto vyhlášky sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 13 ods. 1 vyhlášky, za výkon funkcie po konaní prvej schôdze veriteľov patrí správcovi odmena
určená ako percento z výťažku, ktoré ustanovuje táto vyhláška (ďalej len „odmena z výťažku“). Za
speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu pred konaním prvej schôdze veriteľov nárok na odmenu
z výťažku nemá žiaden správca.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, výťažkom na účely určenia odmeny z výťažku sa rozumie suma peňažných
prostriedkov v eurách priradená k dotknutej súpisovej zložke majetku ako výťažok zo speňaženia
majetku podliehajúceho konkurzu podľa zásad ustanovených zákonom (§ 91 ods. 4 zákona ) znížená o sumu nákladov speňaženia všeobecnej a
oddelenejpodstatyokremnákladov,ktoréschválilpríslušnýorgán(§82zákona).

Podľa § 16 ods. 1 vyhlášky, Ak sa návrh rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty doručí zabezpečenému
veriteľovi neskôr ako 18 mesiacov po vyhlásení konkurzu, odmena z ním rozvrhnutého výťažku sa
znižuje o 10 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený do 36 mesiacov od vyhlásenia konkurzu;

inak o 20 %, ak bol zabezpečenému veriteľovi doručený neskôr. To neplatí, ak tomu bránil prebiehajúci
súdny spor.

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky, ak sa návrh čiastkového rozvrhu výťažku, prípadne návrh konečného
rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty zverejní v Obchodnom vestníku neskôr ako 18 mesiacov po

vyhlásení konkurzu, odmena z ním rozvrhnutého výťažku sa znižuje o 10 %, ak bol zverejnený do 36
mesiacov od vyhlásenia konkurzu; inak o 20 %, ak bol zverejnený neskôr. To neplatí, ak tomu bránil
prebiehajúci súdny spor.

Podľa § 15 vyhlášky, ak správca počas konkurzu po konaní prvej schôdze veriteľov porušil svoje

povinnosti, jeho odmena z výťažku sa podľa závažnosti porušenia povinnosti primerane znižuje,
prípadne mu vôbec nepatrí, ak boli podané proti dotknutému návrhu rozvrhu výťažku v tomto smere
námietky a súd alebo správca, o ktorého odmenu z výťažku ide, im vyhovel.

Podľa § 47 ods. 1 vyhlášky, v evidencii pohľadávok proti podstate sa eviduje veriteľ, právny dôvod, celá

suma, priradená suma, čas a rozsah uspokojenia, dôvod priradenia, prípadne aj spôsob rozpočítania
pohľadávky proti podstate. V evidencii pohľadávok proti podstate sa eviduje aj čas vzniku pohľadávky
proti podstate, prípadne čas, keď sa o nej správca dozvedel, prípadne čas, keď ju uznal.

Súd preskúmal návrh na zrušenie konkurzu a konštatuje, že všetok majetok dlžníka bol speňažený,

pričom podľa predloženého zoznamu pohľadávok prevyšujú pohľadávky proti podstate vo výške
554.345,70 eur (č.l.556-616), majetok - výťažok podliehajúci konkurzu vo výške 316.811,59 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti - pohľadávky proti podstate prevyšujú majetok/výťažok z jeho
predaja, rozhodol súd tak, že konkurz pre nedostatok majetku zrušil.

Súd následne preskúmal aj návrh správcu na priznanie odmeny zo speňaženia, pričom dospel k
nasledovným zisteniam. Súd konštatuje, že po vyhlásení konkurzu bol do súpisu majetku postupne
zaradený nasledovný majetok:
a) majetok všeobecnej podstaty ocenený na sumu 79.594 eur (č.l.134-148, 149), s opravou ocenenia
(č.l.151-158)

b) majetok oddelenej podstaty ocenený na sumu 911.601,- eur (č.l.132-133, 158) s opravou ocenenia
(č.l. 162-163)
c) majetok oddelenej podstaty (patriaci tretej osobe) ocenený na sumu 100.000,- eur (č.l.225-226)
d) doplnený majetok všeobecnej podstaty ocenený na sumu 20.979,- eur (č.l.275), po čiastočnom
vylúčení veci v hodnote 3.500,- eur (č.l. 292) ocenený na sumu 17.479,- eur.

Majetok celkovo ocenený na sumu viac ako 1.100.000eur.

Majetok bol speňažený nasledovne:
1) majetok uvedený v písmene d) predchádzajúceho odseku za cenu 18.111,- eur2) majetok uvedený v písmene c) predchádzajúceho odseku za cenu 25.000,- eur
3) majetok uvedený v písmene b) a a) predchádzajúceho odseku za cenu 270.000,- eur
Celkovo majetok speňažený za sumu 313.111,- eur.

Súd pri preskúmaní návrhu správcu na priznanie odmeny z výťažku sa zoberal tým, či správca dodržal
všetky svoje povinnosti vyplývajúce mu z funkcie správcu, a teda má plný nárok na odmenu z výťažku,
alebo z jeho strany došlo k porušeniu povinností, ktoré majú za následok zníženie odmeny z výťažku.
Súd sa v ďalšom zamerá na vytknutiu pochybení, ktoré zistil a následne určí výšku odmeny správcu

zo speňaženia.
1) ako prvé pochybenie súd konštatuje neaktualizovanie súpisovej hodnoty majetku, resp. jeho
nesprávne ocenenie. Súd je toho názoru, že správcovi pri zachovaní odbornej starostlivosti malo byť
zrejmé po prvých neúspešných kolách dražieb, že hodnota majetku úpadcu je stanovená nereálne,
a túto mal znížiť na trhovú úroveň, za ktorú predpokladal jej speňaženie. Pričom reálna súpisová
hodnota majetku má význam pre rozhodovanie tak príslušných orgánov pri ukladaní záväzných pokynov

(veriteľský výbor/oddelený veriteľ), ako aj veriteľov pohľadávok proti podstate, či sa rozhodnú uzatvoriť
zmluvu so správcom.
2) druhým pochybením správcu je vytvorenie vysokých pohľadávok proti podstate, ktoré nebude
možné uhradiť z výťažku dosiahnutého v konkurze. Súd zohľadnil, že časť pohľadávok proti podstate
predstavuje pohľadávka Sociálnej poisťovne vo výške 147.389,90 eur, ako výplata z garančného

poistenia, ktorej v čase vzniku nebolo v judikatúre ustálené v ako rozsahu podlieha jej uspokojenie
v rámci konkurzu, Súd správcovi vytýka najmä vysoké výdavky/náklady na strážnu službu. Ďalej
súd konštatuje, že mesačné náklady na elektrickú energiu predstavujú takmer náklady fungujúcej
spoločnosti (za 38 mesiacov náklady vo výške 34.160,66 eur), pričom podľa vyjadrenia správcu
sa podnik neprevádzkoval. Správca mal zmluvu o dodávke elektrickej energie nastavenú na veľkú

spoločnosť, zmeniť na udržiavaciu, za účelom čo najnižších nákladov.
3) ďalším pochybením je skutočnosť, že správca nezverejňoval v obchodnom vestníku okrem
prvej zápisnice veriteľského výboru (č.l.206-208) žiadne ďalšie. Súd konštatuje, že aj keď členovia
veriteľského výboru hlasujú písomne, prijaté uznesenia (aj vo forme záväzného pokynu) je potrebné
zverejniť podľa § 38 ods. 6 ZKR. Tým, že správca uvedeným spôsobom nekonal, reálne vzal ostatným

veriteľom možnosť postupovať podľa § 38 ods. 7 ZKR.
4) ďalším pochybením je skutočnosť, že správca neviedol riadnu evidenciu pohľadávok proti podstate,
nakoľko predložené výpisy zo zoznamu pohľadávok proti podstate, či už uspokojených alebo
neuspokojených nemožno považovať za riadne, nakoľko v nich absentuje množstvo údajov (napr. daň z
nehnuteľností, ktorá nemohla vzniknúť za tri roky, ale vznikala každoročne, obdobne ďalšie pohľadávky

ostatných veriteľov). Napr. na č.l. 554 správca tvrdí, že uhradil veriteľovi pohľadávok proti podstate
5 stars security sumu 106.336,80 eur a na č.l.554 tvrdí už len sumu 94.543,20 eur. Vzhľadom na
uvedené, súd tieto údaje nemôže považovať za plne vierohodné. Ďalej napr. súd konštatuje, že z obsahu
spisového materiálu, podaných správ, vestníkov, neplynie skutočnosť, že by správca prevádzkoval
podnik (aspoň prenajímal priestory), nakoľko ak by podnik prevádzkoval, tak by musel dosahovať výnosy

(výťažok), pričom ak by ho nedosiahol, takúto činnosť by bol povinný podľa ZKR okamžite ukončiť.
Vzhľadom na uvedené má súd za to, že správca majetok len spravoval a speňažoval, a teda pri
pohľadávkach proti podstate nemal byť uvedený § 87 ods. 2 ZKR, ale § 87 ods. 1 ZKR, nakoľko by
malo ísť o pohľadávky zo správy a speňaženia majetku.,
5) správca porušil princíp uspokojovania pohľadávok proti podstate vyjadrený v § 43 ods. 1 ZKR,

keď neuspokojil paušálnu odmenu do konania prvej schôdze veriteľov pred ostatnými pohľadávkami,
pričom toto je výslovne jeho zákonná povinnosť, ktorú si musí splniť a zodpovedá za škodu, v
prípade jej neuspokojenia. Ďalej správca porušil zákonný princíp vyjadrený v § 87 ods. 3 ZKR, a to
uspokojovanie podľa poradia splatnosti v spojení s § 6 ZKR, nakoľko nastala situácia, kedy správca
dvoch veriteľov pohľadávok proti podstate s pohľadávkami rovnakého druhu (BITACHON, s.r.o., a

5 stars security) uspokojoval rozdielne, paradoxne veriteľ, ktorému vznikli pohľadávky proti podstate
neskôr bol uspokojený vo vyššej miere (5 stars security vo výške 81,77%) a skôr ako veriteľ, ktorého
pohľadávky vznikli skôr (BITACHON uspokojený v rozsahu 47,09 % - pri správcom tvrdených úhradách
vo výške 8.711,- eur). Obdobný problém je však pri všetkých pohľadávkach proti podstate, kde správca
niektoré uspokojoval (čiastočne) a niektoré vôbec nie. Súd konštatuje, že ako náhle správca získal

prostriedky na úhradu pohľadávok proti podstate (napr. aj s pôžičky) bol pri uhrádzaní pohľadávok
proti podstate viazaný časovými súvislosťami (momentom vzniku a splatnosti) a pomernosťou, ak
peňažné prostriedky nestačili. Súd je toho názoru, že princíp vzniku a splatnosti spolu s pomernosťou
zákonodarca zaviedol do zákona z dôvodu, aby nevznikali neúmerne vysoké pohľadávky proti podstate,ktoré zostanú neuhradené. Ďalej je súd toho názoru, že ak správca nemá prostriedky, je povinný na to
veriteľa pohľadávky proti podstate upozorniť a uviesť, mu aj možnosť, že jeho pohľadávka proti podstate
nemusí byť uhradená a z akých dôvodov, aby dotknutá osoba mala reálnu možnosť zhodnotiť, či do

vzťahu vstúpi. Ak by sa správcovi v dôsledku vyhodnotenia veriteľom nepodarilo uzavrieť potrebnú
zmluvu, musí sám zhodnotiť postup pri speňažení a ochrane majetku.
Súd v tejto súvislosti správcovi vytýka aj skutočnosť, že svoju pohľadávku proti podstate z titulu pôžičky
uspokojil v rozsahu 80,49 % (85.000,- eur z 105.604,54 eur, pričom niektoré pohľadávky neuspokojil
vôbec (napr. pohľadávky proti podstate titulom splatných daní).

6) ďalej súd vytýka správcovi dlhotrvajúce speňažovanie majetku, ktoré trvalo až 38 mesiacov od
jeho ustanovenia do funkcie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenia vyhlášky, ktoré výslovne
vyžadujú skoršie speňaženie, a v prípade, ak trvá dlhšie, tak sa správcovi znižuje odmena o 20% (v
prípade rozvrhu výťažku). Súd v tejto súvislosti konštatuje, že je na správcovi aký postup speňaženia
navrhne dotknutému orgánu, a pokiaľ je názoru, že pokyn dotknutého orgánu nie je v súlade so zákonom
alebo oprávnenými záujmami veriteľov, má sa obrátiť na súd.

Súd záverom k speňaženiu a pohľadávkam proti podstate uvádza, že podľa správcu bol majetok
speňažený za sumu 313.111,- eur, a pôžička správcu predstavovala sumu 105.604,64 eur, t.j na účte
správy podstaty by mali byť prostriedky vo výške 418.715,64 eur, od ktorých po odpočítaní sumy
261.767,40 eur, mali zostať prostriedky vo výške 156.948,24 eur, pričom reálne na účte správy podstaty

bola suma 182.557,52 eur, s tým, že posledná pohľadávka proti podstate bola čiastočne hradená dňa
28.02.2014 (viď č.l. 555).

Súdpovyhodnotenívšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostípriaplikaciícitovanýchustanoveníprávnych
predpisov znížil správcovi odmenu zo speňaženia na sumu 5.000,- bez DPH, ktorú mu priznal, ako

adekvátnu časť za vykonané speňaženie v rámci konkurzu.

Súd záverom konštatuje, že záväzné pokyny ukladali ako aj ich plnenie a dodržiavanie vykonávali
príslušné orgány v zmysle ZKR, a to oddelený veriteľ a členovia veriteľského výboru.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať odvolanie správca a veriteľ, ktorého zistená pohľadávka nebola čo
i len sčasti uspokojená, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia zverejnením v Obchodnom vestníku,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde v Žiline. Za deň doručenia sa považuje nasledujúci
deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.