Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. máj 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2P/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116203923
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:4116203923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v právnej veci navrhovateľky: Y. H., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom P. XXX, R., t.č. bytom u E. J.Á., S. XXX, S. proti odporcovi: H. H., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, L., t.č. bytom u G. H., L. R. E. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností voči maloletému dieťaťu Ž. H., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov H. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., rod. R., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa
X.XX.XXXX v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Petržalka vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov sa maloletá Ž., nar. XX.X.XXXX zveruje do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Ž. sumou 50,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

Výživné je zročné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Otec j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou Ž. v domácnosti matky 4 dni v mesiaci po
dohode s matkou minimálne 2 dni vopred, v domácnosti odporcu alebo na inom vopred určenom mieste
vhodnom pre pobyt s dieťaťom prvý a tretí víkend v mesiaci, 3 týždne v čase letných prázdnin, celé jarné
prázdniny a 1 týždeň v období Vianočných sviatkov. Odporca oznámi matke miesto plánovaného pobytu
s maloletou najneskôr v deň dátumu nástupu na pobyt.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Nitra dňa 15.2.20165, postúpeným
Okresnému súdu Senica dňa 26.2.2016, domáhala, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania
a zároveň aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej dcére Ž., pochádzajúcej z
manželstva účastníkov, na čas po rozvode.

Otec súhlasil s návrhom matky.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade rozvodu zveriť mal. dieťa do starostlivosti matky a otca zaviazať
platením výživného pre mal. Ž.C. vo výške 50,- € mesačne.Navrhovateľka uzavrela s odporcom manželstvo dňa X.XX.XXXX v Bratislave - Petržalke, manželstvo
bolo zapísané do knihy manželstiev Matričného úradu Bratislava - Petržalka, a to vo zväzku XX, ročník
XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX. V čase uzatvárania manželstva už boli obidvaja účastníci

rozvedení. Z manželstva sa im narodilo jedno dieťa, a to toho času maloletá Ž. H., nar. XX.X.XXXX.
Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania a ich spoločné posledné bydlisko bolo v P. XXX, R..

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal súd, aby pojednával a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Nitra a Bratislava,
správou Sociálnej poisťovne pob. Nitra a pob. Bratislava, správou obce Skýcov a Miestneho úradu
mestskej časti Bratislava - Petržalka, vyjadrením odporcu k návrhu, výsluchom navrhovateľky a
kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa a ďalším obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Z výsluchu matky mal. dieťaťa mal súd preukázané, že ich manželstvo s odporcom je dva roky
nefunkčné, nežijú v spoločnej domácnosti. Posledné spoločné bydlisko mali v obci R., okres X.. Bolo jej
doručené rozhodnutie KS X., kde vyjadril nesúhlas s postúpením vecí, kde určil, že príslušný je Senický
súd, súhlasí s tým. Odporca má adresu na doručovanie v L. R. E.. Býva ale v L., je s ním v telefonickom
ale aj v osobnom kontakte, navštevuje každé dva týždne dcéru Ž., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza

z ich manželstva. Má 5 rokov, chodí do škôlky v L. L.. Okrem Ž. má dcéru H., nar. XX.X.XXXX, ktorá
pochádza z jej prvého manželstva. Žije s partnerom E. J.. Je nezamestnaná, dostáva len prídavok na 1
dieťa 23,52 €. Dostáva výživné na dcéru Ž. 50,- €, H. 100,- € a výťažok z predaja poľnohospodárskych
plodín mesačne cca 150,- €. Výdavky na domácnosť sú cca 200,- €. Odporca navštevuje dcéru Ž., má
s ním dobré vzťahy, dohodli sa na rozvode, nemá význam, aby manželstvo existovalo, keďže je len

formálne. Odporca súhlasí, aby Ž. bola zverená jej a on bude platiť 50,- € mesačne na Ž.. Povedal jej, že
nemá trvalé zamestnanie, pracuje len brigádne, zarobí toľko, aby mohol platiť výživné 50,- € mesačne.
Iný príjem nemá. Zdržiava sa v L. R. E., kde má rodičov, ktorí ho tiež podporujú. Odporca prejavil záujem,
aby bol upravený styk s mal. Ž. a dohodli sa tak ako je to v návrhu napísané. Nebude mu klásť žiadne
prekážky. Jej druh je živnostník, pracujú spolu na ich gazdovstve. Majú 13 kôz, 2 kone, 2 ovce, 7 prasiat.

Sú sebestační, majú 22 árov poľa, obilie si dorobia aj pre seba, žijú v prírode, prirodzeným spôsobom
života.

Z písomného vyjadrenia otca mal. dieťaťa mal súd preukázané, že v celom rozsahu súhlasí s návrhom
na rozvod manželstva a tiež úpravou práv a povinností k mal. Ž. pochádzajúcej z manželstva účastníkov,

tak ako navrhla navrhovateľka vo svojom návrhu.

Z výsluchu kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa mal súd preukázané, že robili šetrenie, výsledok napísali,
toho sa pridržiavajú, zistili, že navrhovateľka a odporca nežijú dlhodobo v spoločnej domácnosti, každý
majú svoju domácnosť, matka sa stará o dve deti tak ako to uviedla vo svojej výpovedi. Matka sa o deti

stará, nezistili žiadne nedostatky, navrhujú zveriť mal. Ž. matke a otca zaviazať platením výživného vo
výške 50,- € mesačne, s ktorým výživným súhlasil. Styk žiadajú upraviť podľa návrhu matky, ten sa už
aj teraz tak realizuje.

Z písomného doplnenia návrhu matky mal súd preukázané, že navrhovateľka je dobrovoľne

nezamestnaná, nepoberá žiadne sociálne dávky. Jej celkové príjmy sú vo výške 300,- € mesačne:
100,- € mesačne prestavuje výživné na dcéru z prvého manželstva určené súdom, 50,- € mesačne je
výživné na dcéru z druhého manželstva, ktoré odporca platí dobrovoľne a 150,- € mesačne pochádza
z predaja prebytkov ich rodinného gazdovstva. Jej výdavky na domácnosti predstavujú: 20,- € mobilný
telefón, 50,- € nafta na dopravu, 20,- € školné pre dcéru z prvého manželstva, 20,- € škôlka pre dcéru

z druhého manželstva, 45,- € ročne podiel na domovej dani + smeti, 80,- € mesačne strava. Snažia sa
byť sebestační.

Súd mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately Senica preukázané, že mal. Ž. H., nar. XX.X.XXXX pochádza z manželstva Y. H., nar.

XX.X.XXXX a H. H., nar. XX.XX.XXXX. Manželia 2 roky nežijú v spoločnej domácnosti, ich posledná
spoločná adresa bola R., P. XXX. Matka s mal. Ž. a súčasným partnerom E. J., nar. XX.X.XXXX býva
v prenajatom 2-izbovom rodinnom dome s kuchyňou a príslušenstvom, stavajú si vlastný rodinný dom
v obci S.. Matka je nezamestnaná, jej mesačný náklady na domácnosť predstavujú cca 200,- €, sú topoplatkyspojenésprevádzkouautomobilu,telefónuanákladynastravu.Poplatkynaenergieneznášajú,
vodu čerpajú z vlastnej studne, elektrinu zo solárnych článkov. Otec býva v domácnosti svojej matky, 62-
ročnej dôchodkyne G. H., v 3-izbovom rodinnom dome v obci L. R. E.. Je nezamestnaný, bez evidencie

na ÚPSVaR, pracuje na dohodu o pracovnej činnosti. Na výživu mal. Ž. matke prispieva sumou 50,-
€ mesačne. Dieťa pravidelne navštevuje každý druhý víkend v mesiaci. Komunikácia medzi rodičmi
ohľadom dcéry je dobrá, na úprave rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu na čas po rozvode
sa dohodli. Mal. Ž. navštevuje Materskú školu v Banskej Bystrici. Školné a stravu hradí matka, 30,- €
mesačne. Ošetrujúcim lekárom maloletej je MUDr. K., jej zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi

manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine,súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne.

V manželstve účastníkov došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, ktoré viedlo k tomu, že manželia
už dva roky nebývajú v spoločnej domácnosti a obidvaja majú dlhodobo iných životných partnerov a

iné funkčné domácnosti. Nakoľko si manželstvo účastníkov neplní svoj účel, je vážne narušené a trvalo
rozvrátené a účastníci nemajú záujem na jeho obnove, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Súd na čas po rozvode manželstva zveril mal. Ž., pochádzajúcu z manželstva účastníkov do výchovy
matky, nakoľko v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd zaviazal odporcu na úhradu

výživného na mal. Ž. vo výške 50,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu vo veci bola navrhovateľka
dobrovoľne nezamestnaná, nepoberala žiadne sociálne dávky, len prídavok na 1 dieťa vo výške 23,52
€. Jej mesačné príjmy predstavovali sumu 150,- €, ktorá pochádzala z predaja prebytkov ich rodinného
hospodárstva a výdavky cca 235,- € (20,- € mobilný telefón, 50,- € nafta na dopravu, 20,- € školné pre
staršiu dcéru, 20,- € škôlka pre mladšiu dcéru, 45,- € ročne domová daň + smeti, 80,- € mesačne strava).

Náklady na elektrinu a vodu neplatili, nakoľko mali svoju studňu a využívali solárne články. Okrem
mal. Ž. mala ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. H., nar. XX.X.XXXX, pochádzajúcej z prvého
manželstva, na ktorú dostávala výživné vo výške 100,- €. Žila s priateľom E. J., ktorý bol živnostník a
spolu pracovali na ich gazdovstve. Otec mal. Ž. bol nezamestnaný, pracoval len na základe dohody
o pracovnej činnosti, so zárobkom, ktorý mu dovoľuje platiť výživné vo výške 50,- €. Žil v spoločnej

domácnosti so svojou matkou. Mal. Ž. pravidelne navštevoval každý druhý víkend v mesiaci. Mal. Ž.
navštevovala materskú školu v Banskej Bystrici. Bola zdravá. Súd má za to, že takto určená výška
výživného je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj zárobkovým
možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Súd upravil styk otca s mal. Ž. tak ako žiadala matka v
návrhu a ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, nakoľko otec s tým súhlasil a už v súčasnej

dobe sa styk týmto spôsobom bez problémov realizoval.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú
právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205

ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(§ 205a ods. 1 O. s. p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť
mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.