Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 16, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoZm/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114225599
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114225599.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: LAMEX výrobno-obchodné družstvo so sídlom Švábska
74, 080 05 Prešov, IČO: 36468681, proti žalovanému: V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XX, XXX XX
A. nad N., o vydanie zmenkového platobného rozkazu na 46.999,87 eura, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 22Zm/12/2014-28 zo dňa 3.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, nepriznal žalovanému
oslobodenie od súdnych poplatkov.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca je právnickou osobou
(výrobno-obchodné družstvo) a ako taký musí znášať podnikateľské riziko, ktoré zahŕňa aj náklady s

prípadnými súdnymi konaniami týkajúcimi sa jeho činnosti a ktoré nemôže byť prenesené na inú osobu
t.j. ani na štát, a to ani formou oslobodenia od platenia súdnych poplatkov. Žalobca nesie zodpovednosť
za svoje podnikateľské aktivity, a teda musí znášať aj náklady vzniknuté pri jeho podnikaní, a preto súd
nevidel opodstatnenosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dodal, že zaplatenie súdneho
poplatku v uvedenej výške zaťažuje žalobcu len jednorázovo, okrem toho uvedená výška súdneho
poplatku nemôže mať na majetkové pomery, prípadne na podnikanie žalobcu, podstatne negatívny

vplyv. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť svojej žiadosti o oslobodenie od súdnych
poplatkov, a preto žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal.

Proti uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. V dôvodoch rozsiahleho odvolania uviedol,
že nemennou relevantnou právnou skutočnosťou aj naďalej zostáva, že žalobca podľa stavu svojich
súčasných majetkových pomerov nie je schopný súdny poplatok zaplatiť, pričom preukázateľne splnil

podmienky stanovené zákonom. Súd 1. stupňa sa návrhom žalobcu korektne nezaoberal a náležite
s odbornou starostlivosťou nevysporiadal, naopak jeho žiadosť vybavil len povrchne, neprimerane a
úzkoúčelovo, až takým spôsobom, že podľa všetkých príznakov sám porušil zákon. Ďalej predostiera
súdu výklad ustanovenia
§ 138 O.s.p. všeobecne, ako aj konkrétne, dotýkajúc sa jednotlivých podmienok stanovených pre
priznanie o oslobodenie od súdnych poplatkov. Poukazuje na to, že povinnosť dokladovať majetkové

pomery vyplneným tlačivom si žalobca riadne, v úplnosti a bezo zbytku splnil podaním obsiahleho a
detailne vyplneného Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania. Žalobca navyše doložil aj
ďalšie doklady, aby súdu priamo a bezprostredne poukázal celostný a reálny stav svojich finančných
prostriedkov. Má za to, že súd I. stupňa musel už pri
zbežnom porovnaní zistiť, že keď žalobca má v posudzovanej dobe na účte sumu 486,99 eur, a je nútený
si platiť svoju elementárnu prevádzku, nijako nemôže byť schopný zaplatiť nepomerne mnohonásobne

vyšší súdny poplatok v sume 2.819,50 eur. Z čoho a ako má žalobca vyrúbanú sumu súdneho poplatku
zaplatiť, to súd 1. stupňa nekonkretizuje, nerozoberá a ani sa nad tým nezamýšľa. Ďalej uvádza, že priposudzovaní žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov má súd zvažovať preukázanie skutočnosti (1.
podmienky), že účastník nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno
spravodlivo žiadať. Objektívny nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku by nemal

spôsobovať nemožnosť domôcť sa svojho práva na súde. Zákonodarca do reglamentu § 138 O.s.p.
premietol základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a takto konštitučne zabezpečil
zásadu nediskriminácie subjektov pre majetkovú nerovnosť alebo momentálnu majetkovú nespôsobilosť
účastníkov súdnych konaní. K splneniu druhej podmienky ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. uviedol,
že v tomto prípade je predmetom návrhu vo veci samej vydanie zmenkového platobného rozkazu,

ktorý je uplatňovaním nároku zo zmenky, ktorá je sama o sebe materializovaným cenným papierom,
a preto súd 1. stupňa správne uvážil, že tu právo žalobcu je a toto právo nemal dôvod spochybniť,
avšak aj tak by sa mal o tejto existencii práva explicitne zmieniť v odôvodnení uznesenia. Dáva do
pozornosti odvolacieho súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6S6o/14/2011 zo dňa 31.5.2011,
kde je uvedené, že povinnosťou súdu rozhodujúceho o návrhu účastníka konania podľa § 138 ods.
1 O.s.p. je primárne skúmať objektívnu neschopnosť účastníka zaplatiť súdny poplatok a nie skúmať,

na základe akých skutočností táto neschopnosť nastala. V opačnom prípade by totiž mali prístup k
súdu len nepodnikatelia a solventné podnikateľské subjekty, čo by odporovalo základným princípom
materiálneho právneho štátu. Žalobca sa plne stotožňuje s racionalitou a efektívnou praktickosťou
(zdravou účelnosťou) v úvahách vyššie zmieneného rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Sžo/14/2011 a
považuje túto úvahu pre hospodársku a súdnu prax za zrozumiteľný, užitočný a správny relevantný

judikát, hodný smerodatného zreteľa aj pre iné súdy. V ďalšom texte dôvodov odvolania žalobca veľmi
podrobne rozoberá napadnuté uznesenie podľa jednotlivých odsekov, resp. viet a vyjadruje sa k ním.
V rámci uvedeného tvrdí, že súd uvažoval a postupoval nesprávne, keď len krátko a subtílne sa zmienil
o predložení žalobcom vyplneného tlačiva MS SR pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ale
ani náznakom sa nezmienil, že by zvážil obsah predloženého dokumentu. Neprihliadnutie a nezváženie

dôvodnosti pomerov účastníka tak, ako ich ten konkrétne doložil v podanom návrhu a priloženom tlačive,
nie je možné hodnotiť inak ako zákonom nedovolený, kontradiktórny a v rozhodovaní nesprávny úsudok
a postup súdu I. stupňa. K otázke prenosu ťarchy súdneho poplatku nezdieľa vyslovený názor súdu, že
platenie súdneho poplatku nie je možné preniesť na inú osobu ani na štát. Žalobca vôbec neuvažoval
a nežiadal, aby platenie malo byť prenesené na štát, pretože na to nepozná zákonný titul. Inak je to

však s inou osobou, ktorou je odporca. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje
odvolaciemu súdu, aby v rámci tohto odvolacieho konania súd preniesol povinnosť zaplatiť súdny
poplatok adresne na žalovaného ako na príčinného pôvodcu vyvolaného súdneho konania. Navrhol, aby
krajský súd zrušil napadnuté uznesenie, prípadne ho zmenil tak, že vyhovie odvolaniu a prizná žalobcovi
v plnom rozsahu oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku vo výške 2.819,50 eur, alternatívne, aby

odvolací súd preniesol zaplatiť súdny poplatok na druhého
účastníka konania, na ktorého strane právo nie je a na zaplatenie celej sumy súdneho poplatku zaviazal
žalovaného.

Zákonný sudca, ktorému bola vec daná na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s §

374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213
ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný

dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných
dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. upravuje tzv. individuálne oslobodenie od súdnych poplatkov, t.j.
oslobodenie, ktoré na rozdiel od oslobodenia zákonného (vecného a osobného) upraveného zákonom č.
71/1992 Zb., súd môže i nemusí na návrh účastníka priznať. Na to, aby súd takéto oslobodenie priznal,
musí byť splnených niekoľko zákonných podmienok.Návrh na priznanie individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov podáva účastník konania, teda
žalobca alebo žalovaný, pričom zákon z možnosti priznať oslobodenie podľa § 138 ods. 1 O.s.p. okrem

fyzických osôb nevylučuje ani fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby. V zmysle ustálenej
judikatúry totiž platí, že priznanie oslobodenia, ak sú pre to splnené predpoklady, nerobí rozdiel
medzi fyzickými a právnickými osobami, preto za splnenia podmienok stanovených citovaným
ustanovením, je možné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov aj právnickým osobám (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. októbra 2009, sp. zn. 4 Obdo 36/2008,

alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 37/2000).

Okrem spôsobilého subjektu, ktorý návrh na oslobodenie podáva, je podmienkou priznania
individuálneho oslobodenia od súdnych poplatkov i skutočnosť, že oslobodenie odôvodňujú pomery
účastníka. Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje, no z podstaty oslobodenia
jednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú

zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. Majetkové pomery právnických
osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov, sa preukazujú najmä výkazom o príjmoch a výdavkoch,
výkazom o majetku a záväzkoch, potvrdením o podaní daňového priznania (prípadne samotným
daňovým priznaním), výpismi
z podnikateľských účtov a inými relevantnými dokladmi. V procese skúmania majetkových a iných

pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým tie okolnosti, ktoré nie sú len
prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že poplatník objektívne nemôže
splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. decembra 2000, sp. zn. 5 Obo 169/2000).

Svoje pomery musí preukázať účastník, ktorý žiada o oslobodenie. Nie je povinnosťou súdu tieto pomery
zisťovať.

Poslednou zákonnou požiadavkou pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je, že zo strany
žiadateľanesmieísťosvojvoľnéalebozrejmebezúspešnéuplatňovaniealebobráneniepráva.Osvojvôli

pri uplatňovaní či bránení práva možno hovoriť v súvislosti so zneužitím práva účastníkom, o zrejme
bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva pôjde vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa možno
bez dokazovania dospieť k nepochybnému záveru o tom, že jeho návrhu nemožno vyhovieť.

Odvolací súd z predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby

mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov pre právnické osoby, zistil, že žalobca mal v deň
podania žiadosti zostatok na účte vo výške 481,66 eur, iné vklady ani úspory na účtoch v bankách nemá.
Má štyri peňažné pohľadávky, v sumách 132.775,68 eur, 46.999,87eur, 9.399,97eur a 4.858,46 eur,
ktoré si uplatňuje v súdnom konaní. Nemá žiaden bankový úver, ale má dva záväzky voči spriaznenej
osobe Ing. W. V. v sumách 35.619,87,- eur a 4.746,73 eur z titulu krátkodobej pôžičky a krátkodobej

finančnej výpomoci. Nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok. Jeho vlastné imanie predstavuje
225.675,- eur.

Po komplexnom posúdení všetkých skutočností, prihliadajúc na celkové majetkové pomery žalovaného
(vlastné imanie 225.675,- eur), výšku súdneho poplatku (2.819,50 eur) a povahu spoplatňovaného

úkonu dospel odvolací súd k záveru, že pomery žalobcu neodôvodňujú oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Zaplatenie súdneho poplatku v sume 2.819,50 eur za návrh na vydanie zmenkového
platobného rozkazu, podľa názoru odvolacieho súdu, nemôže ohroziť výkon podnikateľskej činnosti
žalovaného tak, že by mu to dokázalo spôsobiť existenčné problémy, ktoré by znamenali vytvorenie
prekážky v realizácii jeho práva na súdnu ochranu. Naďalej je možné akceptovať názor, že účastník

- podnikateľ má reálnu možnosť a tým aj povinnosť zabezpečiť si prostriedky na platenie súdnych
poplatkov, pokiaľ z jeho majetkových pomerov preukázateľne nevyplýva iný záver.

V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v prípade úspechu vo veci samej bude žalobcovi
prisúdená náhrada ním zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo forme náhrady trov konania.

Nemožno vyhovieť odvolaciemu návrhu žalobcu, aby súd preniesol zaplatiť súdny poplatok za podaný
návrh na žalovaného. K tomuto odvolací súd uvádza, že zákon umožňujetakýto postup, avšak súd tak môže urobiť len v prípade, že po prejednaní veci návrhu žalobcu vyhovie;
v takomto prípade, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí, podľa
výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný, ak nie je tiež od poplatku oslobodený (§

2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.).

V danom prípade nie je možné postupovať v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pretože
vec ešte nebola prejednaná súdom, resp. návrhu žalobcu zatiaľ nebolo vyhovené. V terajšom štádiu
konania, t. j. pred prejednaním veci samej je neprípustné len na základe jednostranných tvrdení žalobcu

konštatovať, že na strane žalovaného nie je právo a zaviazať ho k zaplateniu súdneho poplatku za
podaný návrh.

Prvostupňový súd správne rozhodol, keď žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdzuje.

Totorozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.