Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 28C/343/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214225202
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kolesár
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7214225202.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: V. B., B. P. XX, A., Z.. XX.XX.XXXX, I. H.A. T.
Z. - I. Okresného Q. A. D., V. konaní o zaplatenie 237,01 Eur s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,89 Eur s úrokmi z omeškania vo výške

8,5% ročne zo sumy 236,63 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 71,10 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu
navrhovateľa: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 24.9.2014, sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal
zaplatenia sumy 237,01 Eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania (za obdobie do 26.11.2013) vo výške
11,88 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 236,63 Eur od 27.11.2013 do zaplatenia.
Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v návrhu odporkyňou
nesplnený peňažný záväzok zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej medzi pôvodným veriteľom -
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňou dňa 10.9.2004 (ďalej tiež len "úverová zmluva").

Navrhovateľ tvrdil, že na základe tejto zmluvy spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. odporkyni poskytla
úver formou povoleného prečerpania prostriedkov na bežnom účte odporkyne č. 0445584918/0900 do
úverového rámca 331,93 Eur, s tým, že odporkyňa sa zaviazala peňažné prostriedky s dohodnutými
úrokmi a poplatkami vrátiť formou započítania jej pohľadávky z účtu v banke v určenom čase splatnosti,
s dohodnutým automatickým obnovovaním možnosti ďalšieho čerpania úveru po tomto čase (tzv.
kontokorentný úver). Odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa svoj záväzok z úverovej zmluvy

nesplnila a preto Slovenská sporiteľňa, a.s. úverovú pohľadávku v sume 387,01 Eur (istina a úrok)
s príslušenstvom postúpila zmluvou zo dňa 27.6.2013 na navrhovateľa. Po postúpení pohľadávky
odporkyňa písomne dňa 4.9.2013 svoj dlh v tejto výške uznala so záväzkom zaplatiť ho v pravidelných
mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 31. v kalendárnom mesiaci pod stratou výhody
splátok. Po uznaní záväzku odporkyňa podľa tvrdenia navrhovateľa zaplatila v troch splátkach sumu
150,-Eur(30.8.2013,20.9.2013a26.11.2013),ostatnédohodnutésplátkyužnezaplatilaaneuhradenou

tak zostala pohľadávka navrhovateľa v sume 237,01 Eur. Za omeškanie s úhradou dohodnutých
mesačných splátok si navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania do 26.11.2013 v kapitalizovanej sume
11,88 Eur a od 27.11.2013 do zaplatenia úroky z omeškania v percentuálnej výške 8,5% ročne.

Pobyt odporkyne zostal napriek šetreniu vykonanému prostredníctvom dostupných evidencií pobytu
obyvateľov i cestou jej príbuzných, neznámy, preto súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil

odporkyni opatrovníka, ktorý ju v konaní zastupoval. Opatrovník sa k návrhu na začatie konania
navrhovateľa písomne nevyjadril.Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa ust. § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Vo všeobecnosti uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, je samostatným
zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku
existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom
nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi,
ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda
prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho

zákonníka, je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento
jednostranný právny úkon dlžník robil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a
uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do
dôvodu,nemusíbyťtentodôvodvlistineobsahujúcejuznanieprávauvedenývždyvýslovne,alemusíbyť
jednoznačnevyvoditeľnýzinejskutočnosti,ktorájevlistineouznanídlhunesporná.Výškadlhumusíbyť

vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, aby dlžníkovi a veriteľovi bol jasný dôvod uznania
dlhu ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny o uznaní dlhu. Určitosť písomného
prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o
jeho obsahu ani u tretích osôb. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky)
sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich

nepochybne vyplýva.

Premietnutím týchto všeobecných východísk na daný prípad dospel súd k záveru, že písomné uznanie
dlhu zo dňa 4.9.2013, v ktorom odporkyňa výslovne uznala dlh z úverovej zmluvy v sume istiny 386,63 s
príslušenstvom (tiež s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky, ktoré si však navrhovateľ v konaní

neuplatnil) s vyjadrením prísľubu zaplatenia dlhu v dohodnutých mesačných splátkach, spĺňa všetky
zákonom predpokladané formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho
zákonníka, zakladajúceho právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Riadiac sa týmito
úvahami, v súlade s ust. § 133 O.s.p., súd zo skutočnosti (existencie dlhu) ako z preukázanej, vyšiel,
nakoľko odporkyňa v konaní nepreukázala opak, teda že dlh nevznikol, že bol splnený (vo väčšom

rozsahu ako navrhovateľom tvrdenom 150,- Eur) alebo zanikol inak

Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 503 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako
rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažnýchprostriedkov,súsplatnéajúroky,ktorésahotýkajú.(2)Aksaposkytnutépeňažnéprostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník

je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný
zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust § 52 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v znení účinnom do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd

uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný v celom rozsahu. V tomto svojom závere súd vyšiel z
v konaní preukázanej skutočnosti, že odporkyňa mala ku dňu uznania dlhu voči navrhovateľovi
nesplnený záväzok v sume 387,01 Eur, ktorú postupnými splátkami znížila na sumu 237,01 Eur.
Následkom omeškania odporkyne so zaplatením peňažného záväzku v percentuálnej výške 8,5%
ročne, zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, patria

navrhovateľovi úroky z omeškania, ktoré ku dňu 26.11.2013, pri zohľadnení odporkyňou zaplatených
troch splátok po 50,- Eur predstavujú správne navrhovateľom vyčíslených 11,88 Eur. Odo dňa
26.11.2013 súd v súlade s návrhom navrhovateľovi priznal úroky z omeškania zo sumy istiny pohľadávky
236,63 Eur ako opakujúce sa plnenie až do splnenia omeškaného peňažného záväzku odporkyňou.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
právaprotiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Plneúspešnémunavrhovateľovisúdpriznalnáhradu
trov konania v rozsahu náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 Eur a náhrady
odmeny a hotových výdavkov advokáta, ktorý navrhovateľa v konaní zastupoval, podľa vyhl. MS SR č.

655/2004 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov za jednotlivé úkony právnej služby (včítane DPH)
takto: prevzatie a príprava zastúpenia v sume 25,90 Eur (odmena) a 9,65 Eur (režijný paušál), podanie
návrhu v sume 25,90 Eur (odmena) a 9,65 Eur (režijný paušál).

O povinnosti odporkyne nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu súd

rozhodol podľa ust § 149 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému
bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť
ju advokátovi.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Košice II.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)

V Košiciach 21. marca 2016