Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/115/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114207299
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114207299.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

ul. Šoltésovej 14, IČO: 47150513, zastúpený zástupcom: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, ul. Šoltésovej 14, proti odporcovi: M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom v Bratislave, Šafárikovo
nám. 7, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Dobrovičova 13,
o zaplatenie 485,48 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 66,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 3,64 eur od 19.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy

12,92 eur od 18.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 25,01 eur od 18.06.2011 do
zaplatenia a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 25,01 eur od 19.07.2011 do zaplatenia.

II. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 02.04.2014 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 485,48 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3,64 eur od 18.04.2011 do zaplatenia, vo výške
9,25 % ročne zo sumy 12,92 eur od 18.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 25,01 eur
od 18.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 25,01 eur od 18.07.2011 do zaplatenia
a vo výške 9,50 % ročne zo sumy 418,90 eur od 18.08.2011 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj právo
na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, obchodná spoločnosť

Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzatvoril zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie
elektronickej telekomunikačnej služby. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu
riadne a včas podľa aktuálneho Cenníka. Právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi služby
elektronickej komunikácie, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom
prideleného telefónneho čísla, udržiaval v prevádzke telekomunikačnú sieť a poskytoval odporcovi
ďalšie služby, napr. servisné. Za poskytnuté služby vystavil odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu
12,92 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 418,90 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 3,64 eur,

faktúruč.XXXXXXXXXXnasumu25,01eurafaktúruč.XXXXXXXXXXnasumu25,01eur.Popostúpení
pohľadávky na navrhovateľa, rovnako ako predtým odporca nezaplatil svoj dlh ani sčasti. Nezaplatením
faktúr sa odporca dostal do omeškania, navrhovateľ má teda právo na úroky z omeškania podľa § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ a právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosťSlovak Telekom, a.s., dňa 24.06.2013 uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol
prevod pohľadávok na navrhovateľa, vrátane pohľadávky voči odporcovi.

Odporcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 10.10.2014, pričom na doručený návrh spolu s
prílohami odporca nereagoval.

V priebehu konania podaním zo dňa 12.09.2014 vstúpil do konania vedľajší účastník, Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie pôsobiace na ochranu

práv spotrebiteľov. Vedľajší účastník je v konaní zastúpený advokátom. Dňa 16.10.2014 doručil vedľajší
účastník súdu písomné podanie, obsahom ktorého je vyjadrenie k návrhu. V ňom uviedol, že nenamieta
nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúr za poskytnuté služby. Namieta nárok na viaceré zmluvné
pokuty zo spotrebiteľskej zmluvy (vo faktúre č. XXXXXXXXXX) spolu vo výške 418,90 eur. Poukázal na
absolútnu neplatnosť dojednaných zmluvných pokút, pretože takáto sankcia je neprimerane vysoká k
hodnote plnenia zo strany dodávateľa a závažnosti porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu.

Spôsobuje tak značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Zmluvná pokuta bola vopred naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Identické
zmluvné pokuty boli už súdmi vyhlásené za neprijateľné. V ďalšom teste vyjadrenia vedľajší účastník
poukazoval na skutočnosti, ktoré nemajú význam v tomto konaní, nakoľko sa týkajú iných skutkových
okolností. Predmetom konania nie je právo vyplývajúce zo služby Magio ani právo, ktoré vyplýva zo

všeobecných obchodných podmienok. Zrejme v dôsledku veľkého počtu takmer identických vyjadrení
v rôznych konaniach, uvádzal vedľajší účastník aj argumentáciu, ktorá nemá význam pre toto konanie.
Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania a ospravedlnil svoju neúčasť na prípadnom
pojednávaní.

Vzhľadom na námietku navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka súd uznesením zo dňa
13.01.2015 rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo vedľajšieho účastníka v tomto konaní je prípustné.
Toto uznesenie bolo potvrdené odvolacím súdom.

Dňa 23.01.2015 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie navrhovateľa, v ktorom vo veci samej uviedol,

že zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je povinný zaplatiť dlžník v prípade, že nesplní zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Jej účelom je donútiť
dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty
preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby
jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda v podstate nižšej výške, než je výška

zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve je potrebné skúmať z hľadiska
uhradzovacej a sankčnej funkcie. Za neprimeranú ju možno považovať vtedy, ak jej výška neprimerane
presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal keby nedošlo k
zániku zmluvy. Neprimeranosť musí existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Je vylúčené urobiť záver o
neprimeranosti zmluvnej pokuty len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých

bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu
doby viazanosti spotrebiteľa.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu je možné rozhodnúť o návrhu navrhovateľa aj bez ústneho prejednania veci. Súd sa

oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní služby Magio
Sat zo dňa 08.03.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 a faktúrami na č.l. 5 až
8. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd zistil tento, pre rozhodnutie o návrhu
podstatný skutkový stav:

Navrhovateľ je na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, ktorú uzatvoril s
univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.,
právny nástupca zaniknutej obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. v zmluvnom záväzkovom
vzťahu s odporcom. Právny predchodca navrhovateľa, teda zaniknutá obchodná spoločnosť T-Mobile
Slovensko, a.s. a odporca uzavreli dňa 08.03.2011 podľa § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách, Zmluvu o pripojení, na základe ktorej bol právny predchodca navrhovateľa povinný
sprístupniť a poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu Magio. Program služby Magio bol
dohodnutý „Magio Sat Klasik“. Dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 26 mesiacov. Súčasťou Zmluvy sú
aj Obchodné podmienky ST na poskytovanie Magio Sat, Tarifa na poskytovanie verejnej elektronickejkomunikačnej služby Magio, ďalej len „Tarifa“ a Cenový výmer č. 6323/2011 alebo č. 6700/2011. Tieto
služby právny predchodca navrhovateľa odporcovi sprístupnil. Odporca bol podľa Zmluvy oprávnený
tieto služby využívať a povinný zaplatiť cenu za poskytovanie tejto služby.

Faktúrou č. 4725948890 zo dňa 03.04.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
cenu za poskytnuté služby a nájom zariadenia Magio Box vo výške 3,64 eur za obdobie od 01.03.2011
do 31.03.2011, so splatnosťou do 17.04.2011.

Faktúrou č. 6726957730 zo dňa 03.05.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
cenu za poskytnuté služby a nájom zariadenia Magio Box vo výške 12,92 eur za obdobie od 01.04.2011
do 30.04.2011, so splatnosťou do 17.05.2011.

Faktúrou č. 5727971273 zo dňa 03.06.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
cenu za poskytnuté služby a nájom zariadenia Magio Box vo výške 25,01 eur za obdobie od 01.05.2011

do 31.05.2011, so splatnosťou do 17.06.2011.

Faktúrou č. 8728976834 zo dňa 03.07.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
cenu za poskytnuté služby a nájom zariadenia Magio Box vo výške 25,01 eur za obdobie od 01.06.2011
do 30.06.2011, so splatnosťou do 17.07.2011.

Faktúrou č. 5729980176 zo dňa 03.08.2011 právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi
päť pokút v celkovej výške 418,90 eur za obdobie od 01.07.2011 do 31.07.2011, so splatnosťou do
17.08.2011.

Podľa § 43 ods. 1, ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ďalej len „zákon
o elektronických komunikáciách“, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný
prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou
zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len
"služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose

signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných
na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo
vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby
informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami.

Podľa § 42 ods. 1 písm.a/ zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie
ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch
mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, účastník má právo na poskytnutie

verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods. 4 písm.b/ zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa § 544 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania a po aplikácii citovaných právnych predpisov súd vec právne
posúdil tak, že rozhodol o splnení povinností odporcu, ktorá mu vznikla zo zmluvného záväzkového
vzťahu s navrhovateľom, resp. jeho právnym nástupcom na základe Zmluvy o poskytovaní služby Magio
Sat, a ktorú si riadne a včas nesplnil. Návrh navrhovateľa je však dôvodný len v časti žalovanej sumy,
ktorá pozostáva z nezaplatenej ceny za poskytnuté služby, resp. za prenájom zariadenia Magio box. V

časti žalovanej sumy, ktorá pozostáva z vyfaktúrovaných zmluvných pokút v sume 418,90 eur je návrh
navrhovateľa nedôvodný.

Vzájomné práva a povinnosti v zmluvnom záväzkovom vzťahu medzi poskytovateľom služieb (právnym
predchodcom navrhovateľa) a účastníkom, teda užívateľom služieb (odporcom), sú upravené jednak

v Zmluve o poskytovaní služby Magio Sat vrátane jej súčastí, jednak v zákone o elektronických
komunikáciách a nakoniec aj v Občianskom zákonníku. Podstatnou právnou skutočnosťou v tomto
konaní je, že na základe uvedenej zmluvy bol právny predchodca navrhovateľa povinný poskytovať
odporcovi elektronické komunikačné služby (prenos signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných
služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na televízne vysielanie) a odporca bol povinný

platiť za tieto poskytnuté služby cenu. Od tejto skutočnosti odvodzuje navrhovateľ svoje právo na
žalovanú sumu. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili
Zmluvu o pripojení podľa § 43 zákona o elektronických komunikáciách, právny predchodca navrhovateľa
poskytoval odporcovi služby a odporca cenu týchto služieb nezaplatil.

Právny predchodca navrhovateľa v zmysle uzatvorenej zmluvy vystavil a doručil odporcovi faktúry č.
4725948890, 6726957730, 5727971273, 8728976834 a č. 5729980176 v sumách 3,64 eur, 12,92 eur,
25,01 eur, 25,01 eur a 418,90 eur. Faktúry vystavené právnym predchodcom navrhovateľa sú riadnymi
dokladmi o vyúčtovaní cien za poskytnuté služby v zmysle § 42 ods. 1 písm.a/ a § 42 ods. 4 písm.b/
zákona o elektronických komunikáciách, a preto odporcovi vznikla povinnosť na ich zaplatenie, ktorú

si odporca nesplnil.

Otázku prijateľnosti, resp. neprijateľnosti vyfaktúrovaných zmluvných pokút podľa § 53
Občianskeho zákonníka súd neposudzoval, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal ani právo na jej
zaplatenie,resp.povinnosťodporcunajejzaplatenie.Navrhovateľvnávrhudokoncažiadnymspôsobom

neodôvodňoval právo na jej zaplatenie, resp. povinnosť odporcu na jej zaplatenie.

Na základe Zmluvy o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 08.03.2011 sa právny predchodca
navrhovateľa s odporcom dohodli, že v prípade 26 mesačnej viazanosti odporcu, právny predchodcanavrhovateľa poskytne odporcovi program služieb Magio Sat za zľavnený mesačný paušálny poplatok.
Na základe vykonaného dokazovania, a to po oboznámení sa s navrhovateľom predloženými listinnými
dôkazmi súd konštatuje, že existencia platnej dohody o zmluvnej pokute, resp. povinnosť na jej

zaplatenie odporcom preukázaná nebola.

Z návrhu navrhovateľa ohľadne tejto časti žalovanej sumy nie je zrejmé, pre aké konkrétne porušenie
zmluvy o poskytovaní služby a na základe akého konkrétneho ustanovenia tejto zmluvy, si uplatňuje
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, resp. viacerých zmluvných pokút. Navrhovateľ v priebehu konania

argumentoval iba všeobecnou argumentáciou o prijateľnosti, resp. neprijateľnosti zmluvných pokút
v rámci spotrebiteľských zmlúv, bez akéhokoľvek súvisu s uplatnenými zmluvnými pokutami, resp.
okolnosťami konkrétneho prípadu. Riadne odôvodnenie uplatneného nároku sa považuje za splnenie
si povinnosti tvrdenia rozhodných skutočností, ide o tzv. bremeno tvrdenia rozhodných skutočností,
ktoré zaťažuje predovšetkým navrhovateľa, ktorý sa návrhom domáha svojho práva, a v prípade, že ho
neunesie, čo je aj prípad navrhovateľa v tomto konaní, nemôže byť v konaní úspešný. Splnenie si tohto

bremena nie je dosiahnuté tým, že navrhovateľ odkáže súd na faktúru, ako to urobil navrhovateľ, z ktorej
navyše tieto skutočnosti takisto nemožno vyvodiť. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť,
že súd nemôže sám nahrádzať rozhodné skutkové tvrdenia navrhovateľa, od ktorých odvodzuje svoje
právo na žalovanú sumu. Jednak to odporuje zásade kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania,
ktorá je jedným z viacerých vyjadrení zásady rovnosti účastníkov konania, a jednak dispozičnej zásade,

ktorej podstatou je, že nikto (tobôž nestranný súd) s výnimkou navrhovateľa, ktorý je tzv. dominus litis -
pán sporu, nedisponuje konaním a jeho predmetom. Táto zásada je procesným vyústením autonómie
vôle ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva. Ak
by tak súd urobil, tým by automaticky porušil základnú zásadu, a to zásadu jeho nestrannosti, ktorej
zákonným vyjadrením je § 18 Občianskeho súdneho poriadku. Zásada rovnosti účastníkov konania

stanovená v článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je transformovaním zásady rovnosti občanov
pred zákonom ustanovenej v článku 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z uvedeného vyplýva, že súdu tak nie je zrejmé, o akej zmluvnej pokute má voči odporcovi rozhodovať.
Pritom špecifikácia zmluvnej pokuty má podstatný význam. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu známe,

že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktorú si uplatňuje navrhovateľ vo viacerých konaniach ako
právny nástupca pôvodného spoločnosti Slovak Telekom a.s. bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp.zn. 9C/383/2014 zo dňa 21.10.2014.
Tento súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o poskytovaní služby a nájme KZ zo dňa
31.05.2011 v tabuľke č. 3, ktoré znie: "Zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti pri zániku zmluvy

o pripojení zo strany z dôvodov na strane účastníka pred uplynutím 24 - mesačnej doby viazanosti užívať
službu MAGIO SAT : 199,00 eur (DPH sa neuplatňuje); splatnosť "jednorázovo", je neplatná z dôvodu
neprijateľnostitejtopodmienky.Pretopodľa§53aods.1Občianskehozákonníkasúdprávovyplývajúcez
takejto zmluvnej podmienky alebo obdobnej zmluvnej podmienky nemôže priznať. Dokonca dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Právnym predchodcom bolo odporcovi vyfakturovaných faktúrou č. 5729980176
zo dňa 03.08.2011 päť zmluvných pokút, a to vo výške 199 eur, 150 eur, 20 eur, 19,95 eur a 29,95 eur,
pričom z faktúry nie je zrejmé z akého dôvodu (pre aké špecifikované, teda konkrétne porušenie zmluvy)
a na základe akých zmluvných dojednaní. V zmluve o poskytovaní služby neboli dohodnuté zmluvné
pokuty, za Magio box vo výške 150 eur, za diaľkový ovládač vo výške 20 eur, za kartu vo výške 19,95 eur

a za ostatné príslušenstvo vo výške 29,95 eur, ktoré si právny predchodca navrhovateľa vyfaktúroval vo
faktúrezodňa03.08.2011.Vzmluvejedohodaibaozmluvnejpokutevovýške199eur,ktorejdôvodnosť,
resp. podmienky na jej uplatnenie nevyplývajú ani zo znenia návrhu a jeho doplnenia ani z vyúčtovacej
faktúry. Zmluvné pokuty vo výške 150 eur, 20 eur, 19,95 eur a 29,95 eur, ktoré právny predchodca
odporcovi vyfakturoval zo zmluvy nevyplývajú. Z uvedených dôvodov je preto návrh navrhovateľa aj v

časti uplatnenej zmluvnej pokuty nedôvodný, v dôsledku čoho, ho súd zamietol.

Vo zvyšnej časti navrhovateľom uplatneného návrhu, teda v časti žalovanej sumy 66,58 eur spolu s
úrokomzomeškaniasúdnávrhuvyhovelarozhodolosplnenípovinnostiodporcuzaplatiťnavrhovateľovi
sumu 66,58 eur s príslušenstvom. Cena služieb a nájmu s ich popisom bola odporcovi vo faktúrach

vyhotovených právnym predchodcom navrhovateľa riadne špecifikovaná. Súd na základe vykonaného
dokazovania má za dokázané, že odporca nezaplatil cenu za služby poskytnuté právnym predchodcom
navrhovateľa a cenu nájmu zariadenia Magio box. Zároveň sa tým odporca dostal do omeškania so
zaplatením ceny za poskytnuté služby, ktoré boli riadne vyúčtované. Toto omeškanie doposiaľ trvá. Súdpreto rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby a cenu nájmu zariadenia Magio box a zároveň zaplatiť úroky z omeškania z
dlhu, so splnením ktorého je v omeškaní. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 3,64

eur dňom 19.04.2011, pretože právnym predchodcom navrhovateľa bola určená splatnosť tejto sumy
do 17.04.2011 (čo bola nedeľa, teda pondelok 18.04.2011 bol v zmysle § 122 ods.3 Občianskeho
zákonníka posledným dňom splatnosti), do omeškania so zaplatením sumy 12,92 eur dňom 18.05.2011,
pretože právnym predchodcom navrhovateľa bola určená splatnosť tejto sumy do 17.05.2011, so
zaplatením sumy 25,01 eur dňom 18.06.2011, pretože právnym predchodcom navrhovateľa bola určená

splatnosť tejto sumy do 17.06.2011 a do omeškania so zaplatením sumy 25,01 eur, dňom 19.07.2011,
pretože právnym predchodcom navrhovateľa bola určená splatnosť tejto sumy do 17.07.2011(čo bola
nedeľa, teda pondelok 18.07.2011 bol v zmysle § 122 ods.3 Občianskeho zákonníka posledným
dňom splatnosti). V týchto dňoch boli úroky z omeškania určené na základe § 3 ods.1 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka vo výške 9,50 %, resp. 9,25 % ročne.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľ
aj odporca boli v konaní čiastočne úspešní (navrhovateľ bol úspešný na 13,71 % a odporca na 86,29 %),

Odporcovi, ktorý bol v konaní úspešnejší ako navrhovateľ, tak patrí náhrada trov konania v časti 72,58
%. Vzhľadom k tomu, že odporca si v konaní právo na náhradu trov konania neuplatnil a z obsahu spisu
mu žiadne trovy konania ani nevyplývajú, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu, bolo potrebné,

vzhľadom na úspešnosť odporcu v konaní, rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trov
konania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa
súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93,
§ 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri
navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona

č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4
Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však
koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník

ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože
koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké
právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje. Zhrnúc vyššie
uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj vedľajší účastník.
V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší účastník na jeho

strane.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na
ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy

posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu právspotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie

vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné, a to aj vzhľadom k písomnému
vyjadreniu, ktoré vedľajší účastník urobil v konaní.

Uvedený názor súdu je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
čo vyplýva napr. z jeho uznesenia sp.zn. 6 MCdo 9/2013 z 20.06.2014. V ňom dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k obdobnému záveru, ktorý je aplikovateľný aj na toto konanie. Najvyšší súd v
ňom okrem iného uviedol, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 142 až 150 ustanovuje
pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o
náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len
tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (teda nie všetky náklady
majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo

veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pojem „účelnosť“
použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich
s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov
vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je
využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva

na úkor protistrany (napr. zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované zastúpenie v tzv. hromadných
- skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane
(v tejto súvislosti najvyšší súd poukázal aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 3. 2014
sp. zn. I. ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku

a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.
Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy
v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. marca 2014 sp. zn. 6
MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
(skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní, vyhotovených

advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy
nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. Vedľajší účastník
zastúpený advokátom hromadne vstúpil do skutkovo a vecne porovnateľných vecí, pričom v konaní
urobil písomné vyjadrenie k žalobe (prakticky formulárové). Za tejto situácie, ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že v tomto písomnom podaní zároveň uviedol, že súhlasí s rozhodnutím bez pojednávania,

a že prípadného pojednávania sa on ani jeho zástupca nezúčastní a žiada konať a rozhodnúť v
ich neprítomnosti, sa zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú
charakteristiku tzv. hromadných vecí, javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na
právnu ochranu. To má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na
právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo. Vedľajší

účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaným v postavení spotrebiteľa, mohol efektívne
splniť aj bez vynaloženia nadbytočných nákladov na právne zastupovanie v každej skutkovo a právne
takmer totožnej veci. Požiadavke rozumnosti by zodpovedal napríklad taký jeho postup, ktorým by si
vyžiadal právnu službu len na vyhotovenie námietky premlčania, ktorú by potom sám, či už v postavení
vedľajšieho účastníka alebo zástupcu, použil v súdnom konaní vo všetkých porovnateľných veciach.

V danom prípade právny zástupca vedľajšieho účastníka urobil v konaní iba dva úkony právnych služieb,
za ktoré si uplatnil právo na náhradu trov konania. Išlo o prevzatie zastúpenia a o písomné vyjadrenie
k návrhu. Po posúdení obsahu tohto vyjadrenia súd konštatuje, že ide o posúdenie právne a skutkovo
nenáročné, a čo je najpodstatnejšie, ide o vyjadrenie, ktoré právny zástupca vedľajšieho účastníka

zasiela v desiatkach prípadov, ktoré prejednáva konajúci súd. Tieto vyjadrenia sa vo svojej podstate
takmer nelíšia. Teda toto vyjadrenie mohol urobiť vedľajší účastník aj bez svojho právneho zástupcu.

Ako je uvedené vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť
vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka

dať sa v konaní zastúpiť advokátom. V opačnom prípade vzniká legitímna pochybnosť o tom, či právo
dať sa zastúpiť nie je iba zneužitím tohto práva, ktorého cieľom je získanie peňažného plnenia, v podobe
priznaných trov právneho zastúpenia, a to aj s ohľadom na okolnosti, ktoré sú uvedené vyššie.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.