Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. apríl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6611218041
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6611218041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána

Gandžalu,PhD.ačlenovsenátuMgr.KatarínyKatkovejaJUDr.AmyOdalošovej,vprávnejvecižalobcov
1/ M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., a 2/ G. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX,
XXX XX T. N., obidvaja právne zastúpení JUDr. Erikou Golskou, advokátkou, Advokátska kancelária so
sídlom T. G. Masaryka 29, 984 01 Lučenec, proti žalovaným 1/ F. G., nar. XX. XX.XXXX, bytom R. XX,
XXX XX T. N., a 2/ M. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XX, XXX XX T. N., obidvaja právne zastúpení
JUDr. Elenou Matulovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Železničná 7, 987 01 Poltár, o
zriadenie vecného bremena, na základe odvolania žalovaných 1/ a 2 proti rozsudku Okresného súdu

Lučenec č.k. 12C/183/2011 - 192 zo dňa 13. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho
konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 67,88 Eur, na účet ich právnej zástupkyne
JUDr. Eriky Golskej, advokátky, vedený v H. N., a. s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol:
XXXXXXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 13. 12.

2012 zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov 1/, 2/ ako bezpodielových spoluvlastníkov v podiele
1/1 stavby - rodinného domu súpisné číslo XX, ktorý je vedený podľa výpisu z katastra nehnuteľností v
katastrálnom území R., Obec R., okres A., zapísaný na Liste vlastníctva číslo XX, spočívajúce v práve
cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok parcela číslo XXXX/XX a v
práveuloženiakanalizačnéhopotrubiavpriľahlompozemkuparcelačísloXXXX/XX-zastavanéplochya
nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je vedený podľa výpisu z katastra nehnuteľností v katastrálnom území
R., Obec R., okres A. a je zapísaný na Liste vlastníctva číslo XX ako parcela registra "C" evidovaná

na katastrálnej mape ako bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/, 2/ v podiele 1/1 (prvý výrok).
Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania vo výške
99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 755,14 Eur, na presne špecifikovaný účet právnej
zástupkyne žalobcov, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok). Zároveň
uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 21,59 Eur, v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (tretí výrok).
Vodôvodnenírozhodnutiaokresnýsúdkonštatoval,žežalobcovia1/a2/akobezpodielovíspoluvlastníci

v podiele 1/1 stavby - rodinného domu súpisné číslo XX, zapísaného na LV číslo XX, katastrálne územie
R., Obec R., okres A. sa domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty prechodu
pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok parcela číslo XXXX/XX a v práve uloženia
kanalizačného potrubia na priľahlom pozemku parcela číslo XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria ovýmere XXX m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV číslo XX, katastrálne územie R., Obec
R., okres A. ako parcela registra "C" v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/, 2/ v podiele 1/1.
Žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených podľa výpisu z KN v k. ú.

R., Obec R., okres A., zapísaných na LV číslo XX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej
mape pod parcelným číslo XXXX/X - záhrady o výmere X m2, parcela číslo XXXX, súpisné číslo XX -
zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parcela číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela číslo X
XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcela číslo XXXX/XX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere XXX m2 v podiele každého žalovaného 1/1. V prípade uvedených nehnuteľností
sa jedná o rodinný dom súpisné číslo XX, ktorý je obývaný žalovanými 1/, 2/ a pozemok parcelné číslo
XXXX pod týmto rodinným domom a ostatné pozemky priľahlé k rodinnému domu. Žalobcovia v žalobe
uviedli, že k ich rodinnému domu súpisné číslo XX je možný prístup len cez pozemok žalovaných 1/, 2/
parcela číslo XXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorý je od roku 2001, kedy
žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu, používaný ako prístupová cesta. Žalobcovia

1/, 2/ boli dobromyseľní, že kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 02.12.2003 medzi žalobcom 1/ v právnom
postavení kupujúceho a obchodnou spoločnosťou Slovglass, a. s. so sídlom Poltár, v právnom postavení
predávajúceho, nadobudol aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na pozemok parcela číslo XXXX/
XX, teda k prístupovej ceste k rodinnému domu súpisné číslo XX. Zostávajúci spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1 mali taktiež odkúpiť žalovaní 1/, 2/, ktorí bývajú v susedstve a taktiež prístupovú cestu

užívajú. Od spoločnosti Slovglass, a. s. žalobca 1/ nadobudol do svojho výlučného vlastníctva pozemky
priľahlé k rodinnému súpisné číslo XX. Až do novembra 2010 mali žalobcovia 1/, 2/ za to, že im k
prístupovej ceste vedenej ako parcela číslo XXXX/XX patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1, avšak
v uvedenom čase sa od žalovaných 1/, 2/ dozvedeli, že títo odkúpili predmetný pozemok v celosti a
stali sa tak jeho bezpodielovými spoluvlastníkmi, zapísaných na LV číslo XX, k. ú. R.. V roku 2001,

keď mali odkupovať parcely, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy od spoločnosti Slovglass, a. s., bol
vypracovaný geometrický plán, kedy sa rátalo s tým, že domy si kúpia jednak žalobcovia a jednak
žalovaní, a čo sa týka prístupovej cesty rátalo sa s tým, že obe strany sporu budú jej vlastníkmi v podiele
1. V tom čase táto parcela XXXX/XX bola označená ako parcela číslo XXXX/XX. Takto to bolo zahrnuté
aj do Kúpnej zmluvy uzatvorenej so Slovglass, a. s. Poltár zo dňa 02. 12. 2003, ktorá však v takomto

znení nebola zavkladovaná, ale bola zavkladovaná až po napísanom Dodatku číslo 1 z roku 2004, z
ktorého predmetná parcela bola vypustená. Kúpnu cenu za predmetnú parcelu im však predávajúci
nevrátil. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaných viackrát vyzvali na uzatvorenie Dohody o zriadení
vecného bremena spočívajúceho v ich práve cesty cez pozemok žalovaných parcelné číslo XXXX/XX,
avšak žalovaní takúto dohodu odmietli uzavrieť. Pozemok parcela číslo XXXX/XX je jedinou do úvahy

prichádzajúcou prístupovou cestou k ich rodinnému domu súpisné číslo XX. Možnosti zriadenia inej
prístupovej cesty po okolitých pozemkoch sú vylúčené, z dôvodu že na pozemku parcela číslo XXXX/
X a parcela číslo XXXX/X sú zriadené záhradky vo vlastníctve Slovglass, a. s., užívané nájomcami, sú
na nich vysadené ovocné stromy a sú oplotené, v blízkosti vedie železničná trať a verejný plynovod.
Cez pozemok parcela číslo XXXX/X tečie potok bez možnosti prejazdu bez mostíka. Pozemok parcela

číslo XXXX/X je vo vlastníctve Spoločenstva vlastníkov lesa České Brezovo, ktoré nesúhlasí s jeho
odpredajom, pričom zriadenie práva prechodu cez tento pozemok by nebolo možné taktiež z dôvodu,
že sa jedná o strmý svah. V prípade pozemkov parcela číslo XXXX/X a XXXX/X sa taktiež jedná o
strmý svah s vylúčením práva prechodu. Z uvedených dôvodov sa preto žalobcovia domáhali podľa
ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zriadenia navrhovaného vecného

bremena.
Na základe vykonaného dokazovania (ktoré v odôvodnení rozhodnutia podrobne a konkrétne
špecifikoval) a jeho vyhodnotenia dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná. V
tejto súvislosti poukázal na to, že „najmä z výsluchu svedkov O. J., O. O., R. S., H. Z., ako aj z
vykonanej ohliadky a priložených fotografii mal za to, že žalobcovia nemajú inú možnosť prístupu ku

svojej nehnuteľnosti ako cez prístupovú cestu, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Vypočutí svedkovia,
ktorí bývali v Obci R. už v minulosti, resp. bývajú aj v súčasnosti, sami potvrdili, že aj v minulosti sa
táto prístupová cesta používala ako prístupová cesta do nehnuteľnosti žalobcov, resp. do nehnuteľnosti
na tzv. «A.», ktorá bola nad rodinným domom žalobcov, v súčasnosti sa však už tam táto nehnuteľnosť
nenachádza. V podstate aj vypočutí svedkovia H. Z., resp. aj z čestného prehlásenia svedkyne O.

P. vyplýva, že táto cesta tu bola aj v minulosti, avšak podľa ich vyjadrenia sa po nej chodievalo len
pešo. Svedkyne, ktorých navrhli vypočuť žalovaní neuviedli, že žalobcovia, resp. iní ľudia, ktorí bývali
v minulosti v tejto nehnuteľnosti mohli sa do nej dostať inou cestou, ako tou, ktorá je predmetom tohtosporu. Aj z uvedených svedeckých výpovedi vyplýva, že sporná parcela XXXX/XX je jediná, ktorou sa
žalobcovia vedia do svojej nehnuteľnosti dostať.“
Následne okresný súd uviedol, že: „Čo sa týka uloženého kanalizačného potrubia na parcele číslo

XXXX/XX, toto žalovaní najprv nenamietali, avšak na pojednávaní dňa 16.10.2012 už nesúhlasili ani s
vecným bremenom v práve uloženia kanalizačného potrubia, pretože podľa ich tvrdenia k tomuto súhlas
nedali. Zo žalobcami predložených listinných dôkazov, ktoré sa týkajú výstavby kanalizačného potrubia
je zrejmé, že dňa 14. 05. 2008 ohlásili drobnú stavbu, kde sa jednalo o výmenu kanalizačného potrubia
už existujúcej kanalizácie za plastové na pozemku parcela XXXX/XX (v súčasnosti sporná parcela číslo

XXXX/XX) zapísaná na LV číslo XX k. ú. R.. Obec vydala súhlasné stanovisko k výmene tohto potrubia.
Žalovaní sa stali vlastníkmi spornej parcely XXXX/XX až v roku 2010 z čoho je zrejmé, že súhlas k
zriadeniu kanalizačného potrubia nemohli dať, nakoľko neboli vlastníkmi tejto spornej parcely a spornú
parcelu teda museli kupovať s vedomím, že je tam uložené kanalizačné potrubie, resp. aj s tým, že
uvedená parcela je využívaná ako prístupová cesta, nakoľko na liste vlastníctva sporná parcela číslo
XXXX/XX o výmere XXX m2 bola označená ako spôsob využitia číslo XX, čo znamená pozemok, na

ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta,
chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti.“
Vsúvislostisnámietkoužalovaných1/a2/,žesúdnemôženapredmetnejparcelezriadiťvecnébremeno
voformeprávaprechoduautom,pretožetechnickánorma736110-projektovaniemiestnychkomunikácii
hovorí, aká má byť šírka cesty, pričom sporná parcela ohľadne šírky nezodpovedá tejto STN, okresný

súd konštatoval, že „Slovenská technická norma 736110 - projektovanie miestnych komunikácii za
miestnukomunikáciupovažujepozemnúkomunikáciu,ktorájesúčasťoudopravnéhovybaveniaurčitého
sídelného útvaru alebo vytvára dopravné spojenie v jeho záujmovom území. Technickú normu 736110
nemožno aplikovať na spornú parcelu číslo XXXX/XX z dôvodu, že neslúži ako dopravné spojenie pre
široký okruh obyvateľstva, ale len pre žalobcov, ktorí chcú zriadiť na nej vecné bremeno v práve cesty

prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom.“
Na základe argumentácie žalovaných sa okresný súd zaoberal i otázkou, či by v donom prípade
prichádzala do úvahy i iná možnosť prístupu žalobcov do svojej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti uviedol,
že: „Alternatívy, ktoré navrhli žalovaní 1/a 2/ ako možné prístupy žalobcov do ich nehnuteľnosti, by
si vyžadovali jednak súčinnosť tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania (Komposesorát A. O.,

s.r.o. České Brezovo, Slovglass, s.r.o. so sídlom Poltár) a taktiež podľa názoru súdu sú neprijateľné,
nakoľko prístup žalobcov do ich nehnuteľnosti by bol za veľmi sťažených terénnych podmienok (strmý
svah, blízkosť plynového potrubia, potok), umožňovali by využívať nehnuteľnosť žalobcov len za
obtiažnych podmienok, lebo by mohli mať prístup do svojej nehnuteľnosti jedine pešo, bez možného
plnohodnotného využitia nehnuteľnosti. Taktiež by vznikali aj dodatočné náklady a u tretích osôb by

musela byť zabezpečená aj zmena charakteru užívania ich nehnuteľnosti.“ Zároveň poukázal na to, že
„susedný vlastník Urbárska spoločnosť Komposesorát A. O., s.r.o. zaujal negatívne stanovisko k žiadosti
žalobcu za účelom vybudovania prístupovej cesty, resp. odkúpenia ich pozemkov pre účely vstupu do
ich nehnuteľnosti (č. l. 104 spisu)“ a „aj z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovglass,
s.r.o. Poltár, L.. G. je zrejmé, že pozemky, ktoré sú vo vlastníctve úpadcu sa môžu predávať len formou

verejnej obchodnej súťaže ako časť podniku. Keďže ani sám vlastník nehnuteľnosti nesúhlasí s ich
odpredajom (alternatíva dva), pričom aj keby táto alternatíva do úvahy prichádzala, žalobcovia by museli
vynaložiť veľkú časť jednak finančných prostriedkov na realizáciu prístupovej cesty aj to až potom, ak by
nadobudli vlastnícke právo k parcelám, ktoré sú vo vlastníctve Slovglass s.r.o., tohto času v konkurze,
pričom by taktiež musela byť zabezpečená aj zmena charakteru v užívaní jednotlivých parciel.“ Okrem

toho okresný súd poznamenal, že „v okolí týchto parciel, ktoré sú vo vlastníctve Slovglass, s.r.o. ide
plynovodné potrubie, kde platí ochranná zóna a nie je tu možné vykonávať stavebné úpravy a práce.“
Z uvedených dôvodov okresný súd „zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov 1/ a 2/ spočívajúce v
práve cesty pešo aj autom cez pozemok žalovaných, nakoľko mal za to, že prístup žalobcov 1/ a 2/
ku svojmu rodinnému domu nemožno zabezpečiť inak, a taktiež nemožno inde umiestniť kanalizačné

potrubie, a preto zriadil vecné bremeno aj v práve uloženia kanalizačného potrubia žalobcami na
pozemku žalovaných,“ pričom konštatoval, že „je nepochybné, že žalovaní 1/, 2/ keď kupovali spornú
parcelu v roku 2010 už v nej bolo založené kanalizačné potrubie, takže si museli byť vedomí, že kupujú
nehnuteľnosť aj s kanalizačným potrubím, ktoré využívajú žalobcovia, a pokiaľ s týmto nesúhlasili túto
parcelu kupovať nemali.“

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania
voči žalovaným 1/ a 2/, ktorí boli v konaní neúspešní. V odôvodnení rozhodnutia podrobne špecifikoval
štruktúru priznanej náhrady trov konania a spôsob jej výpočtu.Proti rozsudku okresného súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania v prvom rade poukázali na to, že spor
rozvrátil rodinné vzťahy účastníkov konania. V dôsledku rozhodnutia došlo k obmedzeniu užívania ich
majetku. Cesta, na ktorú súd zriadil vecné bremeno prechádza cez ich pozemok a znehodnocuje ich
majetok. Ďalej uviedli, žalobcovia podali žalobu bez toho, aby sa s nimi dohodli mimosúdne. Tvrdenia
žalobcov o tom, že sa chceli dohodnúť mimosúdne sa nezakladá na pravde. Ich úmyslom bolo to, aby

získali prístupovú cestu. Oni (žalovaní) si nehnuteľnosti, ktoré vlastnia riadne odkúpili a aj žalobcovia si
mali možnosť predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť. Podľa ich názoru v prípade predmetnej nehnuteľnosti
„nemôže ísť o cestu na prejazd motorovým vozidlom, lebo to odporuje Slovenskej technickej norme
736110 projektovanie miestnych komunikácií, projektovanie miestnych komunikácií ...“. Ďalej žalovaní
poukázali na to, že „súdu predložili dve iné možnosti prístupu. Jeden prístup je možný po pozemku a
na túto cestu dali vypracovať aj geometrický plán č.j. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorým sa súd zaoberal

okrajovo, hoci by išlo o možný spôsob realizácie prístupovej cesty žalobcov k ich domu. (...) Vlastníkom
týchto parciel je Sloglass Poltár, s.r.o., ktorý v súčasnosti nehnuteľnosti neodpredáva, no bola by
možnosťuzavretianapríkladnájomnejzmluvy.Vminulostivšakpredávalsvojepozemky,pretojeotázne,
prečo si žalobcovia nezabezpečili prístupovú cestu vtedy, teda mohli si pristupovanú cestu odkúpiť.
(...) Predmetný geometrický plán bol predložený na pojednávaní dňa 16. 10. 2012. Súd túto alternatívu

posúdil ako nereálnu z dôvodu, že touto časťou prechádza plynové potrubie. No z geometrického plánu
nič také nevyplýva.“ Ak žalobcovia namietali (i) to, že sa tu nenachádza most, cez ktorý by prechádzali,
tak v tejto súvislosti poukázali na to, že „všetci vlastníci rodinných domov v R. si museli vybudovať mosty
na vlastné náklady. Teda aj tu by sa to dalo zrealizovať, no na to je potrebná investícia.“ Pokiaľ súd
vyhodnotil ako nereálnu aj druhú alternatívu prístupovej cesty, nakoľko využitiu patričných pozemkov

na tento účel bráni nevyhovujúci terén, ktorým je strmý svah a množstvo stromov, tak v tejto súvislosti
poukázali na to, že „táto cesta by sa dala vybudovať a nachádza sa priamo nad parcelou, na ktorú súd
zriadil vecné bremeno. Teda žalobcovia by mali možnosť vybudovať si túto prístupovú cestu, no pre
nich je jednoduchšie a hlavne i lacnejšie prísť k prístupovej ceste takýmto spôsobom, teda zriadením
vecnéhobremenaatvrdiť,žeinámožnosťnieje,hocije.“Žalobcoviasikúpilisvojudomovúnehnuteľnosť

v roku 2001 „a veľmi dobre poznali všetky problémy ohľadne prístupovej cesty. Parcela č. XXXX/XX
nikdy neslúžila ako prístupová cesta na prejazd motorovým vozidlom.“ Okrem toho poukázali na to, že
„žalobcovia vyhlásili, že žiadne motorové vozidlo nevlastnia. Pravdou je však, že používajú traktor s
vlečkami naloženými napríklad drevom. (...) V nepriaznivom daždivom počasí rodí traktor veľké koľaje
a voda potom steká dole k ich domu, čím znehodnocuje ich majetok.“

V súvislosti so zriadením vecného bremena v prospech žalobcov spočívajúceho v práve uloženia
kanalizačného potrubia v pozemku parc. č. XXXX/XX poukázali na to, že „žalobcovia na pojednávaní
tvrdili, že predložia projektovú dokumentáciu ako i ďalšie doklady, no žiadnu dokumentáciu nepredložili
a súd i napriek tomu zriadil vecné bremeno v prospech žalobcov spočívajúce v práve uloženia
kanalizačnéhopotrubianaparc.č.XXXX/XX“ataktiežpoukázalina„Slovenskútechnickúnormu755115,

podľa ktorej najmenšia vzdialenosť studne od zdroja možného znečistenia, v tomto prípade kanalizácie
je 5 metrov pri málo priepustnom prostredí a 12 metrov pri priepustnom prostredí, a od verejnej
komunikácie (cesty) je najmenšia vzdialenosť 12 metrov pri málo priepustnom prostredí a 30 metrov
pri priepustnom prostredí“, pričom zároveň uviedli, že studňa, ako ich „jediný zdroj pitnej vody je od
kanalizácievzdialenálen2metreaodspornejprístupovejcestyjevzdialenálen0,5metra,tedaodporuje

to uvedenej slovenskej technickej norme.“ Opakovane poukázali na to, že „sporná parcela v minulosti
vždy slúžila len ako chodník a nie ako prístupová cesta na prechod motorovým vozidlom (...) a tvrdenia
svedkov sa nezakladajú na pravde.“ Záverom uviedli, že „vecné bremeno možno zriadiť vtedy, ak prístup
vlastníka k svojej stavbe nie je možné zabezpečiť inak, no v tomto konkrétnom prípade existujú aj iné
prístupové cesty.“

Žalobcovia 1/ a 2/ (prostredníctvom právnej zástupkyne) v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných
1/ a 2/ uviedli, že ich odvolanie považujú za nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdil. Podrobne sa vyjadrili k dôvodom a argumentom uvedeným v odvolaní.
Tvrdenie žalovaných, že pred podaním žaloby na súd sa nesnažili o mimosúdne vyriešenie sporu

označili za nepravdivé. V tejto súvislosti uviedli, že brali zreteľ na skutočnosť, že so žalovanými
sú v príbuzenskom vzťahu a preto ešte pred začatím súdneho konania dali na vlastné náklady
vypracovať zmluvu o zriadení vecného bremena, žalovaní ju však odmietli podpísať. Následne sa
snažili predísť súdnemu konaniu aj prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne, ktorápozvala žalovaných do svojej advokátskej kancelárie za účelom mimosúdneho vyriešenia sporu, avšak
aj toto mimosúdne jednanie bolo z dôvodu nesúhlasu žalovaných neúspešné. Súdne konanie využili
ako poslednú možnosť zabezpečenia prístupu k rodinnému domu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie

žalovaných,žemalimožnosťodkúpiťspornýpozemokparc.č.XXXX/XX.Pokiaľžalovanípoukazovalina
to, že i ďalšie dve alternatívy prístupu k ich rodinnému domu považujú za prijateľné, tak v tejto súvislosti
uviedli, že prvostupňový súd vykonal v rámci ohliadky šetrenie na mieste samom a samotná právna
zástupkyňa žalovaných len veľmi ťažko prechádzala terénom, ktorý žalovaní navrhli ako alternatívu č. 1.
Napriek tomu, že v prípade tejto alternatívy dochádza k ťažkostiam brániacim čo i len k pešiemu prístupu

ich nehnuteľnosti, žalovaní navrhujú túto alternatívu využiť aj na prejazd motorovým vozidlom. Okrem
toho poukázali na skutočnosť, že v priebehu prvostupňového konania predložili jednak nesúhlasné
stanovisko Komposesorátu A. O., ako vlastníka pozemkov, cez ktoré by viedol prístup podľa alternatívy
č. 1, a taktiež nesúhlasné stanovisko L.. U. G., správcu konkurznej podstaty Slovglass Poltár. s.r.o.
k odkúpeniu pozemkov, cez ktoré by viedol prístup podľa žalovanými navrhovanej alternatívy č. 2.
Za nepravdivé označili aj tvrdenie žalovaných že predmetná parcela nikdy neslúžila ako prístupová

cesta na prejazd motorovým vozidlom. V tejto súvislosti poukázali na konkrétne svedecké výpovede.
V súvislosti s argumentáciou žalovaných týkajúcou sa uloženia kanalizačného potrubia v predmetnom
pozemku, v rámci ktorej namietali, že nepredložili kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa vybudovania
kanalizačného potrubia uviedli, že i toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, nakoľko súdu predložili
všetky existujúce doklady týkajúce sa kanalizačného potrubia, s ktorými sa žalovaní oboznámili na

pojednávaní dňa 15. 11. 2012. Keďže namietali pravosť týchto dokladov, súd si vyžiadal dokumentáciu
z Obecného úradu v R., pričom zaslaná dokumentácia sa zhodovala s tou, ktorú predložili súdu oni.
Z uvedenej dokumentácie vyplýva, že vybudovali kanalizačné potrubie, t.j. vymenili staré kanalizačné
potrubie za nové plastové potrubie, za účasti právnych predchodcov žalovaných - S. G. a O. G. - ktorí
k vybudovaniu kanalizačného potrubia nevzniesli v rámci stavebného konania žiadne námietky. Nie je

teda pravdou tvrdenie žalovaných, že kanalizácia bola vybudovaná bez súhlasu vlastníka. V súvislosti
s novou argumentáciou žalovaných uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa malej vzdialenosti studne od
kanalizačného potrubia uviedli, že studňa nie vedená na LV č. XX na, ktorom sú uvedené všetky
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, ktorých sa týka toto konanie. Nie je pravdivé ani tvrdenie
žalovaných, že studňa je ich jediným zdrojom pitnej vody. Nehnuteľnosť žalovaných je napojená na

verejný vodovod, z ktorého žalovaní čerpajú pitnú vodu.

Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov - ďalej len „O.s.p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok
okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré
je jednak podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava
so všetkými relevantnými otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v

ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p.) preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných uvedené v
odvolaní.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní v zásade neuviedli žiadne také
relevantné okolnosti, skutočnosti a argumenty, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania aktoré by neboli prvostupňovým súdom v rozhodnutí zohľadňované a s ktorými by sa prvostupňový súd
v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysporiadal.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd vykonal náležité a dôsledné dokazovanie (ktorého
súčasťou bola aj ohliadka na mieste samom), z ktorého nebolo možné vyvodiť iný záver, ako to, že
vzhľadom ku všetkým relevantným okolnostiam (ktoré prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia
podrobne analyzoval), ako jediná reálna možnosť prístupu žalobcov k svojmu rodinnému domu je cez
sporný pozemok parc. č. XXXX/XX vlastnícky patriaci žalovaným. Ďalšie alternatívy prístupu, ktoré

navrhovali žalovaní, z objektívnych dôvodov (ktoré prvostupňový súd presne konkrétne špecifikoval a
ktoré žalovaní relevantným spôsobom nevyvrátili alebo nespochybnili) neprichádzali do úvahy, resp. boli
de facto nerealizovateľné.
Neobstojí tvrdenie žalovaných, že žalobcovia pristúpili k súdnemu sporu bez toho, aby sa pokúsili o
mimosúdne vyriešenie situácie. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že mali záujem o mimosúdne
vyriešenie sporu, avšak žalovaní ich návrh na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena

neakceptovali. Keďže i samotní žalovaní konštatovali výrazné narušenie vzájomných (dokonca
rodinných) vzťahov, je logické, že žalobcovia pristúpili k jedinému možnému spôsobu vyriešenia situácie
vo forme zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím.
Taktiež neobstojí argument žalovaných, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX (pôvodne parc.
č. XXXX/XX) nikdy neslúžil ako prístupová cesta k nehnuteľnosti žalobcov. Toto ich tvrdenie bolo v

rámci prvostupňového konania vyvrátené jednotlivými svedeckými výpoveďami, ktorých vierohodnosť
žalovaní nedokázali spochybniť žiadnym konkrétnym spôsobom, respektíve dôkazom. Rozhodne
takýmto relevantným spochybnením nie je ich všeobecné konštatovanie, že „tvrdenia svedkov sa
nezakladajú na pravde“.
Odvolací súd považuje za účelový a právne nedôvodný i argument žalovaných, že na predmetnej

parcele nie je možné zriadiť vecné bremeno vo forme práva prechodu autom, pretože je to v rozpore s
technickou normou 736110. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje jednak na príslušnú argumentáciu
prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale i na vlastnú argumentáciu uvedenú v
uznesení sp. zn. 12Co/534/2013 zo dňa 04. 12. 2013, ktorým potvrdil uznesenie prvostupňového súdu
zo dňa 20. 09. 2013 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovaným povinnosť zdržať sa

stavebných a iných obdobných zásahov do pozemoku parc. č. XXXX/XX.
Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie okresného súdu o zriadení vecného bremena v prospech
žalobcov, spočívajúceho v práve cesty prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok
žalovaných parc. č. XXXX/XX je vecne správne.
Pokiaľ žalovaní namietali (i) zriadenie vecného bremena cez uvedený pozemok, spočívajúceho v

práve uloženia kanalizačného potrubia, tak aj v tejto časti rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje s
rozhodnutím prvostupňového súdu a v celom rozsahu i s jeho odôvodnením. Z vykonaného dokazovania
jednoznačne vyplývať, že kanalizačné potrubie bolo súčasťou predmetného pozemku už v dobe, keď
sa žalovaní stali jeho vlastníkmi a teda museli si byť vedomí, že kupujú nehnuteľnosť aj s kanalizačným
potrubím, ktoré využívajú žalobcovia. Žalobcovia previedli výmenu starého kanalizačného potrubia za

nové, pričom túto činnosť realizovali administratívne správnym spôsobom, pričom zo strany vtedajších
vlastníkov pozemku neboli v rámci stavebného konania vznesené žiadne námietky. V súvislosti s
námietkou žalovaných, týkajúcou sa malej vzdialenosti kanalizačného potrubia od studne odvolací súd
uvádza, že žalovaní túto skutočnosť prezentovali ako novú skutočnosť až v rámci odvolacieho konania
a keďže je nesporné, že nemôže ísť o skutočnosť, ktorú objektívne nemohli prezentovať do rozhodnutia

prvostupňového súdu (§ 205a ods. 1 O.s.p.), sama osebe nemôže byť relevantným odvolacím dôvodom.
Odhliadnuc od uvedeného procesnoprávneho aspektu, žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že
by kanalizačné potrubie znehodnocovalo vodu v studni, že voda zo studne je ich jediným zdrojom pitnej
vody, teda. že sú na vode zo studne odkázaní a závislí. Odvolací súd preto považuje i túto i argumentáciu
za účelovú.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

Žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní a preto im podľa § 224 ods. 1, s použitím § 142

ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Toto právo si riadne a včas uplatnili v
písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ a 2. Na základe týchto skutočností odvolací súd zaviazal
žalovaných 1/ a 2, ktorí boli v odvolacom konaní neúspešní, k solidárnej povinnosti nahradiť žalobcom 1/
a 2/ trovy odvolacieho konania v celkovej výške 67,88 Eur. Uvedené trovy odvolacieho konania žalobcov1/ a 2/ predstavujú trovy ich právneho zastúpenia pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby a to za podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalovaných 1/ a 2 vo veci samej zo dňa 11.
01. 2013 v sume 60,07 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená podľa § 11 ods. 1 písm. a/, s

použitím § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení zmien a
doplnkov - ďalej len „vyhláška“) a z režijnej paušálnej náhrady výdavkov vo výške 7,81 Eur (§ 16 ods. 3
vyhlášky), s tým, že žalovaní 1/ a 2 sú uvedené trovy odvolacieho konania povinní nahradiť žalobcom
1/ a 2/ solidárne, a to podľa § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám, resp. na účet ich právnej zástupkyne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.