Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815203856
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815203856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
Y. XXX a otec S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., R. XXX/X, o návrhu otca na zníženie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 6P/67/2015-69 zo dňa 19. novembra
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na
mal. A. na sumu 25 až 30 Eur. V súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov zisťoval, či došlo k zmene pomerov od času posledného rozhodovania
o vyživovacej povinnosti otca, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom okresného súdu Námestovo zo dňa
19.07.2011 v spojení s rozhodnutím krajského súdu Žilina zo dňa 12.12.2011 tak, že otcovi bola uložená
povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 70 Eur mesačne. Zistil, že v čase posledného

rozhodovania súdu bol otec dobrovoľne nezamestnaný, privyrábal si brigádnickou formou a jeho príjem
dosahoval výšku okolo 200 až 300 Eur mesačne. Matka maloletej bola v tomto období na rodičovskej
dovolenkesmaloletouajejpríjemtvorilrodičovskýpríspevokaprídavoknadieťavcelkovejvýške212,11
Eur. Otec už raz o zníženie vyživovacej povinnosti žiadal, a to návrhom zo dňa 08.03.2013 z dôvodu, že
bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a z evidencie nezamestnaných bol vyradený
pre nespoluprácu. Dňa 18.03.2013 uzatvoril zmluvu so Študentským servisom, s.r.o., Košice na dobu
neurčitú, kde mal mesačnú mzdu vo výške 368,46 Eur. Tento návrh otca bol rozsudkom Okresného

súdu Námestovo zo dňa 29.05.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.10.2013
zamietnutý.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že otec bol zamestnancom
spoločnosti Študentský servis, s.r.o., Košice do 23.07.2015. V období od 23.10.2014 do 28.06.2015 bol
práceneschopný, po ukončení práceneschopnosti však nenastúpil do zamestnania a nereagoval ani na
výzvy zamestnávateľa, jeho pracovný pomer bol tak na základe hrubého porušenia pracovnej disciplíny
dňom 23.07.2015 ukončený. Ďalej mal zistené, že počas práceneschopnosti boli otcovi vyplácané

nemocenské dávky vo výške cca 250 Eur. Otec predložil okresnému súdu pracovnú zmluvu s firmou
sídliacou v Rakúsku a potvrdenie o príjme za mesiac júl, august a september 2015 vo výške 107,- Eur
mesačne.Matka pracuje ako čašníčka a jej priemerný mesačný zárobok od januára do apríla 2015 dosahoval
výšku 401,50 Eur.
Zmenu pomerov zistil na strane mal. A., ktorá aktuálne navštevuje materskú škôlku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu ustálil, že nie sú dôvody na zníženie vyživovacej
povinnosti. V čase posledného rozhodovania bol otec dobrovoľne nezamestnaný a živil sa iba
brigádnicky. Následne mal pravidelnú mesačnú mzdu, avšak svojim zavineným správaním zapríčinil, že
snímbolukončenýpracovnýpomer.Neuveriltvrdeniamotca,žejehojedinýmesačnýpríjempredstavuje
sumu 107 Eur, nakoľko by mu nepostačoval ani na pokrytie výdavkov na cestovnom do zamestnania.

Ďalej konštatoval, že o výške výživného bolo súdom rozhodované už pred viac ako štyrmi rokmi, teda
od posledného rozhodnutia došlo k zvýšeniu životných potrieb na strane maloletej, ktorá navštevuje
predškolské zariadenie.
O trovách konania rozhodol okresný súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že ich náhradu
účastníkom konania nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd rozhodoval
len v prospech matky maloletej a na jeho životnú úroveň nebral ohľad. Uviedol, že so svojou aktuálnou
manželkoumásyna,ktorýmášelestnasrdci,vyžadujesiintenzívnustarostlivosť,tiežnavštevuješkôlku,
kde mesačne platí 30 Eur. Na úhradu týchto nákladov nemá dostatok finančných prostriedkov, snaží sa
mu pomáhať jeho matka. K nej sa často chodia kúpať, ako aj stravovať. Žiadal, aby mu bolo vyhovené

aspoň v časti.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázal na to, že otec mal pravidelný príjem, avšak
sám sa ho zbavil tým, že zavineným konaním zapríčinil zrušenie pracovného pomeru, z ktorého tento
príjem plynul. Žiadal, aby krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec maloletú nenavštevuje, od narodenia jej neposlal
žiaden darček k osobnému sviatku alebo k Vianociam, výživné riadne neplatil a musela podávať návrhy
na exekúciu. Poukázala na to, že maloletá má alergiu na bielkoviny a kravské mlieko, z ktorého dôvodu
jej musí upravovať stravu, s čím súvisia zvýšené výdavky. Mesačne dopláca aj na jej lieky, okrem toho

hradí úver, ktorý si zobrala na kúpu motorového vozidla, nakoľko pracuje na zmeny a nemá dobré
autobusové spojenie.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Z citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov. Musí však ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom.

Okresný súd náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti, ktoré bolo treba pre posúdenie dôvodnosti nároku
otca na zmenu vyživovacej povinnosti zisťovať a pri ustálení stavu veci postupoval dostatočne dôsledne.
Otec v podanom odvolaní nespochybňoval závery okresného súdu o zmene pomerov na strane mal. A.
od posledného rozhodovania o jeho vyživovacej povinnosti. Namietal však, že okresný súd dostatočne
dôsledne neprihliadal k jeho aktuálnym osobným a majetkovým pomerom. Krajský súd však rovnako ako

okresný súd dospel k záveru, že nebola preukázaná existencia takých okolností, ktoré by odôvodňovali
zmenu (zníženie) vyživovacej povinnosti otca. Jeho námietky o zhoršení osobných majetkových
pomerov nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa dôsledne zaoberal skúmaním skutočností, na
základe ktorých došlo k zhoršeniu pomerov otca oproti času predchádzajúcej úpravy výživného.

Preurčenierozsahuvyživovacejpovinnostijenutnévychádzaťzustanovenia§62ods.2akoaj§75ods.
1 Zákona o rodine. Podľa týchto ustanovení pri určení výživného, súd prihliada na odôvodnené potreby
oprávneného (dieťaťa) ako aj na schopnosti a možnosti povinného (rodiča). Schopnosti a možnosti
povinného je nutné chápať tak, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodiča, alejeho reálne zárobkové a majetkové možnosti, pretože povinnosťou rodičov je venovať všetky sily na
dôsledné zabezpečenie výživy svojich detí v záujme ich riadneho telesného aj duševného vývoja. Súd
tak prihliada k schopnostiam a možnostiam povinného rodiča tiež vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo nejakého majetkového prospechu.

V prejednávanej veci bol povinný rodič - otec ku dňu podania návrhu ( k 22.06.2015) zamestnaný v
spoločnosti Študentský servis, s.r.o., Košice a jeho priemerný zárobok v tejto spoločnosti dosahoval cca
368 Eur. Teda v čase podania žalobného návrhu mal otec vyšší príjem, než v čase, keď bolo naposledy

rozhodované o jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom okresného súdu zo dňa 19.07.2011, kedy jeho
príjem bol len vo výške 200 až 300 Eur z brigádnickej činnosti. Tak, ako správne konštatoval okresný
súd, otec sa tohto príjmu zbavil svojim zavinením, z dôvodu nenastúpenia do zamestnania po ukončení
pracovnej neschopnosti s ním bol rozviazaný pracovný pomer. Potom správne okresný súd prihliadal
na to, že otec mohol dosahovať takýto príjem, ale sa ho vzdal bez dôležitého dôvodu. V tejto súvislosti je
potrebnéopätovne zdôrazniť,žeotecakorodičjepovinnývenovaťsvojesilyavyužívaťsvojeschopnosti

a možnosti na zabezpečenie výživy svojich detí. Jeho ľahkovážny prístup k týmto povinnostiam nemôže
byť v neprospech maloletých detí. Na základe týchto skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd preskúmal aj odvolaním priamo nenapadnutý, ale od napadnutého výroku závislý výrok o

trovách konania a po zistení jeho vecnej správnosti aj tento potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z obdobnej procesnej situácie
ako okresný súd. V prejednávanej veci ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1
O.s.p.), preto žiaden z účastníkov v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá

právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.