Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 26, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/236/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609205129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7609205129.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Okresný úrad Poprad, sídlo: Poprad,
Nábrežie Ján Pavla II. 16, IČO: 00 151 866, (nástupca zaniknutého Obvodného úradu v Poprade), proti
povinnémuC.D.,O..XX.XX.XXXX,K..XX.XX.XXXX,O.V.V.,V.F..Č..XX,vedenejusúdnehoexekútora
JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad so sídlom v Poprade, Námestie Sv. Egídia 95, pod sp. zn. EX
570/2009, o vymoženie 16,59 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi, Exekútorský úrad Poprad, Nám.
sv. Egídia 95, trovy exekúcie vo výške 48,67 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil
súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh právneho
predchodcu oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozkazu o
uložení sankcie za priestupok č. p.: OVVS-P-1063/2008/255-PB zo dňa 13.3.2008 vydaného Obvodným
úradom v Poprade, pracoviskom Levoča, vydal dňa 4.5.2009 poverenie na výkon exekúcie pod číslom

5810 044572* pre súdneho exekútora JUDr. Michala Bulka, Exekútorský úrad Poprad, na vymoženie
uloženej povinnosti - istiny 16,59 eur a trov exekúcie.

Vpriebehuexekučnéhokonaniabolsúdudoručenýsúdnymexekútorompodnetnazastavenieexekúcie.
V tomto podnete súdny exekútor uviedol, že počas vykonávania exekúcie bolo zistené, že povinný
zomrel so zanechaním predĺženého dedičstva v sume - 3.282,14 eur. Vzhľadom na to navrhol, aby súd

zastavilexekúciupodľa§57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Exekučný poriadok"). V podnete zároveň súdny exekútor uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie
si uplatňuje trovy exekúcie vyčíslené v podnete na zastavenie exekúcie v sume 58,61 eur vrátane dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“).

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za

neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 7 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, spôsobilosť
fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa
narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd
fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu,
ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 O.s.p., každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže
v ňom pokračovať.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Jednou z podmienok konania na strane účastníkov konania je spôsobilosť byť účastníkom konania.
Aby sa mohlo vôbec s účastníkom konať, musí účastník existovať. Táto podmienka je neodstrániteľná,

to znamená, že pri nedostatku tejto podmienky súd konanie zastaví a pri nedostatku tejto podmienky
súd (resp. v exekučnom konaní exekútor) nemôže ďalej konať. Exekútor nemôže viesť exekúciu proti
neexistujúcemu subjektu.

Súd mal z dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5D/38/2009, preukázané, že povinný zomrel dňa

24.2.2009, t. j pred začatí exekučného konania, ktoré začalo dňom
8.4.2009. Po nebohom prebehlo dedičské konanie, ktoré bolo skončené vydaní osvedčenia o dedičstve
č. k. 5D/38/2009-115 zo dňa 21.5.2013. Predmetné osvedčenie nadobudlo právne účinky právoplatného
uznesenia o dedičstve dňom 6.6.2013. Na základe tohto osvedčenia nadobudla celý majetok a dlhy
poručiteľa jeho neter U. D.. Dedičstvo bolo predĺžené, pričom jeho výška bola - 3.282,14 eur.

Berúc do úvahy vyššie uvedené a skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňom 8.4.2009, t. j
doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného súdnemu exekútorovi, súd sa nestotožnil s
právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, a to že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).

Súd po právnom posúdení veci dospel k záveru, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom
konania. Exekučné konanie nemožno viesť proti subjektu, ktorý neexistuje, ktorý stratil spôsobilosť
byť účastníkom konania a na ňu nadväzujúcu spôsobilosť konať pred súdom (procesnú spôsobilosť).
Keďže povinný zomrel dňa 24.2.2009, t. j. pred začatím exekučného konania, ktoré začalo dňa 8.4.2009,

v danom prípade absenciu procesnej podmienky na strane účastníka exekučného konania nemožno
odstrániť ani uplatnením procesného nástupníctva (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku). Procesné
nástupníctvo v exekučnom konaní je pojmovo vylúčené v prípade ak k rozhodnej právnej skutočnosti
došlo ešte pred začatím exekučného konania. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., v ktorom je vyjadrený princípsubsidiarity použitia Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní, súd je aj v exekučnom konaní
povinný kedykoľvek za konania prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). V danom prípade jedna z procesných podmienok konania na strane účastníkov

konania.Vzhľadomnauvedenédôvodomneprípustnostiexekúcie,resp.dôvodom,prektorújunemožno
vykonať, je v tomto prípade skutočnosť, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania, napriek
skutočnosti, že dedičstvo po nebohom bolo predĺžené, čo by bolo možné interpretovať tak, že povinný
zomrel v podstate ako nemajetný, keďže dedič vstupuje do práv a povinností poručiteľa a zodpovedá
za jeho dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva (§ 470 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200
ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu.Akjeexekútorplatiteľomdane zpridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekúcie, a to v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu nevyhnutných trov exekúcie
a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa

právoplatnosti tohto uznesenia. Pri rozhodovaní súd vychádzal z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v
ktorom je vyjadrený princíp zavinenia oprávneného pri zastavení exekúcie a nadväzujúca možnosť súdu
uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Súd mal v tomto prípade za preukázané
zavinenie oprávneným pri zastavení exekúcie, keďže hlavným a jediným dôvodom zastavenia exekúcie
v tomto konaní bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti subjektu, ktorý

v tom čase právne neexistoval, teda bol po smrti.

Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 58,61 eur vrátane DPH vo vyúčtovaní trov
exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli nevyhnutne vynaložené vo výške
48,67 eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky
predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 eur. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu

exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 7,37 eur (1
x 1,47 eur + 2 x 1,30 eur + 1 x 1,55 eur + 1 x
1,75 eur) za poštové služby. Trovy exekúcie nevyhnutne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu
exekúcie spolu 40,56 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH,
súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 8,11 eur spočívajúcu v sume dane z

pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 48,67 eur
vrátane DPH.

Vo vyúčtovaní trov exekúcie súdny exekútor žiadal priznať odmenu 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1
vyhlášky zaokrúhlenú v zmysle § 26 vyhlášky na sumu 33,50 eur. Súd v tomto prípade priznal minimálnu

odmenu vo výške 33,19 eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, keďže podľa právneho názoru súdu v tomto
prípade nie je možné aplikovať § 26 vyhlášky. Súd v tomto prípade poukazuje na skutočnosť, že v
exekučnom konaní nebola vymožená ani časť pohľadávky oprávneného voči povinnému, teda súdny
exekútor má nárok len na vyhláškou v § 14 ods. 1 stanovenú odmenu v minimálnej výške, t. j. 33,19 eur.Podľa názoru súdu ustanovenie § 26 vyhlášky, teda zaokrúhľovanie odmeny súdneho exekútora, možno
aplikovať na prípady, keď je možné určiť základ odmeny, tzn. prípady, v ktorých došlo k vymoženiu
pohľadávky, prípadne časti pohľadávky, pri exekúcii na peňažné plnenie, resp. k uskutočneniu exekúcie

na nepeňažné plnenie, z ktorého sa následne vypočíta odmena a takto vypočítaná odmena sa zaokrúhli
na najbližších 50 eurocentov nahor.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú
sumou za poštové služby vo výške 4,65 eur (vrátenie poverenia 1,55 eur, vyznačenie právoplatnosti 1,55

eur, vyúčtovanie trov 1,55 eur), keďže súd nemal preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom
subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi
vzniklihotové výdavky na poštovnom za poštové služby, atokudňurozhodovaniaotrováchexekúcie.
Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho
použitia Občianskeho súdneho poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp.
ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Súd rovnako

nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,32 Eur ako telekomunikačné
výdavky,keďžesúdnemalpreukázané(napr.dokladomoúhrade,príp.faktúrouapod.),žedanévýdavky
boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22
ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do
exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy,

ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu
exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.