Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/10/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203607
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114203607.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, P.O.BOX 41 proti žalovanej V. E., bytom V. B. XXXX/
X, W., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, právne
zastúpené JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 290,01 Eur, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/119/2014-52 zo dňa 13.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 37,99 na účet JUDr. Igora Šafranka v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol., ktorou sa domáhal zaplatenia
sumy 290,01 Eur istiny s príslušenstvom. Uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania

pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 126,74 Eur, ako aj nahradiť trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 59,24 Eur na účet ich
právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, zistený skutkový stav, citoval ust. § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 4k, 5, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 4 ods. 2 písm. gj/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom

k 16.12.2009, ďalej ust. § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi účastníkmi konania
bola uzavretá dňa 16.12.2009 zmluva o revolvingovom úvere č. 8300026325, na základe ktorej bol
poskytnutý žalovanej úver vo výške 962,62 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v 30 mesačných
splátkach po 58,82 Eur, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 801,97 Eur s ročným úrokom vo výške
68,81 %, priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov vo výške 64,16 %. Oznámenie veriteľa o
schválení úveru zo dňa 16.12.2009 žalobca oznámil žalovanej údaje schváleného úveru, a to 962,62
Eur s mesačnou splátkou 58,82 Eur, výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 64,16 %, ročného

úroku 68,81 % a odmeny za poskytnutý úver 897,27 Eur. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bol
priemerný úrok pri spotrebiteľských úveroch poskytovaný bankami na obdobie 1 až 5 rokov za tretí
štvrťrok roku 2009 vo výške 13,99 %. Žalobca listom zo dňa 20.8.2012 oznámil žalovanej zosplatnenie
úveru pre omeškanosť s 3 - mesačnými splátkami č. 29, 30, 31, spolu vo výške 176,46 Eur, ktorémala zaplatiť do15 dní od doručenia oznámenia o zosplatnení. Súd považoval úverovú revolvingovú
zmluvu za zmluvu spotrebiteľskú s poukazom na ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ju považoval
za absolútne neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že v dojednaných zmluvných

podmienkach úverovej zmluvy je uvedený ročný úrok 68,81 %, ktorý je neprimerane vysoký oproti
priemernému úroku bankových úverov v uvedenom období, ktorý bol v čase uzavretia úverovej zmluvy
vo výške 13,99 % ročne, teda prevyšuje o 400 %. Takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi, ide
o tzv. civilnoprávnu úžeru, keď úver poskytnutý pri zneužití tiesne alebo ľahkovážnosti za neprimerané
protiplnenie v prospech spotrebiteľa. Súd poukázal na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého považoval zmluvu za absolútne neplatný právny úkon, ako aj na právny záver vyplývajúci
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 26/2011, podľa ktorého ide o
neplatnosť úrokov v celom rozsahu, ktoré nie je možné modifikovať. Ďalej súd citoval ust. § 7 ods.
1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že uviedol, že zmluva neobsahuje zákonom
uložené povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k
16.12.2009, t. j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a stanovenie výšky, počtu, termínov splátok,

úverov a iných poplatkov, čo podľa ust. § 3 citovaného zákona spôsobuje, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Následne súd poukázal na ust. § 451, § 457 Občianskeho zákonníka a posúdil uplatnený
nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, lebo žalovaná uhradila celkom 1.474,59 Eur, pričom úver
bol poskytnutý vo výške 962,62 Eur, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalovanej trovy právneho zastúpenia vo výške 126,74 Eur, ktoré špecifikoval, lebo žalovaná bola v
konaní úspešná.

Zároveň súd priznal náhradu trov konania aj právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane

žalovanej vo výške 59,24 Eur, ktoré taktiež špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne
posúdenie výšky úrokov vyplývajúcich zo zmluvy o revolvingovom úvere. Poukázal na to, že odplata
za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku stanovenú nariadením, ktorého výška

zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ
spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust.
§ 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z.. Výšku odplaty za úver podľa zmluvy o revolvingovom
úvere považoval za súladnú s právnymi predpismi, a preto výška odplaty za úver nemohla byť v rozpore
s dobrými mravmi. Súd pri hodnotení výšky úrokov nevzal do úvahy všeobecne používané kritérium,

ktorým je výška ročnej percentuálnej miery nákladov. Právna úprava pripúšťala ročnú percentuálnu
mieru nákladov vo výške 77,76 % a v danom prípade bola ročná percentuálna miera nákladov len
vo výške 68,81 %, preto nemožno hovoriť, že výška odplaty úrokov zahrnutá aj vyjadrená v ročnej
percentuálnej miere nákladov je v rozpore s dobrými mravmi. Nesúhlasil s určením neplatnosti zmluvy
aj pre neuvedie náležitostí vyplývajúcich zo zákona. Bol toho názoru, že zmluva spĺňa náležitosti, kde

bolo stanovené počet splátok, konečná splatnosť úveru v deň splatnosti poslednej splátky, t. j. 7.7.2012.
Ďalej nesúhlasil s priznanou náhradou trov konania vedľajšiemu účastníkovi z hľadiska účelnosti, ktorú
náhradu nepovažoval za opodstatnenú. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť. Uplatnil
si náhradu trov konania, ktoré špecifikovali.

Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalobca úmyselne
zavádza fakty nesúladné so skutočnosťou. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru v čase uzavretia zmluvy nebola 77,76 %, ale 41,86 %, pretože ide o úver zabezpečený
blankozmenkou podľa čl. 6 zmluvných dojednaní. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých
čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby si

veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Z tohto dôvodu navrhol potvrdiť
napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Vedľajší účastník na strane žalovanej v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že o tom, že úroky
nie sú v súlade s dobrými mravmi svedčí judikatúra súdov z obdobia pred účinnosťou nariadenia, ktorá

považovala úroky prevyšujúce 100 % priemerného úroku bánk za rozpornú s dobrými mravmi. Tvrdenia
žalobcu uplatnené v odvolaní považoval za subjektívne a účelové. Zdôraznil, že nesprávne uvedenie
percentuálnej miery nákladov v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa má rovnaký dôsledok
ako neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, s ktorou teda spotrebiteľ nie je oboznámený priuzatváraní zmluvy so všetkými nákladmi úveru a nie je schopný porovnať ponuky jednotlivých úverov a
posúdiťrozsahsvojhozáväzku.Navrholpotvrdiťnapadnutýrozsudok.Náhradutrovodvolaciehokonania
si neuplatnil.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý termín bol oznámený na

úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho
súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu žalobcu uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehali súdnej
kontrole z hľadiska princípu dobrých mravov s poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého aj súd prvého stupňa o uplatnenom nároku z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu,
ktorým bola zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 16.12.2009, č.
zmluvy 8300026325 vyhlásená za neplatnú pre neprimerane vysoký úrok vo výške 68,81 %. Cena
plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti ani kontroly podľa generálnej
klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky,

ktorej bol poskytnutý úver vo výške 962,62 Eur bez uvedenia účelu, ktorý mala splácať v splátkach vo
výške 58,82 Eur v počte 30 splátok. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ úroky prevýšia priemer úrokov
na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, neprijateľne odporuje dobrým mravom. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri stanovení výšky úrokov z úveru vo výške 68,81
% a priemerných úrokoch pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných bankami od 1 až do 5 rokov

za tretí štvrťrok roku 2009, vo výške 13,99 %, považoval takéto dojednanie za neplatné v rozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom
rozsahu, nemožno ich ani moderovať, na čo súd prvého stupňa taktiež správne poukázal, ak dohodu
o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú. Navyše spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení
účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka v spojení s §

54 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa považoval vzhľadom na nedostatky uvedené v zmluve
o revolvingovom úvere, t. j. nedostatok náležitostí vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č.
258/2001 Z. z. v znení účinnom k 16.12.2009 za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov a z tohto
dôvodu následne uplatnený nárok posúdil ako z titulu bezdôvodného obohatenia.

K posúdeniu dohodnutých úrokov z úveru ešte odvolací súd poukazuje na právny názor vyplývajúci
z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Ncdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, podľa
ktorého „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučne na dohodu zmluvných strán neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s

ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý
takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
mieru úroku poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ Ak dodávateľ predformuluje
v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
dostáva sa do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ďalej odvolací súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorej členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná prestrany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že
vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa,
nemôžu však zmeniť jej obsah. Táto zmluva totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny

okrem odstránenia nekalých podmienok pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami
vnútroštátneho práva. Z uvedeného vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemožno chápať tak, že vnútroštátnemu súdu v prípade,
že zistí existenciu nekalej podmienky v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom, umožňuje zmeniť obsah uvedenej podmienky namiesto toho, aby ju voči spotrebiteľovi

jednoducho neuplatnil (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-618/10 10 Banco Espaňol de Credito SA proti
Joaquinovi Calderónovi Caminovi, bod 65, 69 a 71. Ak úverová zmluva dohodnutá medzi účastníkmi
konania v spotrebiteľskom úvere podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, takéto dojednanie je preto
neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a s prihliadnutím k výške poskytnutého úveru žalobcom žalovanej
vo výške 962,62 Eur a zaplatení žalovanou sumy 1.474,59 Eur, súd prvého stupňa správne postupoval,
ak s poukazom na ust. § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Vo vzťahu k neuvedeniu zákonných náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. g/, i/ zákona č. 258/2001 Z. z.,
odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 16.12.2009
presne špecifikuje, aké náležitosti má zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahovať. Neuvedenie týchto náležitostí má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov. Z obsahu zmluvy skutočne nevyplýva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru ani
výška, počet a termíny splátok, istiny úrokov a iných poplatkov, na ktorú skutočnosť taktiež súd prvého
stupňa správne poukázal. Obsah formulárovej zmluvy má byť jasný, zrozumiteľný a dodávateľ, t. j.
poskytovateľ finančných prostriedkov musí vo vzťahu k spotrebiteľovi postupovať so starostlivosťou
vynaloženého odborného úsilia za účelom preukázania všetkých rozhodných skutočností a podmienok

vyplývajúcich pre uzavretie zmluvy, aby sa spotrebiteľ nedostal do nevýhodnejšieho postavenia len pre
nedostatočnú informovanosť žalovanej ako spotrebiteľa.

Za nedôvodné považoval odvolací súd aj namietanie priznaných trov konania vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovanej. Vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania na základe osobitného

právneho predpisu v zmysle ust. § 93 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 31.12.2014 s tým, že má rovnaké práva a povinnosti ako účastník sporového konania (§ 93 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov
rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady zodpovednosti
za výsledok v spore. Vedľajší účastník je plne legitímnym subjektom na vystupovanie v konaní ako

subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a preto má právo na právne zastúpenie garantované
Ústavou Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2, ktorý stanovuje, že každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom. Ani právnickej osobe vystupujúcej v tomto konaní nemožno uprieť
právonaprávnezastúpenie,neumožňujetoaniustanovenieObčianskehosúdnehoporiadkuaniústavou

garantované právo na súdnu ochranu a právnu pomoc v konaní pred súdom. Nakoniec aj ust. § 137
Občianskeho súdneho poriadku medzi trovy konania považuje aj náklady právnickej osoby zastupovanej
vkonaní.Uplatnenúnáhradutrovkonaniavedľajšímúčastníkomajodvolacísúdvzhodesnázoromsúdu
prvého stupňa považoval za primeranú, účelnú, a preto ani táto namietaná skutočnosť nebola dôvodná.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zásadou úspechu žalovanej v odvolacom konaní, ktorej bola priznaná náhrada

trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby pozostávajúca z trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby vo výške 23,27 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady trov právneho
zastúpenia je náhrada režijného paušálu vo výške 8,39 Eur (§ 15 v spojení s § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky). Z titulu dane z pridanej hodnoty bola priznaná suma 20 % z 31,66 Eur, t.j. vo výške 6,33 Eur
(§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) k zaplateniu ktorej súd zaviazal žalobcu. Celkom bola priznaná náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 37,99 Eur. Povinnosť žalobcu nahradiť žalovanej trovy právneho
zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd rozhodol podľa §
224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol.
Z obsahu spisu iné trovy z titulu odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi ako trovy právneho
zastúpenia nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.