Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715205487
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6715205487.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská
č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, proti povinnému: D. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2632,97 eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom Exekútorského úradu Borovianska

17, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 2497/15, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č.k. 5Er/180/2015-44 zo dňa 12.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova
4, 81109Bratislava,IČO:35862882podspis.značkouIA-C/0314/1656zodňa25.04.2014.Predmetom

rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu zo Zmluvy o úvere, uzavretej medzi právnym
predchodcom oprávneného obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. so sídlom Prievozská č. 2/B,
821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890 a povinným dňa 13.06.2008. Rozhodcovský súd svoju právomoc
prejednať nárok oprávneného a vo veci rozhodnúť odvodil od rozhodcovskej doložky upravenej v čl.
10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú integrálnou súčasťou zmluvy o úvere.

Okresný súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul ex offo z
hľadiska ich súladnosti so zákonom. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia nariadená na základe
exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej skúmal rozhodcovskú doložku,
od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci podmienok štandardnej

zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere
medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako dlžníkom, na základe ktorej
oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou spotrebiteľskou,
preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým ustanovenia § 52
a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení platnom a

účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.S poukazom na citované zákonné ustanovenia a normy európskeho práva, predovšetkým Smernicu
Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie konštatoval, že
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou

obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve, pretože celkom zjavne spôsobuje značný nepomer v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Návrh zmluvy o úvere
predložený právnym predchodcom oprávneného nebol dojednaný individuálne, povinný ako spotrebiteľ
nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť navrhované znenie zmluvy, vrátane jej neoddeliteľných
súčastí, okrem iného aj Všeobecných obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodli

spôsobriešeniavzájomnýchsporov.Rozhodujúcimpreposúdenieneprijateľnostirozhodcovskejdoložky
ako zmluvnej podmienky je výklad čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS konštatovaný Súdnym dvorom
(ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. Proti Erzsébet Sustikné Győrfi, v zmysle
ktorého ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a ich indikatívny výpočet, ale aj generálnu
klauzulu obsiahnutú v čl. 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať za účelom dosiahnutia
cieľa smernice 93/13/EHS natoľko extenzívne, že aj zmluvné dojednanie v prejednávanej veci, podľa

ktorého je na všetky spory zo zmluvy príslušný iný súd ako všeobecný súd spotrebiteľa, môže byť
kvalifikované ako nekalé. Okresný súd poukázal na to, že ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takouto
formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi - povinnému absolútne odňaté právo slobodnej voľby
uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a súdom rozhodcovským, no

aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej
spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Uzatvorením rozhodcovskej doložky sa tak
spotrebiteľeštepredvznikomsporureálnevzdávaprávanaúčinnúprocesnúobranučiužznevedomosti
alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy a vzniká tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ
nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti.

Z dôvodov uvedených vyššie okresný súd vyslovil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ako
zmluvnej podmienky a jej absolútnej neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, preto pokiaľ
od nej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc spor prejednať a rozhodnúť, rozhodcovský rozsudok
ním vydaný nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, keďže bol vydaný orgánom

s absenciou právomoci na vydanie takéhoto rozhodnutia. Na základe uvedeného v súlade s ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,

že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že podľa ust. § 44
ods. 2 je súd oprávnený skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. O platnosti rozhodcovskej doložky

rozhodoval rozhodcovský súd, preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola súdom opätovne
posúdená. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na preskúmanie
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V
danom prípade bol exekučný titul vydaný na základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom,

a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z.. Poukázal na
to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát,
pričom jedného člena senátu si priamo vyberá každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere
predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické
osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo

zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa
nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012.

Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy,

predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Exekučný súd predovšetkým nijako neskúmal vôľu
povinného,ženebolpreukázanýjejnedostatokpriuzatváranírozhodcovskejdoložkyanerešpektovaltak
princíp zmluvnej slobody. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola
ponúknutá rozhodcovská doložka, jeho právny predchodca, ktorým je Poštová banka, a.s. postupovalv súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka má povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom stanovenú ponuku neprijať. Podľa
jeho názoru medzi Poštovou bankou, a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinným došlo

k platnému dojednaniu rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom
konaní, ktorá týmto zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k
porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní.

S poukazom na závery Ústavného súdu SR v uznesení III. ÚS 23/2013 oprávnený konštatoval, že v
exekučnom konaní, v rámci ktorého dochádza k nútenému vymoženiu povinnosti z právneho vzťahu,
ktorého obsah je už právoplatne a vykonateľne judikovaný je bez právneho významu tá skutočnosť,
že povinný bol v základnom nachádzacom konaní charakterizovaný ako spotrebiteľ. V tomto smere
dochádza k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného pred exekučným súdom, a tým k porušeniu

zásady rovnosti účastníkov konania.

Zároveň nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu Rady č. 93/13/EHS a
judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená,
a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva

vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o smernicu Rady
č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre
výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný. Taktiež pri úvahe

o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, nakoľko judikatúra
ESDvzťahujúcasanarozhodcovskédoložkyvšeobecnealeborozhodcovskédoložkyvspotrebiteľských
zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná.

Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil a

vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo aby napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882 pod spis. značkou IA-C/0314/1656 zo dňa
25.04.2014. Oprávnený uplatnil svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom.

V čl. 3 bode 3.7 zmluvy o úvere sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v čl. 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj „VOP“).

Odkaz na rozhodcovskú doložku je duplicitne upravený aj v Obchodných podmienkach pre úver v znení
účinnom od 01.01.2008, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a podľa čl. 11 bodu 11.2
ktorých sa zmluvné strany v prípade, že nedosiahnu dohodu vo vzájomných sporoch, dohodli na ich
riešení podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.Podľa čl. 10 bodu 10.2.2 II. časti Všeobecných obchodných podmienok v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere, ktoré sú v zmysle čl. 3 bodu 3.3 tejto zmluvy jej súčasťou, sa zmluvné strany dohodli,

že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb,
bankových produktov a/alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a
zánik príslušnej zmluvy, budú riešené podľa rozhodcovskej doložky v nasledovnom znení:

a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie

Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a
účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Zmluvné strany sa ďalej podľa čl. 10 bodu 10.2.3 dohodli, že ak klient (povinný), najneskôr pri uzavretí
bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou
nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre

exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,

môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.
novembra 2011, v ktorom Ústavný súd SR uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v
súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu,
pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd SR v nadväznosti na
uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí sp.
zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997

uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu
nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že

Zmluva o úvere uzavretá dňa 13.06.2008 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom
a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
v znení účinnom v čase podpísania zmluvy, keďže z predloženej zmluvy nevyplýva, že povinný je
podnikateľským subjektom a že by pri uzatváraní zmluvy o úvere bol konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca oprávneného pri jej

uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny
vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce
z vyššie uvedenej zmluvy aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskúdoložku ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovskú doložka bola dojednaná
neplatne a teda rozhodcovský súd nemal právomoc predmetný majetkový spor medzi účastníkmi
exekučného konania rozhodnúť. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska
úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky dodávateľom

bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola
individuálne dohodnutá a jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu spotrebiteľ nemohol
dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver odmietnuť alebo ho
prijať a podrobiť sa tak všetkým podmienkam zmluvy a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská
doložka- zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá určuje, že spory zo zmluvy
budú riešené výlučne rozhodcovským súdom, je neprijateľná. Dodávateľ, ktorý vo väčšine prípadov

podáva žaloby z obdobných úverových zmlúv nadobudol voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom,
že v dopredu naformulovanej zmluve s adhéznou povahou určil, kto s konečnou platnosťou vzájomný
spor rozhodne a vylúčil tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Navyše, ako správne uviedol
okresný súd, neprimeraná je aj samotná tá skutočnosť, že oprávnený núti povinného vyjadriť nesúhlas
s navrhovaným formulárovým znením zmluvy osobitným úkonom bez možnosti povinného dojednať

zmluvné podmienky v štádiu pred uzavretím zmluvy o úvere. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka
ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto
prípade je neprijateľná, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného a účinného v

čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

V súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - I. ÚS 38-2013,
Rapid life zo dňa 24.10.2013, podľa ktorého, ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť

považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za

zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom
odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov

konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality.

Taktiež argument oprávneného poukazujúci na aplikáciu Smernice Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a judikatúry Európskeho súdneho dvora

odvolacísúdnepovažovalzadôvodný,nakoľkoexekučnýsúdvrozhodnutíaplikovalvnútroštátnuprávnu
úpravu týkajúcu sa spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa, do ktorej bola uvedená smernica
implementovaná.

Odvolací súd sa námietkami oprávneného, ktoré sa týkali aplikácie ust. § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní podrobnejšie nezaoberal z dôvodu, že okresný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené
ustanovenie a aplikovať ani nemohol, keďže od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, v dôsledku čoho považoval tieto námietky za irelevantné.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou vyššie uvedených Všeobecných
obchodných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere je v rozpore s právnymi normami,
ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd dospel k správnemu
záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vydaťrozhodcovské rozhodnutie. Preto bolo správne aj jeho rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu, ktoré je vo výroku o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.