Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/285/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207665
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207665.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrich
Schindler, advokát, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40
887 481 proti žalovanému: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.L. XXXX, XXX XX F. M. A., Š. G. P. D. o
zaplatenie 105,30 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014 a zo sumy 40,30 eur od 20.02.2014 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo výške 14,85 eur a z trov

právneho zastúpenia vo výške 53,98 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 105,30 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,5% p.a. zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014, zo sumy 40,30
eur od 20.02.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 10.09.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy

o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej
len Rámcová zmluva) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva), a to
tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3.
Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 100 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť
jednorázovo v dohodnutej lehote do dňa 02.11.2013. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej
zmluvy bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa

za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať
výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy
nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenie súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V
prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie
o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty.
Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 80,80 eur,

ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 100 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 0 eur. V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľským úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto
skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN, nakoľko jej výpočet predpokladá ročný základ celkovejsúčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalovaný zaviazal splatiť
žalobcovi dlh v lehote kratšej ako 3 mesiace od poskytnutia úveru, je neadekvátne posudzovať výšku
RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 02.11.2013. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil

dlžnú sumu v lehote splatnosti, v zmysle čl. IV. bod 4 Rámcovej zmluvy s poukazom na § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, si
žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba V. K. Q. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t.j. vo výške 5,5% p.a. zo sumy 80,80 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.

Žalobca písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu záväzku voči žalobcovi. V zmysle čl. IV bod
5 Rámcovej zmluvy si žalobca uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov
v celkovej výške 65 eur, pričom žalovaný bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne
oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením povinnosti žalovanému splniť riadne a včas svoj
záväzok. Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 145,80 eur s príslušenstvom. Žalovaný uhradil dňa
19.02.2014 sumu 40,50 eur. Ďalej si žalobca uplatňuje náhradu trov konania.

Žalovaný na pojednávaní dňa 15.01.2016 uviedol, že nevie koľko žalobcovi uhradil, ale potvrdil, že mu
bola vyplatená suma 100 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a zistil nasledovný skutkový stav:

Žiaden z účastníkov sa na pojednávanie nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil iba právny
zástupca žalobcu, pričom uviedol, že súhlasí s pojednávaním bez jeho účasti, ako aj účasti žalobcu a
požiadal, aby súd rozhodol na základe listinných dôkazov.

Žalovaný sa na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol, nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil
aninežiadalodročiťpojednávanie.Prvépojednávaniežiadalodročiťzaúčelomposkytnutialehotysúdom
na predloženie dôkazov o tom, akú sumu žalobcovi uhradil na poskytnutú pôžičku.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ uzavreli dňa 10.09.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len Rámcová
zmluva).

Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy spotrebiteľský úver alebo iný úver a
pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005

Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľskéhoúveruakokrátkodobýbezúčelovýúver.PredpokladomuzatvoreniaZmluvyoposkytnutí
spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa na adrese internetového sídla veriteľa za účelom
zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vyplnená spotrebiteľom.

Podľa čl. 1 Všeobecné ustanovenia bodu 3, 4 Rámcovej zmluvy Rámcová zmluva Friendly Finance
Slovakia a spotrebiteľa o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky rámcovo upravuje
práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
a v Dohodách o zmene dohodnutých zmluvných podmienok. Jednotlivé zmluvné podmienky Rámcovej

zmluvy sú záväzné pre obe zmluvné strany, pokiaľ nie je niektorá zmluvná podmienka dohodnutá v
Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej na základe konsenzu oboch zmluvných strán inak
alebo pokiaľ kogentné ustanovenie všeobecne záväzného predpisu neustanovuje inak.

Podľa čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 3,5 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva a Zmluva sa

považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej
príloh klientom elektronickou poštou. Uzatvorením zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s
informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Rámcová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu s textom Rámcovej zmluvy, Zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými
stranami.

V zmysle čl. III Podmienky uzatvorenia zmluvy bodu 6 Rámcovej zmluvy, na základe uzatvorenej Zmluvy
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť klientovi úver na bankový účet klienta vedený v zmluve v deň uzatvorenia
Zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť úversa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu veriteľa
v prospech bankového účtu klienta.

Podľa čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 3 Rámcovej
zmluvy úver poskytnutý veriteľom je bezúročný.

V zmysle čl. IV Úroky, úroky z omeškania, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, bodu 4, 5
Rámcovej zmluvy v prípade omeškania so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok

z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prípade omeškania
klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s
ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie,
náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené
veriteľom z dôvodu omeškania klienta ( ďalej len náklady), ktoré sú vyrátane nasledovne: spracovanie

a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15 eur,
spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania druhej upomienky vo
výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane vypracovania tretej
upomienky vo výške ďalších 10 eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní sa úhradou úveru vrátane
vypracovania štvrtej upomienky a prípravy prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške

ďalších 30 eur.

Úver poskytnutý klientovi je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní,
poskytnutý jednorázovo v celej výške ( čl. V bod 1 Rámcovej zmluvy).

Podľa čl. VII Záverečné ustanovenia bodu 2 Rámcovej zmluvy, Rámcová zmluva sa uzatvára na dobu
neurčitú.

Podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len Zmluva) zo dňa 10.09.2013 uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným sa žalobca ako veriteľ na základe Rámcovej zmluvy zaväzuje poskytnúť

žalovanému ako spotrebiteľovi poskytnúť krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100 eur,
s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet
spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia Zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň po
uzatvoreníZmluvyaspotrebiteľsazaväzujevrátiťveriteľoviúverspríslušenstvomvcelkovejvýške80,80
eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, so splatnosťou úveru s

príslušenstvom dňa 02.11.2013. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy
predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov ( ďalej len RPMN) vo výške 325%. Celkové náklady
spotrebiteľa podľa § 2 písm. g) zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadrením pevnou
sumou 0 eur. Celková čiastka podľa § 2 písm. h) Zákona, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi
je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri

predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje 80,80 eur. Skutočnosti,
ktoré nie sú upravené v Zmluve, sa spravujú príslušnými ustanoveniami Rámcovej zmluvy, Občianskeho
zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, Zákona
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku.

Z predloženého výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca zaslal dňa 12.09.2013 na účet žalovaného
sumu 100 eur.

Upomienkou o nezaplatení pohľadávky vo výške 115,80 eur zo dňa 09.11.2013 žalobca upozornil
žalovaného že jeho pôžička je po lehote splatnosti. Tým, že ju žalovaný v lehote splatnosti neuhradil,

porušil Zmluvu o všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V súlade so zmluvou, mu preto žalobca
účtuje administratívne náklady vymáhania vo výške 35 eur, pričom celková dlžná čiastka predstavuje
sumu 115,80 eur.

Listom zo dňa 16.11.2013 označeným ako urgencia nezaplatenej pohľadávky vo výške 125,80 eur,

žalobca žalovanému oznámil, že dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené s konaním
vymáhania vo výške 10 eur.V liste zo dňa 23.11.2013 označeným ako upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 135,80
eur, žalobca žalovanému oznámil, že jeho dlžná čiastka sa zvyšuje o administratívne náklady spojené
s inkasným konaním vo výške 10 eur.

Listom zo dňa 30.11.2013 označeným ako posledná výzva, žalobca žalovanému oznámil, že mu účtuje
ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

V zmysle § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Ako vyplýva z § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

( ďalej len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Ako vyplýva z § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.Ako vyplýva z § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom

osoba,ktorájevrámcisvojhopodnikaniazmluvnýmposkytovateľomfinančnýchslužiebprostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,

ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri
jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie

v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z.
Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. ).

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola prostredníctvom diaľkovej
komunikácie uzavretá Rámcová zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky
a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom
predmetom záväzkového vzťahu bolo poskytnutie krátkodobej pôžičky vo výške 100 eur žalovanému,
ktorý sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky vrátiť za stanovených podmienok spolu s poplatkom

za poskytnutie úveru a v prípade omeškania aj s nákladmi spojenými s vymáhaním pôžičky.

Predmetný právny vzťah nemožno vzhľadom na ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.
posudzovať ako spotrebiteľský úver.

Žalobca však podľa súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke a naplnenie všetkých podstatných
náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi
a to výpisom z jeho účtu, dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť žalovaného vrátiť peniaze a
to v lehote do 02.11.2013, preto súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako zmluvu o pôžičke v
zmysle § 657 a násl. Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva z ust. § 657 a § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o pôžičke je buď bezodplatná
alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov ( § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V
zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ( správne v zmluve o pôžičke) sa však výslovne uvádza, že
úver (správne pôžička) je bezúročný. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného záväzku zo

zmluvy a reálne poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 100 eur, pričom mu vznikla povinnosť
vrátiť požičanú sumu do 02.11.2013, avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil ani čiastočne, súd je
toho názoru, že v tejto časti je žaloba dôvodná, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 100 eur.

V danom prípade ide o právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Pre spotrebiteľskú zmluvu je

charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú

neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľmávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, bol daný
predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný
právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Okrem samotnej istiny pôžičky si žalobca uplatňoval náhradu skutočne vynaložených nákladov v
celkovej výške 65,- eur v zmysle čl. IV bodu 5 Rámcovej zmluvy. Dojednanie v časti týkajúcej sa
vyčíslenia týchto tzv. skutočných nákladov podľa druhu upomienky je potrebné považovať za neplatné
pre rozpor s dobrými mravmi a zároveň je ju možné vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku

podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca na jednej strane uvádza, že ide o skutočne
vynaložené náklady a na druhej strane ich stanovil paušálne v neprimeranej výške. Táto zmluvné
podmienka je teda výrazne v neprospech spotrebiteľa a nepochybne nebola individuálne dojednaná,
keďže žalovaná nemohla ovplyvniť obsah rámcovej zmluvy. Žalobca súdu nepreukázal, aké skutočné
náklady mu s vypracovaním urgencií a upomienok vznikli, pričom žalovaná nemala možnosť ovplyvniť

ustanovenia Rámcovej zmluvy, ktoré sa týkali týchto nákladov. Na základe vyššie uvedeného súd nárok
žalobcu na náklady skutočne vynaložené z dôvodu omeškania dlžníka vo výške 65 eur zamietol.

Zároveň v prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami

dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedených poplatkov za upomienky
je možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu
(Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už
také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej

pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú neprijateľné.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky

nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný čo do výšky 100 eur,
keď súd nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur zamietol. Žalovaný

sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho zaviazal súd aj na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 80,80 eur od 03.11.2013 do 19.02.2014 a zo sumy
40,30 eur od 20.02.2014 do zaplatenia, teda tak ako požadoval žalobca.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie 100 eur, čo
predstavuje úspech 95% a neúspech 5%, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní
úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 16,60 eur.
Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za 2 úkony

právnej služby po 16,60 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania) podľa § 13a
ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 33,20 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2015 po 8,39
eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur.
Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 33,20 eur, režijného paušálu 16,78 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl.,

teda 20% zo sumy 49,98 eur, t.j. 10 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 59,98 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 90%, preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 53,98 eur ( 90% zo sumy
59,98 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom

žalobca uhradil poplatok v sume 16,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume 14,85 eur
( 90% zo sumy 16,50 eur ).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.