Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Stanislava Marková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/333/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811201861
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3811201861.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: M. a.s. R. 1, L., IČO: 36 816 337, zast. Advokátkou
kanceláriouC.s.r.o.,zast.Mgr.C.C.,konateľkouaadvokátkousosídlomB.X/B,L.,IČO:36866881proti
odporkyni: H. B., bytom X.-L., F. XX/XX a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne: Spotrebiteľské
združenie S. so sídlom v L., O. 9, P.O. BOX XXX, XXX XX L., o zaplatenie 1.772,56 eur s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 26. marca 2013, č. k. 11C/58/2011-51, v senáte jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, ako aj vo
výroku o náhrade trov konania a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. marca 2013, č. k. 11C/58/2011-51, bolo rozhodnuté
nasledovne:
„Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 199,25 eur do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým jej súd prisúdi sumu 1.772,56 eur pozostávajúcu z úveru vo výške 1.314,23
eur, úroku z poskytnutia úveru vo výške 330,51 eur, poistného vo výške 71,79 eur a poplatkov z
omeškania so splácaním úveru vo výške 56,03 eur vypočítaných ku dňu 30.11.2010 do 15 dní a
trovy konania. Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že s odporkyňou uzavrel dňa 18.10.2007
Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70010522 v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok
(ďalej len VOP) na formulári. Týmto dňom zmluva nadobudla účinnosť, nakoľko došlo zo strany
odporkyne k prijatiu návrhu zmluvy, ktorý navrhovateľka predložila odporkyni. Návrh zmluvy a VOP
obsahovali údajeoposkytnutíúveru,najmä ovýškeúverovéholimitu,úverovejsadzby2,14%mesačne,
poistnom, hodnotu RPMN 29 %. Navrhovateľ posúdil podklady od odporkyne, vyhodnotil podmienky
na poskytnutie úverového limitu a poskytol odporkyni úverový limit vo výške 1.589,11 eur. Čerpanie
úverového limitu sa uskutočnilo v súlade s bodom 3.1. VOP na základe žiadosti odporkyne poukázaním
peňažných prostriedkov na bankový účet určený odporkyňou v zmluve. Navrhovateľ a odporkyňa
si dohodli v zmluve a VOP podmienky splácania úverového limitu riadnych úrokov, výšku minimálnej
mesačnej splátky, dátumu splatnosti mesačnej splátky, najneskôr do 15-teho dňa v mesiaci, sadzbu
riadneho úroku vo výške 2,14 % mesačne, výšku poistného za poistenie schopnosti splácať úver vo
výške 0,65 %. Odporkyňa riadne a včas splátky neuhrádzala, čím porušila ustanovenia zmluvy a VOP,
preto navrhovateľ listom odstúpil od zmluvy v zmysle čl. 8 VOP. Navrhovateľ poukázal na znenie čl. 4.1.,
čl. 4.3., čl. 4.4., čl. 5 a čl. 7.2 VOP. Odporkyňa uhradila ku dňu podania návrhu celkom sumu 1.114,98
eur a žiadnu ďalšiu splátku už neuhradila. Navrhovateľ vyzval odporkyňu predžalobnou výzvou
dňa 13.12.2010, na ktorú nereagovala. Podľa názoru navrhovateľa medzi účastníkmi konania vznikolobchodno-právny vzťah Zmluvou o úvere a zákona o spotrebiteľských úveroch. Z tohto záväzkového
vzťahu vyplynula pre navrhovateľa povinnosť poskytnúť odporkyni úverový limit, čo navrhovateľ
splnil a odporkyni vznikla povinnosť platiť minimálne mesačné splátky v dohodnutých pravidelných
mesačných termínoch splatnosti. Záväzky odporkyne ku dňu 30.11.2010 predstavujú celkovú sumu vo
výške 1.772,56 eur, ktorá pozostáva z úveru vo výške 1.314,23 eur, úroku za poskytnutie úveru vo
výške 330,51 eur, poistného 71,79 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 56,03 eur.
Odporkyňa návrh prevzala dňa 18.4.2011, ku ktorému sa nevyjadrila.
Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že podľa histórie popisu operácií odporkyne (č.l. 5-10
súdneho spisu) vyplýva jej celkový dlh, ktorý činí 1.772,56 eur, úhrada splátky, úroky ku dňu splatnosti,
poistné ku dňu splatnosti, dlžná čiastka a očakávaná mesačná splátka, debet a kredit. Navrhovateľ
odstúpil od zmluvyaodpoistenia listomzodňa 01.04.2010,leboodporkyňasivčasariadnenesplácala
minimálne splátky úveru, čím porušila ustanovenia čl. 4.1 VOP a jej dlh ku dňu odstúpenia činil
1.747,65 eur. Z obsahu spisu nevyplýva, či odporkyňa prevzala odstúpenie od zmluvy. Navrhovateľ
vyzval odporkyňu listom zo dňa 13.12.2010 - pokusom o zmier o zaplatenie dlhu v celkovej výške
1.983,28 eur, vrátane trov konania vo výške 210,72 eur. Navrhovateľ po právnej stránke odôvodnil
svoj nárok ustanovením § 497 Obchodného zákona a ustanovenia § 2 písm. b/, c/; § 4 ods. 2
písm. j/ z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch. Vo svojom písomnom stanovisku zo dňa
12.7.2011 uviedol, že odporkyni poskytol úverový limit v celkovej výške 1.462,97 eur, ktorý sa zaviazala
splácať v minimálnych mesačných splátkach vo výške 53,08 eur, úroková sadzba mesačne činila
2,14 % ku dňu podpísania zmluvy, výška RPMN v čase podpísania zmluvy bola 29 % (čl. 5.4. VOP).
Navrhovateľ poskytol odporkyni 19.10.2007 čerpanie vo výške 1.327,76 eur, dňa 21.10.2008 sumu
vo výške 82,98 eur a dňa 20.1.2009 sumu vo výške 52,23 eur prevodom na bankový účet uvedený
v zmluve o revolvingovom úvere. Odporkyňa uhradila ku dňu 12.07.2011 sumu 1.114,98 eur. Podľa
čl. 4.2. VOP splátka úveru sa použije na úhradu úrokov z úveru, poplatkov súvisiacich s úverom,
prípadných poplatkov súvisiacich s poistením prípadných nákladov veriteľa súvisiacich s poskytnutím
úveru a na úhradu istiny.
Okresný súd poukázal na vyjadrenia navrhovateľ podľa ktorých odporkyňa je povinná uhradiť
navrhovateľovi úver vo výške 1.314,23 eur. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Úver je úročený, čo vyplýva z čl. 5.1. VOP, ktorý činil v čase uzavretia
zmluvy 2,14 % mesačne, ide o úrok za poskytnutie úveru, resp. ide o odplatu za čerpanie peňažných
prostriedkov. V zmysle uvedeného je potom odporkyňa povinná uhradiť aj úrok za poskytnutie úveru
vo výške 330,51 eur. Odporkyňa súhlasila s pristúpením k poisteniu, nakoľko neodmietla poistenie a
nevyznačila túto skutočnosť na vyhradenom mieste na zmluve. Poistné činí 71,79 eur z aktuálnej sumy
1.355,16 eur pri poistnom 0,65 % za každé poistné obdobie. Odporkyňa porušila svoju povinnosť
splácať úver riadne a včas, čím porušila jednu zo zmluvných povinností, navrhovateľovi vzniklo právo
žiadať sankciu v zmysle zmluvy a VOP (7.1., 7.2. VOP), poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej
minimálnej splátky úveru, s ktorou sa odporkyňa ocitla v omeškaní o viac ako 15 dní. Odporkyňa
uhradila poslednú splátku úveru dňa 15.02.2010, preto je navrhovateľ oprávnený žiadať aj poplatok za
omeškanie vo výške 56,03 eur.
Zvýsluchuodporkyneokresnýsúd zistil,žeZmluvu oúverepodpísalaaospoločnosti M.sadozvedelaz
dennej tlače. Tejto spoločnosti zatelefonovala, poslali jej zmluvu, ktorú podpísala a vrátila ju spoločnosti
späť. Spoločnosť jej poskytla peňažné prostriedky v sume 40.000,- Sk, ktoré splácala poštovými
poukážkami a prevodným príkazom mesačne po 1.600,- Sk. Vrátila navrhovateľovi úver asi vo výške
10.000,- Sk. Asi začiatkom roka 2011 prestala uhrádzať úver. Dlh uznala a mala záujem ho uhrádzať
v mesačných splátkach ako doposiaľ, resp. po 40 - 50 eur mesačne, lebo je starobná dôchodkyňa
s výškou dôchodku 279,20 eur a má aj ďalšie úvery. Jej manžel je tiež starobný dôchodca s výškou
dôchodku 213,64eurmesačne.Obidvajamajúexekúciunadôchodok,leboúvery nesplácali.Vpriebehu
konania uviedla, že s navrhovateľom sa nedohodli na výške splátky, ale navrhovateľ jej posielala
šeky na sumu 53,08 eur. Uhrádzala úver len na základe šekov, ktoré jej doručil navrhovateľ. Iným
spôsobom úver nesplácala. Nepamätala sa, či jej navrhovateľ doručil odstúpenie od zmluvy.
Neuplatnila trovy konania.
Podľa zistení okresného súdu z listín predložených odporkyňou vyplynulo, že dňa 17.09.2009 vložila
na účet 1.599,- Sk; dňa 14.09.2009 vložila 50 eur; dňa 15.06.2009 vložila 50 eur; dňa 15.02.2010
vložila 60 eur; dňa 14.10.2009 vložila 53,08 eur a dňa 13.02.2009 vložila sumu 53,08 eur. Uvedenésumy odporkyňa uhradila na účet navrhovateľa. K poslednému výpisu je pripojená aj poštová poukážka
na sumu 53,08 eur. Navrhovateľ upovedomil odporkyňu o výške úroku z omeškania listom zo dňa
03.08.2009, ktorá bola o 8 % percentuálnych bodov vyššia sadzba ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ
oznámila aj nový Sadzobník poplatkov mesačnej úrokovej sadzby 2,14 % a poistné 0,65 %. Ďalším
listom zo dňa 08.10.2009 vyzval odporkyňu na zaplatenie splátky vo výške 53,08 eur a oznámením zo
dňa 01.12.2009 zrušil splátkový kalendár. Dlh na splátkach úveru činil celkom 231,80 eur. Dlh celkom
30.06.2009 predstavoval 1.484,19 eur, o čom svedčí výzva na zaplatenie - výpis z úverového účtu
COFIDIRECT, u ktorého je pripojená aj poštová poukážka na sumu 252,55 eur.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej citoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 1 z. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia zmluvy, t. j.
15.10.2007), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať
a/ obchodnémeno,sídloaidentifikačné čísloveriteľa,ak ideoprávnickúosobu,alebomeno,priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b/ meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c/ identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d/ adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e/ celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f/ v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g/ konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h/ ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahuje na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k/ priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods.2 za príslušný kalendárny
štvrťrok;platnoupriemernouhodnotouročnej percentuálnej miery nákladovnapríslušný spotrebiteľský
úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení
priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná
hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci
kalendárny štvrťrok,
l/ veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m/ výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c/ prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad,n/ oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení
pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru
pred lehotou splatnosti,
o/ upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p/ práva spotrebiteľa podľa § 7,
q/ spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r/ informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s/ názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods.1.
K citovaným ustanoveniam okresný súd dodal, že zákon o spotrebiteľských úveroch definuje tento
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo forme odloženej platby,
pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľ sa zaväzuje peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené s úverom. Úverová zmluva je upravená v Obchodnom zákone, ktorý možno
aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľovi. Zákon o
spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi
mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonu má účinky normy
leg specialis.
V prejednávanej veci okresný súd ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 15.10.2007 (v tento
deň odporkyňa podpísala zmluvu a navrhovateľka dňa 02.10.2007) spĺňa predpoklady týkajúce sa
predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. (účinný v čase
uzavretia zmluvy) a všeobecná úprava obsiahnutá v ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákona. Na
základe uzavretej zmluvy o úvere navrhovateľ poskytol odporkyni úverový limit do výšky 40.000,- Sk
a odporkyňa neskôr čerpala dňa 21.10.2008 sumu 82,98 eur a dňa 20.1.2009 sumu 52,23 eur, čo
vyplýva z výpisu z účtu odporkyne. Spolu jej bol poskytnutý úverový limit celkom vo výške 1.462,97
eur. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len VOP), v ktorých
sú podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán a podľa týchto podmienok ide o úver
revolvingový spotrebiteľský. Právna zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania súdu predložila
Prílohu č. 1, 2 a 3 týkajúcu sa poistenia úveru, sadzobníka poplatkov a príkladmo uvedených nákladov
a splátok úveru. V Zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere v spodnej časti je drobným písmom
uvedená úroková sadzba ku dňu podpísania zmluvy, ktorá činila 2,14 % mesačne a z VOP vyplýva,
že odporkyňa mala splácať úver riadne a včas v minimálnych splátkach, najneskôr do 15-teho dňa v
mesiaci, pričom v zmluve a ani vo VOP nie je uvedená minimálna splátka, len v Prílohe č.3 je príkladmo
uvedené splácanie úverového rámca na rôzne sumy, kde je uvedená aj výška úverového limitu v čiastke
40.000 Sk, splátky po 53,08 eur, počet splátok 36, RPMN 29 % a výška odplaty 595,73 eur. Príloha č.
1, 2, 3 nie je opatrená podpismi zmluvných strán. Vo VOP sú upravené v článku 7, bod 2 a 3 sankcie
pri porušení povinnosti zo strany dlžníka. V prípade omeškania dlžníka s úhradou minimálnej splátky
úveru je veriteľ oprávnený žiadať a dlžník povinný uhradiť poplatok z omeškania a to vo výške 8 % z
každej minimálnej splátky úveru, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania o viac ako 15 dní.
Podľa zistení okresného súdu odporkyňa nemala prehľad, koľko splátok úveru navrhovateľovi uhradila,
súdu predložila len niekoľko poštových poukážok, na základe ktorých uhrádzala mesačné splátky
úveru, ktoré jej doručoval navrhovateľ a podľa jej vyjadrenia, len z tejto poštovej poukážky sa dozvedela
výšku splátky úveru. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany sa nedohodli na výške splátok úveru.
Okresný súd vychádzal z vyjadrenia navrhovateľky, že odporkyňa uhradila navrhovateľke 1.114,98 eur a
poskytla odporkyni celkom čiastku 1.462,97 eur. Táto suma pozostáva z úverového limitu 40.000,- Sk
(1.327,76 eur) a ďalšej poskytnutej sumy 82,98 eur a 52,23 eur. Navrhovateľka uplatnila v žalobnom
návrhu vrátenie úveru v sume 1.314,23 eur. Keďže odporkyňa vrátila navrhovateľovi sumu 1.114,98
eur, potom je povinná vrátiť z úveru sumu 199,25 eur.
Okresný súd ďalej poukázal na to, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o revolvingovom úvere
písomným podaním zo dňa 1.4.2010, pričom odporkyňa si nepamätala, či jej odstúpenie bolo doručené.
Navrhovateľka nepreukázala, či kvalifikovaným spôsobom doručila odporkyni písomné odstúpenie od
zmluvy. Aj napriek tejto skutočnosti bol okresný súd toho názoru, že odporkyňa je povinná vrátiť z úveru
navrhovateľke sumu 199,25 eur. Tak ako okresný súd uviedol už vyššie, v zmluve o revolvingovom
úvere nebola dohodnutá výška splátky úveru, počet splátok a termíny splátok. Tieto údaje boli uvedené
príkladmo v Prílohe č. 3 k VOP.Okresný súd tiež ďalej skúmal, či úrok z úveru vo výške 2,14 % mesačne nie je v rozpore s dobrými
mravmi.Výškatohtoúrokučiní 25,68%ročne,pretookresnýsúdúrokzúveru vovýške2,14%mesačne
považoval v rozpore s dobrými mravmi, lebo presahuje úroky poskytované bankami pri úveroch pre
fyzické osoby v rovnakom časovom období. V čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba pri
úveroch poskytovaných bankami 13,79 %, preto je takéto dojednanie výšky úroku neplatné podľa § 39
Občianskeho zákona. Naviac je tento úrok v zmluve o revolvingovom úvere uvedený drobným písmom v
ľavejčastizmluvy,ktoréjedoslovanečitateľnéoprotiostatnémutextu naprvejstranezmluvy,ktoréúdaje
sú uvedené väčším písmom. Odporkyňa je pritom staršia osoba, starobná dôchodkyňa a tento údaj je
pre spotrebiteľa dôležitý, ktorý za určitých okolností navyšuje výšku úveru. Aj z tohto dôvodu okresný
súd považoval úrok za poskytnutie úveru, tzv. odplatu v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 odst.1
Občianskeho zákona. Podľa tohto zákonného ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Okresný súd tiež považoval za nedôvodný nárok navrhovateľa v časti poistenia úveru vo výške 71,79
eur, nakoľko konanie navrhovateľa považuje za nekalú praktiku. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by
odporkyňa prejavila vôľu k poisteniu na krytie úveru a neodmietnutie s poistením úveru a v Prílohe č. 1,
niejemožné považovať zasúhlassmerujúci kuzavretiupoisteniaúveru.Súdpovažujetotoustanovenie
zaväzujúce odporkyňu na platenie poistenia za neprijateľnú podmienku, v rozpore s dobrými mravmi
(§ 3 ods. 1 Občianskeho zákona).
Okresný súd nepriznal navrhovateľovi ani poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej
splátky úveru, nakoľko toto dojednanie je v rozpore s ustanovením § 517 odst.2 Občianskeho zákona.
Pre prípad omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu patrí len sankcia - úrok z omeškania v
zákonnej výške, nie dohodnutý poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky úveru.
Preto okresný súd považoval takéto dojednanie za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákona v
spojení s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákona.
Z uvedených dôvodov okresný súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Nad rámec uvedeného okresný súd dodal, že odporkyňou poskytnuté splátky mal navrhovateľ započítať
len na splácanie istiny, ale navrhovateľ splátky úveru použil na úhradu úrokov z úveru, poplatkov
súvisiacich s úverom a iných poplatkov. Takéto konanie navrhovateľa je v rozpore s ustanovením
§ 566 ods. 2 Občianskeho zákona, v zmysle ktorého, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Navrhovateľ poukázal na to, že
zmluvabolauzavretávsúladesustanoveniamizákonač.258/2001z.z.vzneníplatnomvčaseuzavretia
zmluvy o úvere a v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ poukázal na znenie § 2
písm. b), c) zákona č. 2058/2001 Z. z. pričom odporkyňa svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila so
zmluvou, súhlasí s ňou a uzatvára je v súlade so svojou slobodnou vôľou. Tiež poukázal na ustanovenia
§ 261 ods. 3 písm. d), 273 ods. 1 Obchodného zákonníka v zmysle ktorých sa všeobecné obchodné
podmienky stávajú súčasťou zmluvy, pričom odporkyňa sa s obchodnými podmienkami oboznámila.
Preto navrhovateľ má za to, že odporkyňu dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania si nielen
zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných častí. Odporkyňa vedela o povinnosti platiť úroky, pričom v
uvedenom prípade oboznámiť sa so znením Všeobecných obchodných podmienok a v prípade, že by
pre ňu neboli prijateľné, zmluvu by neuzatvorila. Navrhovateľ vytýkal okresnému súdu, že nesprávne
aplikoval ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľskom úvere. Navrhovateľ uviedol,
že podľa obsahu zmluvy ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V uvedenom článku je okrem iného
uvedené že ročná percentuálna miera nákladov sa počíta na základe celkových nákladov spotrebiteľa
a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa vzorca v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou
zmluvy. Vzorec pre výpočet RPMN, štandardná miera RPMN a príklady výpočtu sú zverejnené tiež
na internetovej stránke veriteľa s uvedením adresy. Navrhovateľ okrem iného uvádza výšku RPMN aj
v prílohe č. 4, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je taktiež neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy o úvere a ktorý v bode 3 výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov, vyplývajúcaz návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Podľa názoru navrhovateľa v predmetnej
zmluve sú uvedené aj všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. pre prípad, ak
nie je možné určiť RPMN. S poukazom na uvedené okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak na
poskytnutý úver aplikoval § 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 258/2001 Z. z., v zmysle ktorého dospel k záveru,
že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ má za to, že Sadzobník poplatkov a tiež
príloha č. 4 určite a zrozumiteľne zakotvujú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a predstavujú
jej platné dojednanie.
Navrhovateľ sa v odvolaní ďalej nestotožňuje s tvrdením okresného súdu, že niet nároku na uplatnenú
sumu z titulu poistenia. Odporkyňa súhlasila s pristúpením k poisteniu, nakoľko skutočnosť, že odmieta
poistenie, nevyznačila na vyhradenom mieste v zmluve. Navrhovateľ má za to, že odporkyňa svojim
podpisom zobrala na vedomie, že poistenie schopnosti splácať úver, nie je povinné a teda mala možnosť
poistenie odmietnuť. Navrhovateľ ďalej namietal správnosť aplikácie ustanovenia § 48 Občianskeho
zákonníka na odstúpenie od zmluvy, nakoľko na vec malo byť aplikované ustanovenia obchodného
zákonníka a čl. 8.4 VOP. Vyplýva to z toho, že zmluva o úvere je absolútnym obchodným záväzkovým
vzťahom. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie, pričom si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom
konaní.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa do rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušiť z týchto dôvodov:
Odvolací súd predovšetkým musí poukázať na to, že vzhľadom na samotný obsah odvolania
navrhovateľa musel ustáliť, voči ktorým výrokom smeruje odvolanie navrhovateľa s poukazom na
ustanovenie § 212, najmä ods. 1 O.s.p., keďže ide o návrhové konanie. Odvolací súd konštatuje,
že rozsudok okresného súdu obsahuje oddeliteľný výrok o čiastočnom vyhovení návrhu, oddeliteľný
výrok o čiastočnom zamietnutí návrhu a výrok o náhrade trov konania. Navrhovateľ síce v odvolaní
formálne uviedol, že odvolaním napáda rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a navrhoval tento
rozsudok zrušiť v celom rozsahu. Na základe aplikácie ustanovenia § 41 ods. 2 O.s.p. odvolací súd zistil,
že navrhovateľ v odvolaní, smerujúcom proti rozsudku okresného súdu namietal správnosť postupu
okresného súdu výlučne v súvislosti s výrokom, ktorým bol návrh navrhovateľa v časti zamietnutý. S
poukazom na uvedené a na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej účastník konania, v prospech ktorého
bolo rozsudkom rozhodnuté, nie je oprávnený podať odvolanie proti takému rozsudku, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolaním navrhovateľa bol napadnutý oddeliteľný výrok rozsudku okresného súdu
o čiastočnom zamietnutí návrhu. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O. s. p. zameral
svoju prieskumnú povinnosť len na výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol v časti zamietnutý návrh
navrhovateľa.
S poukazom na to, že navrhovateľ sa v odvolaní domáhal aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy na prejednávaný prípad, pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že
okresný súd v odôvodnení rozsudku napriek uvedeniu, že cituje ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (pozn. odvolacieho súdu - zrejme teda k 15.10.2007), v
skutočnosti v odôvodnení rozsudku citoval ustanovenia § 1, § 2 a § 4 ods. 2 uvedeného zákona v znení
zákona č. 568/2007 Z. z., ktorý zákon nadobudol účinnosť dňa 1.1.2008, teda až po dátume uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy. Z čl. V. § 8aa ods. 2 zákona č. 568/2007 Z. z. vyplýva, že ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.
S poukazom na uvedené nie je podľa názoru odvolacieho súdu preskúmateľné, aké konkrétne
ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. okresný súd na danú vec aplikoval, keď na jednej strane uviedol,
že aplikoval ustanovenia uvedeného zákona, účinné ku dňu uzavretia zmluvy, teda logicky ku dňu
15.10.2007 a na druhej strane poukázal na znenie uvedeného zákona v znení účinnom od 1.1.2008.
Podľanázoruodvolaciehosúdupoužitiesprávnychustanovenízákonač.258/2001Z.z.jepreposúdenie
veci rozhodné, keďže uvedený zákon bol podstatne zmenený najmä v časti všeobecných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Odvolací súd sa stotožnil s dôvodnosťou námietky navrhovateľa v odvolaní, podľa ktorého záver
okresného súdu o absencii dohody o výške splátok úveru s poukazom na obsah zmluvy vo vzťahu k
navrhovateľomposkytnutémuúveruvovýške40.000,-Sk.Odhliadnucodtoho,žeokresnýsúdnevyvodil
právne závery o následkoch ním zistenej absencie dohody o výške splátok úveru, o počte a termínoch
splátok (absentuje najmä záver okresného súdu, či vzhľadom na ustanovenie § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka tieto zmluvné podmienky považoval za podstatné náležitosti úverovej zmluvy alebo len za
vedľajšie dojednania) z obsahu samotnej zmluvy vyplýva, že pri požičaní sumy 40.000,- Sk, ktorá suma
je v zmluve označená krížikom, je minimálna mesačná splátka úveru vo výške 1.599,- Sk. Preto za
správne možno považovať len závery okresného súdu ohľadne splátok neskôr poskytnutých peňazí.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že v odôvodnení rozsudku
absentujú závery okresného súdu o tom, aké konkrétne konzekvencie vyvodil zo zistenia, že „Príloha
č. 1, 2, 3 nie je opatrená podpismi zmluvných strán“. Ak mal súd za to, že tieto prílohy neboli súčasťou
úverovej zmluvy, ktorý výslovný záver okresného súdu sa v odôvodnení rozsudku nenachádza, potom
by bolo možné považovať za správny záver okresného súdu, že nebol dohodnutý počet minimálnych
mesačných splátok úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy.
Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že úrok z úveru vo výške 25,68 % ročne je v rozpore s dobrými
mravmi len preto, že v čase uzavretia zmluvy bola priemerná úroková sadzba pri bankových úveroch
13,79 %, odvolací súd považuje takéto odôvodnenie za nedostatočné. Odvolací súd, vychádzajúc zo
skutočností, ktoré museli byť okresnému súdu známe aj v čase rozhodovania, vyjadruje názor, že
novelizácie zákona č. 258/2001 Z. z. boli zákonodarcom vykonávané z dôvodu posilnenia ochrany
spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch (viď. dôvodové správy k novelizáciám). Práve už vyššie
uvedeným zákonom č. 568/2007 Z. z. zákonodarca zakotvil maximálnu výšku odplaty v spotrebiteľských
úveroch (§ 3ods. 10). Ak teda zákonodarca zákonom 568/2007 Z. z. zaviedol maximálnu výšku odplaty
za spotrebiteľský úver, zrejme nemožno konštatovať, že výška dojednanej odplaty v zákonodarcom
ustanovenej sadzbe maximálnej odplaty aj pri zmluvách o úveroch dojednaných pred zavedením
maximálnej odplaty by mohla byť považovaná za rozpornú s dobrými mravmi. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu v zmysle § 8aa ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov
bol okresný súd povinný predovšetkým skúmať dojednanú výšku úroku podľa pravidiel následne
zavedenej maximálnej výšky odplaty a vychádzať z údajov pre maximálnu výšku odplaty v najbližšom
období, ktorým je prvý štvrťrok 2008. Podľa údajov za uvedené obdobie maximálna výška odplaty pre
ostatné spotrebiteľské úvery vo výške do 50.000,- Sk so splatnosťou od 1 do 5 rokov, zverejnená na
internetovej stránke ministerstva financií, nesmela presiahnuť 112,52 %. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov
poskytovaných bankami v roku 2008 sa pohybovala v rozmedzí od 13,82 do 13,59, teda v obdobnej
výške na ktorú poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže okresný súd sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal dohodnutou výškou úroku z uvedených hľadísk,
odvolací súd považoval záver okresného súdu o rozpore dojednanej úrokovej sadzby vo výške 25,68
% s dobrými mravmi za nedostatočne neodôvodnený.
Pokiaľ ide o navrhovateľom namietanú správnosť záveru okresného súdu o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky - neodmietnutia poistnej zmluvy odporkyňou, tieto závery okresného súdu považuje odvolací
súd za správne. K uvedeným úvahám okresného súdu považuje odvolací súd za potrebné dodať, že
ide o nekalú praktiku, keď dodávateľ do formulárových úverových zmluvných podmienok zakomponuje,
že spotrebiteľ neodmietnutím poistenia pristupuje k poisteniu úveru. Nad rámec správnych názorov
okresného súdu v tejto otázke z obsahu úverovej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva,
že poistná zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti poistnej zmluvy podľa § 788 ods. 2 písm.
a), e) Občianskeho zákonníka, v rozpore s § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy nie konkrétny obsah všeobecných poistných podmienok a absentuje
potvrdenie, že odporkyni boli konkrétne poistné podmienky oznámené, pričom za potvrdenie splnenia
uvedených podstatných náležitostí poistnej zmluvy nemožno považovať navrhovateľom zdôrazňované
neodmietnutie poistenia odporkyňou).S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h), f) O. s. p. zrušil napadnutý výrok
rozsudku okresného súdu vo veci samej, ako aj nadväzujúci výrok o náhrade trov konania a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu ustáliť, aké správne právne predpisy je potrebné aplikovať
na prejednávaný prípad, keďže ustálenie tejto otázky je nevyhnutné pre správne určenie skutkových
otázok, ktoré je potrebné riešiť a na objasnenie ktorých je potrebné zamerať dokazovanie. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zo strany okresného súdu bude najmä potrebné ustáliť,
či úverová zmluva obsahovala aj náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom k 15.10.2007 a za týmto účelom z vykonaného dokazovania ustáliť, či súčasťou zmluvy
o úvere bolo uvedenie konkrétnej ročnej percentuálnej miery nákladov v súlade so zákonom. V tejto
fáze vykonaného dokazovania sa odvolaciemu súdu javí ako podstatný obsah originálu zmluvy (č. l.
40), ktorý bude nevyhnutné podrobne vyhodnotiť (zo zadováženého originálu zmluvy podľa názoru
odvolacieho súdu doposiaľ nevyplýva, že by zmluva obsahovala nejaké prílohy s uvedením konkrétneho
údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, kópie ktorých príloh navrhovateľ v konaní predložil). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho právneho názoru pri revolvingovom
úvere nejde o prípad, kedy by nebolo možné určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov v zmysle § 3 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.10.2007, keďže v zmluve o revolvingovom úvere je
dohodnutý úverový limit, minimálna mesačná splátka a vzhľadom na prípadné ďalšie náklady úveru je v
čase uzavretia zmluvy možné určiť ročnú percentuálnu nákladov vo vzťahu k dohodnutým minimálnym
splátkam pre prípad okamžitého čerpania úveru. Tu treba poukázať na to, že účelom údaja o ročnej
percentuálnej miere nákladov je poskytnúť spotrebiteľovi informáciu, aby mohol porovnať výhodnosť
poskytovanéhoúveruvovzťahukinýmponukámnatrhu,pričomnietrozumnéhodôvodupreodmietnutie
takejto podstatnej informácie spotrebiteľovi aj pri revolvingovom úvere, pri ktorom úvere sú finančné
prostriedky vo výške úverového limitu poskytnuté spotrebiteľovi k dispozícii ihneď po uzavretí zmluvy.
Skutočnosť, že spotrebiteľ pri revolvingovom úvere môže uhradiť aj vyššiu než minimálnu splátku, nie je
rozhodným argumentom pre aplikáciu § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 15.10.2007
vo vzťahu k revolvingovému úveru, keďže v zmysle § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka je dlžník
oprávnený splatiť úver ako taký aj predčasne. Možnosť postupného čerpania revolvingového úveru tiež
nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom pre aplikáciu § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom k 15.10.2007 aj vzhľadom na znenie poznámok v prílohe 1. k zákonu č. 258/2001 Z. z. v znení
účinnom k 15.10.2007, keďže platným uzavretím zmluvy je určený úverový limit daný dlžníkovi ihneď k
dispozícii (viď písm. d/ poznámok) a sú dojednané podmienky splácania poskytnutého úveru vo výške
úverového limitu aj pre prípad jeho okamžitého čerpania v rozsahu úverového limitu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.